Viktor Scherer sa narodil 17. júla 1922 na Starých Horách, okres Banská Bystrica. Bol slovenskej národnosti a praktizujúci katolík. Jeho otec Július bol pekár. Mal dvoch súrodencov.

Maturoval na Štátnom slovenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v roku 1942.

Na VŠV vo Viedni sa zapísal do prvého semestra 29. 11. 1942 pod imatrikulačným číslom 5723. Mal štipendium 120 RM. Po absolvovaní 4 semestrov musel pre vojnové udalosti štúdium prerušiť.

1. 7. 1945 sa zapísal VŠV v Brne do II. výukového kurzu, čo sa mu počítalo za 6. semester, 30. 10. 1945 do 7. semestra a 4. 3. 1946 do 8. semestra. 8. 11. 1947 dosiahol diplom a 6. 3. 1948 doktorát po obhájení dizertačnej práce „Štúdium účinku gonadotropínu na Trypanosoma equiperdum“.

Oženil sa s Ruženou, rod. Číkovou, ktorá bola sestrou Márie, manželky Dr. Pavla Brtku. Postavili si susedné domy vo Fialkovom údolí č. 42 a 43 v Bratislave nad Parkom kultúry a oddychu. Mali dve deti.

V rokoch 1968 – 1975 ho ŠVÚ uvádza ako svojho zamestnanca, ale v rokoch 1971 – 1975 pôsobil ako expert v Alžírskej ľudovej a demokratickej republike.

Trpel na cukrovku. Zomrel v Bratislave 9. 7. 2003 a pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.

V roku 1992 uverejnil prof. MVDr. K. J. Fried pri príležitosti jeho 70. narodenín tento životopis (Veterinársky spravodajca 1992, zv. 21, č. 9):

MVDr. Víťazoslav Scherer 70-ročný

Jubilant sa narodil 17. 7. 1922 v obci Staré Hory (okres Banská Bystrica). Maturoval na Štátnom gymnáziu v Banskej Bystrici v roku 1942. Veterinárnu medicínu začal študovať na jeseň 1942 vo Viedni, diplom získal na VŠV v Brne 18. 11. 1947, kde ho promovali 6. 3. 1948 po obhájení dizertácie „Štúdium účinku gonadotropínu na Trypanosoma equiperdum“.

Po skončení štúdia začal svoju odbornú činnosť na Povereníctve pôdohospodárstva v Bratislave začiatkom roku 1948 ako zmluvný veterinárny úradník (nástupná prax vo veterinárnej agende). Potom pôsobil ako okresný veterinárny lekár v Kremnici a Banskej Bystrici (1948 – 1952) a nato ako krajský veterinárny lekár v Banskej Bystrici (1953).

V ďalšom období to bolo Povereníctvo pôdohospodárstva a lesného hospodárstva – veterinárska správa (v rámci hlavnej správy živočíšnej výroby, v r. 1953 – 1958 ako epizootológ a v rokoch 1958 – 1960 ako vedúci veterinárskej správy (táto bola v roku 1959 vyčlenená do organizačne samostatného veterinárskeho oddelenia). Potom prešiel na Slovenskú národnú radu (1960 – 1961) ako vedúci veterinárskeho referátu Odboru pre poľnohospodárstvo SNR.

V r. 1961 – 1971 pracoval v rámci UŠVÚ v Bratislave ako vedúci oddelenia tuberkulózy a brucelózy a zástupca riaditeľa. Neskôr odišiel ako veterinárny expert do Alžírska, kde v službách Ministerstva pôdohospodárstva pracoval (1971 – 1975) ako krajský veterinárny lekár v Tiarete a Annate.

Po návrate nastúpil na KVZ v Bratislave ako epizootológ a zástupca riaditeľa počas jedného roka a nakoniec na SVS SSR v r. 1977 – 1986 od funkcie vedúceho odboru pre organizáciu a riadenie po kontrolnú a revíznu činnosť. Dňa 31. 1. 1988 odišiel do dôchodku.

Zastával aj ďalšie odborné funkcie a členstvo vo vedeckých a iných inštitúciách. Bol člen veterinárskeho odboru ČSAPV a jej odborných funkcií pre tuberkulózu, brucelózu a mor ošípaných (1959 – 1961). Člen veterinárskej komisie pri PČSAPV v Bratislave. Člen a tajomník veterinárskeho odboru Slovenskej poľnohospodárskej akadémie (1959 – 1971). Člen rady VÚVL v Brne (1959 – 1961). Člen vedeckej rady pre klinickú a laboratórnu diagnostiku pri ÚŠVÚ v Prahe a Bratislave (1969 – 1971). Člen edičnej komisie pre živočíšnu výrobu Slovenského poľnohospodárskeho vydavateľstva v Bratislave (1959 – 1971). Člen redakčnej rady Veterinářství. Člen vládnej komisie pre tlmenie tuberkulózy hospodárskych zvierat pri Ministerstve poľnohospodárstva a predseda takejto komisie pri Povereníctve poľnohospodárstva (1960 – 1962). Účastník Svetového veterinárskeho kongresu v …… Účastník zasadnutia Medzinárodného úradu pre epizootie v Paríži v r. 1971. Člen vládnej delegácie v Angole (1979).

Publikoval prakticky vo všetkých domácich veterinárskych periodikách. Uverejnil rad článkov, z nich 7 vedeckého charakteru (v spolupráci) a 8 odborného zamerania (zväčša v spoluautorstve). Týkali sa poväčšine problematiky bovínnej tuberkulózy a brucelózy. Okrem toho publikoval 17 odborno-populárnych príspevkov.

Vydal 2 knižné publikácie (ako vedúci autorského kolektívu): „Veterinárna príručka pre zootechnika“, SVPL Bratislava. 1967, 312 strán; kniha vyšla aj po maďarsky v Budapešti v r. 1971. – „Veterinárne minimum pre drobnochovateľov“, SVPL Bratislava 1988, 212 strán.

Získal viaceré vyznamenania a pamätné medaily, NPVS a SVS SSR.

Je držiteľom medaily profesora P. Adámiho (VŠV Košice 1969).

Ad multos annos!

Prof. MVDr. K. J. Fried, IVVL Košice

Pozri tab. 12.