Peter Singer
Tehotnej dospievajúcej dievčine trpiacej leukémiou bola minulý mesiac v Dominikánskej republike odložená chemoterapia, pretože lekári sa obávali, že by u nej liečba mohla vyvolať potrat a tým porušiť tamojší prísny zákon zakazujúci interrupcie. Po konzultáciách medzi lekármi, právnikmi a rodinou dievčiny bola chemoterapia nakoniec síce zahájená, ale udalosť opäť obrátila pozornosť na strnulosť zákonov o umelom prerušení tehotenstva v mnohých rozvojových krajinách.
Vo vyspelých krajinách sa masmédiá venujú potratom pomerne často, a to najmä v USA, kde republikáni využívajú odpor proti interrupciám na získavanie voličov. Kampaň za znovuzvolenie prezidenta Baracka Obamu sa nedávno odhodlala k protiútoku televíznou reklamou, na ktorej žena vyhlasuje, že nastala „doba, naháňajúca ženám strach“. Mitt Romney totiž prehlásil, že podporuje postavenie umelých prerušení tehotenstva mimo zákon.
Oveľa menej pozornosti sa venuje 86 %-tám všetkých umelo vyvolaných potratov v rozvojovom svete. Väčšina štátov Afriky a Latinskej Ameriky má zákony, ktoré interrupcie za väčšiny okolností zakazujú, ale vyvolaná ilegalita nebráni vysokým počtom uskutočnených prerušení gravidity.
Na tisíc žien pripadá v Afrike 29 potratov a v Latinskej Amerike 32. Porovnateľné číslo pre západnú Európu, kde sú potraty za väčšiny okolností spravidla povolené, je 12. Podľa nedávnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vedú nebezpečné interrupcie každoročne k úmrtiu 47 000 žien, väčšinou v rozvojových krajinách. Ďalším 5 miliónom žien je rok čo rok spôsobené poranenie, niekedy s trvalými následkami.
WHO upozorňuje, že všetkým týmto úmrtiam a poraneniam by sa dalo predísť sexuálnou výchovou a osvetou o plánovaní rodičovstva a antikoncepcii, ako aj bezpečnými legálnymi umelými prerušeniami tehotnosti a nasledujúcej starostlivosti, ktorá zabráni zdravotným komplikáciám, prípadne ich rieši. Existuje odhad, že v rozvojových krajinách 220 miliónov žien sa chce vyhnúť tehotenstvu, ale chýbajú im vedomosti alebo prístup k účinnej antikoncepcii.
Pre jednotlivca a pre budúcnosť už aj tak husto zaľudnenej planéty je to obrovská tragédia. Londýnsky summit o plánovaní rodičovstva, usporiadaný ministerstvom medzinárodného rozvoja a nadáciou manželov Gatesových, ohlásil minulý mesiac podporu na zníženie tohto počtu v sume 120 miliónov USD do roku 2020.
Vatikánske noviny reagovali kritikou Melindy Gatesovej, ktorej organizačné a sčasti sponzorské úsilie v tejto iniciatíve povedie podľa odhadov k tomu, že v priebehu prvého roku života umrie o temer tri milióny detí menej a uskutoční sa o 50 miliónov potratov menej, Človek by si myslel, že rímskokatolíci budú také výsledky považovať za žiaduce. (Gatesová je praktizujúca katolíčka, ktorá videla, čo sa stane, ak ženy nedokážu nakŕmiť svoje deti alebo sú zohavené v dôsledku nebezpečných potratov.)
Obmedzovanie prístupu k legálnym interrupciám vedie mnoho žien k vyhľadávaniu potratov u rizikových poskytovateľov. Legalizácia potratov na požiadanie priniesla v Južnej Afrike v roku 1998 zníženie počtu úmrtí v súvislosti s potratom o 91 %. Vznik farmaceutík misoprostolu a mifepristonu, ktoré môže vydať lekárnik, umožňuje aj v rozvojových krajinách relatívne bezpečné a lacné prerušenie tehotenstva.
Odporcovia potratu reagujú tým, že potrat je nebezpečný už vo svojej podstate – pre plod. Poukazujú na to, že interrupcie zabíjajú jedinečného živého ľudského jedinca. Toto tvrdenie sa dá ťažko poprieť, pokiaľ sa pod „ľudským“ myslí „patriaci k druhu Homo sapiens“.
Je tiež pravda, že sa nemôžeme dovolávať len ženinho „práva rozhodnúť sa sama“ v snahe vyhnúť sa etickej otázke mravného postavenia plodu. Keby plod naozaj mal morálny štatút ako každá iná ľudská bytosť, bolo by ťažké argumentovať, že rozhodovacie právo tehotnej ženy zahŕňa aj jej právo spôsobiť smrť plodu, hádam okrem prípadov, keď je v ohrození ženin život.
Klamnosť argumentu odporcov potratu tkvie v posune od vedecky správneho tvrdenia, že plod je žijúci jedinec druhu Homo sapiens, k etickému tvrdeniu, že taký plod má teda už rovnaké právo na život ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť. Príslušnosť k druhu Homo sapiens nestačí na to, aby bytosti bolo priznané právo na život. A ani niečo ako sebauvedomenie či rozumovosť, nemôže zaručiť plodu väčšiu ochranu, ako má napríklad krava, pretože plod má mentálne schopnosti na nižšej úrovni ako dobytok. Skupiny „ochrancov života“, ktoré protestúvajú okolo potratových kliník, vidieť však zriedkakedy pri protestoch okolo bitúnkov.
Dá sa presvedčivo tvrdiť, že bytosti, ktoré si uvedomujú samy seba a chcú ďalej žiť, by sme nemali zabíjať proti ich vôli. Môžeme to považovať za narušenie ich autonómie či marenie ich vlastnej voľby. Prečo by však potenciál bytosti získať rozum a sebauvedomenie mal znamenať, že je neprijateľné ukončiť jej život skôr, než schopnosť myslieť a uvedomovať si seba samú skutočne získa?
Nemáme povinnosť každej bytosti s potenciálom rozvoja v bytosť rozumnú umožniť, aby svoj potenciál realizovala. Ak dochádza k stretu medzi domnelými záujmami potenciálne rozumných, ale zatiaľ stále ani nie vedomých bytostí a zásadnými záujmami skutočne rozumom nadanej ženy, mali by sme vždy dať prednosť žene.
Z prekladu Davida Daduča do češtiny preložil Rastislav Škoda.
Prameň: Peter Singer, The Real Abortion Tragedy, Project Syndicate, 13. 8. 2012.
Poznámka prekladateľa: Opačné stanovisko zastávajú v USA kandidáti na prezidentstvo, Mick Romney, a viceprezidentstvo, Paul Ryan, ktorí sľubujú, že v prípade víťazstva vo voľbách budú podporovať radikálne názory na „osobnosť“ plodu a iné súvisiace problémy tak ďaleko, že „s radosťou“ zakážu interrupciu v každom prípade, teda aj po znásilnení, pri inceste a pri ohrození zdravia alebo života matky.
Otázka interrupcií je etický problém. Podľa tejto argumentácie by sme mohli zabíjať aj novorodencov, lebo ešte si samy seba neuvedomujú.
Stále nerozumiem jednej veci. Ako sa dá prerušiť tehotenstvo? To ako dnes žena otehotnie, potom pôjde na výšku a 4 roky nebude tehotná a po škole zase bude pokračovať v tehotenstve očakávajúc počaté dieťa spred 5 rokov? Nerozumiem tomu, prosím vysvetliť.
Nuž, to je treba sa opýtať jazykovedného ústavu. Napríklad Považaja.
interrupcia = umelé prerušenie
Cibrinka,
Vám polysémantické slová veľmi nevoňajú, čo ? Ja Vám to vysvetlím. Prerušiť nemusí nevyhnutne znamenať, že po určitej dobe dôjde aj k obnoveniu predošlej činnosti. Slovo prerušiť označuje aj slová ako skončiť či ukončiť. Ak napríklad človeku prerušíte prívod kyslíka, tak cca na 5 minút, dosť pochybujem, že to ešte dokáže rozdýchať. Vy ste mi ale doteraz relevantne nevysvetlili, ako môže znásilnená žena kolaborovať so zlom, čiže spáchať hriech. Je to pre mňa naozaj fascinujúci názor. Alebo, keďže ste sám uznali , že je cirkev omylná, tak jej môžeme v tomto prípade pripísať čierny bod ?
Lenka, aj Vy ste omylná, takže s tými čiernymi puntíkmi príliš nemrhajte. Myslím si, že je správne hovoriť o násilnom ukončení tehotenstva. Je zvláštne, ako niektorých ľudí pravdivý opis skutočnosti irituje.
Cibrinka: …polysémantické slová veľmi nevoňajú, čo?
Čo sú to za hlúpe otázky. Najprv o nechápaní významu slova interrupcia, a ešte aj teraz. Kto sa má tým zaoberať? Táraniny. Poskytol som nadštandardnú radu.
Ale Lemmy, všetci dobre vieme, že tu nejde o význam slova ale o bagatelizovanie problému potratov.(To sa len tak hráme. Či len ja mám ten pocit ?) Čo ja viem, mne to vyjadrenie až tak nevadí, i keď je jasné, že je menej emotívne.
Cibrinka, som omylná ale na tom čiernom bode trvám, čo sa týka tejto kauzy.
Veď ja viem, len som chcel pomôcť Cibrinkovi, pretože “stále nerozumie jednej veci”.
Lemmy! Tá vaša viacvýznamovosť je prístup, ktorého výsledkom je chaos a nedorozumenie.
Cibrinka, a to vážne sa mám zaoberať cirkusantmi? Veď to je vtip! Najprv ktosi vôbec nechápe význam slova zásadový, a teraz tu predvádza nechápavosť slova prerušenie. Nezaujímajú ma také slovné ekvilibristiky.
Osvojte si používanie slova ukončenie namiesto prerušenie v spojení s interrupciou. Nerád vidím, keď si ľudia za Vaším chrbtom robia krúžok na čelo.
Citujem z Wikpédie:
“…Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach…atď…”
http://sk.wikipedia.org/wiki/Interrupcia
Nie, naozaj sa mi nemusíte ospravedlnovať 🙂
Zatiaľ si robia krúžky len z Cibrinku.
Tragédia interrupcií je, že sa im dalo zabrániť z veľkej časti spoľahlivou antikoncepciou (účinnosť je u niektorých metód nad 90%), ak by ľudia boli zodpovední a informovaní (dokonca v prípade znásilnení postkoitálnou). To je myslím humánnejšia cesta, je to lacnejšie, má menšie zdravotné riziká a morálne a psychologicky ľahšie znášaná pre všetkých, ktorých sa to týka (žena, muž, rodina, lekári…). A ak sa použije kondóm, dá sa znížiť riziko prenosu pohlavných chorôb. Tam vedie podľa mňa prijateľnejšia cesta, aj čo sa týka obmedzenia populačného rastu, ja osobne radšej využijem antikoncepčný prostriedok ako ísť na potrat, čo by som psychicky znášala asi horšie (mám takú povahu a názor, to snáď “smiem”), hoci nie som veriaca, aby mi to zakazoval nejaký farár alebo kto, ale je to môj pohľad na vec. Oslavovať preto interrupciu ako niečo úžasné preto nebudem. No zákaz UPT nie je cesta, to ich počet až tak nezníži, ako si niektorí myslia, bude potratová turistika a nelegálne potraty, ale používanie antikoncepcie áno. Ani veriaci by nemali mať problém s antikoncepciou podľa mňa.
90% účinnosť je 10% pravdepodobnosť zlyhania. Ako mám tomu rozumieť? Ak Vaša manželka otehotnie iba 3x do mesiaca a na potrat bude chodiť 36 krát do roka, je to už v poriadku?
Snáď aj Lemmy pochopí tú iróniu 🙂
Pán Cibrinka, prestaňte, prosím. Toto nie je zábavný blog, sem patria vážne komentáre k premyslenému textu seriózneho, čo aj kontroverzného vedca Petra Singera. Samozrejme môžu byť stručné, ale musia trafiť daný predmet. Ostatných prosím, aby sa nenechali vyprovokovať ani urážlivými frázami.
Cibrinka,
to, čo ste predviedli nie je irónia, ale veľká neznalosť ženského MC. Za ten výrok by som neváhala dať aj siedmakovi na ZŠ päťku. Ako môže žena otehotnieť 3x do mesiaca, ak má ovuláciu iba raz ???!!! S tou účinnosťou antikoncepcie je to trošku zložitejšie, keďže závisí od druhu (bariérová, prerušovaná súlož, symptotermálna, HAK…) ale tiež od dôslednosti jej využívania. Štatistiky ich spoľahlivosti sa samozrejme líšia a ako ste aj Vy niekde písali, beriem ich s rezervou. Známym spôsobom merania spoľahlivosti antikoncepcie je napr. Pearlov index, ten však nezohľadňuje mnohé aspekty a z mnohých predovšetkým frekvenciu pohlavného styku.
Ja rada odpoviem. Antikoncepcia má vyššiu účinnosť ako 90% čo sa týka jednorázovej ochrany (že 9 z 10 stykov je len bez otehotnenia, také niečo sotva zvláda vôbec nechránený sex). Ak sa povie 90%ná účinnosť podľa Pearl Indexu, tak to znamená, že 10% žien otehotnie pri pravidelnom pohlavnom styku s použitím danej metódy v priebehu 1 roka. Detailné porovnanie si človek nájde napr. na wikipedii, najspoľahlivejšie metódy majú pearl index menší ako 1 (teda viac ako 99%ná účinnosť, pri správnom použití). http://en.wikipedia.org/wiki/Comparison_of_birth_control_methods
Aj v prípade znásilnenia či zlyhania kondómu sa dá použiť Escapelle, čo je fakt núdzová vec, nemusí spôsobiť ani skorý abort, ktorý je tam eticky pre niekoho neprijateľný, pretože ak sa využije rýchlo, nedôjde ani k oplodneniu či uhniezdeniu, podľa mňa je to menšie zlo v takej hraničnej situácii.
A keď už niekto má dosť detí a vie, že viac by neuživil, môže ísť na sterilizáciu, ktorá je maximálne spoľahlivá (zlyhá prakticky len vtedy, ak je zle vykonaná alebo u mužov ak sa nedodrží časový interval, odkedy je účinná), príp. ak momentálne fakt sa to nehodí dlhšiu dobu využiť vnútromaternicové teliesko či iné dlhodobejšie formy ochrany (napr. podkožný implantát), ktoré zavádza lekár a sú veľmi spoľahlivé.
A samozrejme treba si vybrať správneho partnera, ktorý by v prípade nehody nenútil ženu do toho, vyhýbať sa promiskuite, ktorá vedie aj k riziku nakazenia sa pohlavnými chorobami.
Interrupciám sa dá zabrániť veľmi často, ak by skutočne sa robili len v prípade zlyhania správnej ochrany a nie jej absolútnej ignorácie, ak by ľudia sa správali zodpovedne, tak by ich počet bol omnoho nižší.
A nejde mi len o etický aspekt, ale je to určitý zásah do tela, ešte horšie niekde v rozvojových krajinách, kde na to ženy aj umierajú kvôli neodborným potratom, no môže mať zdravotné následky na ženu, napr. neplodnosť kvôli zrastom, psychicky je to určite náročné pre ženu si niečím takým prejsť bez ohľadu na okolnosti.
Otázky kedy začína život a pro-life aktivizmus nechávam na iných, ale myslím si, že predchádzať potratom je lepšia cesta, je veľa metód ochrany, človek si môže vybrať, no stále sú ľudia nezodpovední, prípadne niekde k antikoncepcii ani nemajú prístup či osvetu o tom.
Noelle,
toto je komentár, na aké čakám. Ďakujem a blahoželám. Nedá sa vynechať ani slovo. Hádam len upozorniť ešte na nezmysel strašiaka o kancerogénnosti antikoncepcie (neviem už, kde to bolo).
Cibrinka to spomenul 3. 12. 2012 pod článkom Ženy, reprodukčné práva a katolícka cirkev – história a súčasnosť.
Zatiaľ to nikto nevyvrátil.