Charles M. Blow

Stalo sa.

V stredu 9. mája 2012 prezident Spojených štátov amerických oficiálne uznal rovnopohlavné manželstvo. V rozhovore s televíznou stanicou ABC News povedal:

„Na určitom bode som prišiel k záveru, že považujem za dôležité ísť dopredu a povedať, že si myslím, že rovnopohlavné páry by mali mať právo uzavrieť manželstvo.“

Tu treba na chvíľu zastať a uvážiť historickú váhu tejto chvíle, než sa pozrieme na minulosť vývoja názorov prezidenta na riešenie tejto otázky alebo sa ponoríme do zajtrajších strategických úvah o jej politických dôsledkoch.

Nikto by nemal podceňovať silu tohto prezidentovho posolstva.

Obama vysvetlil svoje rozhodnutie v náboženskom rámci a priznal, že sa ho zúčastnila aj prvá dáma:

„Je to problém, o ktorom sme spolu roky hovorili. Viete, ona cíti to isté, čo ja. Nakoniec sú to hodnoty, na ktorých najviac záleží aj mne, aj jej; viete, obidvaja sme praktizujúci kresťania a pre toto stanovisko sa môžeme dostať do sporu s inými; keď uvažujeme o svojej viere, nemyslíme len na Krista, ktorý sa za nás obetoval, ale aj na Zlaté pravidlo; poznáte ho, rob druhým to, čo chceš, aby druhí robili tebe. A uvedomujem si, že toto sa pokúšame vštepiť do svojich detí a toto ma motivuje ako prezidenta; myslím si, že čím vernejší budem tomuto pravidlu, tým lepší budem ako otec, ako manžel a, dúfam, aj ako prezident.“

Amen.

Dnes sme ako národ narástli o jeden inč. Dnes sme na míle bližšie k ideálom opísaným v Deklarácii nezávislosti. Dnešok nás o svetelné roky priblížil k miestu, ktoré mnohí považujú za náš cieľ.

Dejiny si zapamätajú prezidenta tejto chvíle. Zastal sa osobnej slobody a verejne potvrdil to, čo nemalo potrebovať potvrdenie: že v spravodlivej spoločnosti musí byť právo niekoľkých právom všetkých, že neodsudzujeme tých, čo milujú inakšie ako my; že všetci budeme väčší, ak budeme rovnako meraní.

Joe Solmonese, prezident Human Rights Campaign (Hnutie za ľudské práva) vydal dnes vyhlásenie, z ktorého vyberám:

„Prezident Obama dnes smelo vyhlásil, že americkí gejovia a lesbičky sú plnoprávne a rovnoprávne časti americkej spoločnosti a že naše rodiny si zaslúžia rovnaký rešpekt a uznanie, ako dáva manželstvo. Jeho prezidentstvo ukázalo, že náš národ prekoná hanebnú históriu diskriminácie a nespravodlivosti.“

Niektorí namietajú, že prezident mal odložiť reč o tomto predmete na čas po voľbách, aby neposkytol republikánom zbraň na útok.

Nesúhlasím s takým stanoviskom. Neexistuje nesprávny čas na urobiť správnu vec. Rátanie s odkladom môže otupiť cenu činu podľa hlasu svedomia. Odvaha, ktorú vyžaduje súčasnosť, je väčšia, ako výhody, ktoré poskytne budúcnosť.

Nie všetci budú spokojní. Dôležité stanoviská nie sú vždy aj populárne. Ale sú potrebné. Vizionárski lídri tomu rozumejú.

Ako raz povedal rev. Dr. Martin Luther King Jr.,

„Ľudský pokrok nie je ani automatický, ani nevyhnutný.“

Skutočne, každý krok dopredu smerom k spravodlivosti vyžaduje obetu, utrpenie a boj; neúnavné snaženie a vášnivé zameranie záujmu oddaných jednotlivcov.

Časťou obeti je riziko straty niektorých priaznivcov. Ale King povedal aj to, že „ozajstný líder nehľadá len súhlas, on ho modeluje.“

O vás toho neviem veľa, ale dávam prednosť vedeniu lídrov.

Je prirodzenou snahou ľudí žiť slobodne a s vlastnou pravdou. Včera prezident Obama pozdvihol hlas a potvrdil základnú humanitu gejských a lesbických komunít.

Povstať za to, v čo niekto skutočne verí, je jedna z najväčších vecí, ktorú môže niekto dokázať. Nakoniec si myslím, že väčšina Američanov rešpektuje odvahu osobného presvedčenia a dodržiavania slušnosti, hoci ešte neprijímajú myšlienku rovnopohlavných manželstiev a možno ani homosexuality.

Odvaha v politike nie je častá a svetská spravodlivosť nie je vždy rýchla. Mohol to Obama urobiť skôr? Možno mohol. Ale dôležité je, že to urobil.

Prameň: Charles M. Blow, Liberty and Justice for All (Sloboda a spravodlivosť pre všetkých), The New York Times, 9. mája 2012.