Stefan Molyneux

Štát môže vyzerať na pohľad zdravý, ale je tu tá maličkosť – štátny dlh. Netýka sa to len USA, ale pozrime sa na to z americkej perspektívy.

Poznáme strašidelnú štatistiku: Štátny dlh 8. júla 2006 je 8,,421 725,543 192.92 USD. (Američania hovoria 8 triliónov, my Európania 8 biliónov). Keďže odhadovaný počet obyvateľov USA je 299,063 420, pripadá na každého občana dlh 28 160.33 USD, resp. asi 110 000 USD na každú rodinu.

Okrem toho majú občania USA súkromné dlhy – predstavte si všetkých tých ľudí, čo neplatia riadne alebo vôbec svoje záväzky: domkári, študenti, penzisti, trestanci, vojaci, verejní zamestnanci, herci a bezpočetní iní, čo žijú z ruky do úst: spolu majú dlh takmer neuveriteľných 44 biliónov USD.

Sú znalci, čo hovoria, že takýto štát je v terminálnom štádiu. Niet spôsobu, ako by sa to dalo splatiť – a ide sa aj tak opačným smerom: no všetky dlhy, ktoré sa stále zvyšujú, končia bankrotom.

Ak niekto povie, že treba niečo urobiť, je to tak, ako keď niekto skáče z lietadla a vraví, že potrebuje padák. Iste. Ale je neskoro.

Fakty sú jasné, počty sú jasné, aj nedostatok politickej vôle, aj osobné záujmy vládcov sú jasné – vláda je mŕtva. Mŕtva, mŕtva, mŕtva. Zďaleka sa môže zdať OK, ale zblízka už začína páchnuť.

Keď mi niekto povie, že potrebujeme zoštíhliť vládu, pýtam sa ho, kde mieni začať šetriť, aby sa dalo splácať.

Úroky za štátny dlh sú 380 miliárd ročne. Zrušíme aj posledný dolár na školstvo a vzdelávanie? To by bolo 60 miliárd – a temer ani nezahryzne do sumy úrokov. Čo iné? Obrana – to by bolo 400 miliárd – OK, to by zabralo, ale čo so základným dlhom?

Keby sa ukázalo, že vláda môže fungovať s 5 % bežného rozpočtu, bol by to dôkaz, že v priebehu pár generácií ukradla a rozdala bilióny USD. S 50 % to nejde, lebo to by sa nesplácalo dosť.

V lekárskych drámach sa občas nejaký lekár pokúša prebrať pacienta, ktorý už dodýchal, kým mu niekto nepoloží ruku na plece: „Poď, Ferko, ten je mŕtvy…“

To je úloha nás anarchistov. Hovorte si, čo chcete o úlohe štátu, my vám trpezlivo kladieme ruky na ramená so slovami: „Nechajte ho ísť. Prestaňte mu dávať elektrošoky. Poďte s nami, vyberieme tanečné spevy na pohreb a budeme pripravovať to, čo príde.“

Prameň: © 2006 LewRockwell.com

Upravil Rastislav Škoda