Wayne Anderson

Veda a viera

Prečítajme si v biblii text Gn, 9,12-13: A Boh hovoril ďalej:

„Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzim  mnou a vamia všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou.“

Jedna z ťažkostí pri doslovnej interpretácii biblie je, že sa ľahko pustíme do blúznenia o veľmi zvláštnych veciach. Vezmime si ako príklad uvedený citát z Genezis. Boh v ňom sľubuje Noemovi, že už nikdy nezatopí zem a pečatí svoj sľub vytvorením dúhy. Ak to berieme ako historku, je to poetický mýtus na vysvetlenie prekrásneho prírodného javu. Ak to berieme doslovne, dostanú sa kresťanskí fundamentalisti do vážnych ťažkostí.

Aby mal symbol božieho sľubu zmysel, musíme predpokladať, že dúha do tých čias neexistovala. Potrebné predpoklady pre vznik dúhy sú svetlo a kvapky vody vo vzduchu, čo rozkladá svetelné lúče na rozličné farby. Keďže dážď, bežný prírodný úkaz, nebol pre Noema a jeho súčasníkov prekvapením, dá sa predpokladať, že dažďové kvapky existovali už pred potopou sveta. Že už existovalo svetlo, to vieme z 3. verša 1. kapitoly, a z božej pripomienky „zelenej trávy“ krátko pred zmluvou o dúhe uzatvárame, že existovali aj farby. Potrebné ingrediencie tu teda boli už pred potopou, ale nevytvárali dúhu. Prečo?

Dúha vzniká, keď slnečné svetlo prechádza cez kvapky vody vo vzduchu. Rozličné vlnové dĺžky (farby) svetla majú na rozhraní s vodou mierne odlišné indexy lomu . Tento rozdiel zapríčiňuje, že každá vlnová dĺžka sa láme v kvapke pod iným uhlom a tak sa svetlo rozkladá na svoje farebné komponenty.

Aby sa dúha nevytvorila, nesmelo by sa svetlo rozkladať (dispergovať) pri prechode cez vodu. Ale táto disperzia je zapríčinená interakciou elektromagnetických vĺn svetla s elektrickým nábojom v atómoch vody; tento proces riadia zákony elektromagnetizmu a kvantovej mechaniky.

Výskyt dúhy až po potope sveta by znamenal, že boh v tom čase náhle zmenil základné prírodné zákony. Tieto zákony sa však týkajú viacej vecí ako len kvapiek vody. Určujú aj štruktúru atómov. Zmena prírodných zákonov by teda znamenala aj zmenu atómov, čo by ďalej ovplyvnilo vlastnosti svetla, ktoré tieto vylučujú. Pozorovania kázali, že každý druh atómov vysiela svoj charakteristický zväzok vlnových dĺžok svetla, nazvaný jeho „spektrom“. Atómové spektrá atómov z preddúhovej doby by teda museli byť iné ako z po dúhovej doby. To nám vytvára predpoklad, ktorý sa dá vedecky preveriť.

Jediná oblasť, kde sa tento efekt dá pozorovať, je astronómia, lebo pozorujúc svetlo stále vzdialenejších hviezd dívame sa stále ďalej do minulosti. Svetlo prichádzajúce z dosť ďaleko vzdialených hviezd bolo vytvorené atómami preddúhovej doby a od tých čias k nám putovalo vesmírom. Spektrá týchto veľmi vzdialených atómov by mali byť značne, resp. zreteľne odlišné od spektier prichádzajúcich z bližších, lebo podúhových hviezd.

Kedy bola potopa sveta? Určiť toto dátum môže byť dosť hazardné podujatie, ale vynaliezavý biskup Ussher vypočítal, že to bolo v roku 2 349 pred naším letopočtom, teda pred 4 350 rokmi (v roku 2001 – p.p. Údaj je z knihy Roberta Silverberga Stavitelia valov). Keďže kresťanskí fundamentalisti súhlasia s Ussherovým určením veku Zeme, prijatie jeho dáta pre potopu sveta vyvolá nesúhlas len u pár ľudí.

Používajúc Ussherov výpočet máme k dispozícii ostré rozhranie pre vzhľad atómových spektier na hranici 4 350 svetelných rokov. Svetlo zo vzdialenejších hviezd k nám putovalo dlhšie ako 4 350 rokov a teda pochádza z preddúhových atómov, kým svetlo z bližších hviezd pochádza z podúhových atómov. Existuje tu nejaký rozdiel? Samozrejme, že nie! A aj keď berieme iné, rozumnejšie údaje pre prípadnú „potopu sveta“, nikdy nenachádzame nijakú diskontinuitu – narušenie postupnosti prírodných javov. 

Čo nám hovorí toto malé porozmýšľanie o biblii? Nie veľa, ak ho neberieme doslovne. No presvedčí niektorého tvrdého fundamentalistu? Sotva!

Prameň:  Wayne Anderson, „A World Without Rainbows? Free Inquiry, 21/3, s. 59, 2001.  – Preložil Rastislav Škoda.