Konštantín Rencz (Rencz Szilárd János) sa narodil 5. februára 1916 v Nižnom Medzeve (Unter Metzenseifen), okres Košice okolie. Bol tretím dieťaťom (dvaja chlapci zomreli krátko po narodení) Alžbety Renczovej (rod. Elisabeth Ruppová) a Karola Rencza. Obaja sa narodili v meste Tolna v južnom Maďarsku. Jeho rodičia sa presťahovali najprv z Budapešti do Košíc a potom v roku 1915 do Medzeva, kde si kúpili honosný dom od amerického podnikateľa, pochádzajúceho z Medzeva, ktorý sa pred vojnou vrátil do USA. Otec bol obchodník so železiarskym tovarom, matka fotografka.

Základnú školu (nemeckú) navštevoval v rodnom meste v rokoch 1922 – 1926. V rokoch 1926 – 1927 bol súkromným študentom nemeckého evanjelického gymnázia v Kežmarku. V rokoch 1927 – 1930 navštevoval katolícke gymnázium benediktínov v Budapešti, pričom býval u svojich príbuzných, otcovho brata a mamkinej sestry. V rokoch 1930 – 1935 študoval na gymnáziu „Csanád Vezér“ v meste Makó (južné Maďarsko pri Szegede), kde 15. 6. 1935 maturoval.

V rokoch 1935 – 1941 študoval veterinárstvo na VŠV v Budapešti – na „Magyar királyi József nádor Műszaki és Közgazdaság Tudományi Egyetem“ – Agrár és Állatorvosi kar.

13. 9. 1937 – prvá štátnica, 29. 10. 1940 – druhá štátnica, 30. 9. 1941 – tretia štátnica.

13. 12. 1941 – diplom veterinárneho lekára (bez doktorátu).

Od 31. 9. 1941 do 30. 4. 1942 je zamestnaný vo farmaceutickej firme „Phylaxia“, kde pracuje vo vývoji ako asistent a tu si aj píše doktorskú prácu.

Nakoľko rozpráva po nemecky, od mája do augusta 1942 pracuje ako zverolekár v Sedmohradsku v meste Tasnád (nem. Tressenberg), dnes Tăşnad, v Rumunsku.

1. 7. – 1. 9. 1942 okresný zverolekár v Alsószopor, dnes Supuru de Jos, v Rumunsku.

1. 9. – 1. 10. 1942 okresný zverolekár v Szászlekence, dnes Lechinţa, v Rumunsku.

1. 10. 1942 povolávací rozkaz do 4. husárskeho regimentu „Hadik András“ v Nyíregyháza.

1942 – 1943 vojenské školenia v Nyíregyháza, Budapešť, Nagyvárad (dnes Oradea), Besterce.

V auguste 1943 sa zúčastňuje bojov na fronte v Karpatoch a na Ukrajine v hodnosti zástavníka, v roku 1944 na fronte v Sedmohradsku a Maďarsku.

Začiatkom roku 1945 je front pri Balatone a husári sa dostávajú pod velenie nemeckého Wehrmachtu. 1. 4. 1945 pokračuje ústup do Rakúska a zajatie útvaru anglickými jednotkami. Nakoľko Konštantín Rencz vedel po nemecky, počas zajatia bol poverený anglickými okupačnými úradmi vykonávať terénnu veterinársku prax; miestny veterinár bol na fronte.

6. 5. 1945 bola Renczova husárska jednotka v obci St. Ulrich v Tirolsku demobilizovaná, on sám bol 23. 10. 1945 oficiálne prepustený zo zajatia, a 28. 10. 1945 vlakom Červeného kríža v sprievode anglických vojakov odvezený do Budapešti (ochrana pred rabujúcimi Rusmi).

V marci 1946 sa po prvý raz na krátky čas ilegálne vrátil do Československa.

29. 6. 1946 sa oženil v Budapešti so Zsuzsanna Ernőházai Rosenzweigovou, s ktorou sa zoznámil počas anglickej internácie v Rakúsku; v auguste 1946 s ňou prichádza do Nižného Medzeva, kde majú od 26. 10. 1946 trvalý pobyt. Majú spolu tri deti: Mária, * 1947 v Košiciach; Štefan, * 1951 v Prešove; Rita, * 1956 tiež v Prešove.

Mária žije od roku 1969 v Londýne; nevrátila sa zo študijného pobytu ako študentka FF – UPJŠ v Prešove.

Štefan Rencz – ukončil štúdium na VŠV v Košiciach v roku 1977. V rokoch 1978 – 1990 bol obvodným veterinárnym lekárom v Giraltovciach, okres Bardejov. V rokoch 1990 – 1993 pracoval ako odborný veterinársky lekár pre chov hovädzieho dobytka a genetiku na OVS v Prešove. V rokoch 1994 – 2009 bol zamestnaný vo dvoch distribučných farmaceutických firmách.

Rita – odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Prešovskej Univerzity.

Od 1. 11. 1946 je Konštantín Rencz súkromným zverolekárom v Nižnom Medzeve, od 25. 4. 1947 aj vo Vyšnom Medzeve. Od 20. 8. 1947 je prideleným zverolekárom v Prešove, od 15. marca 1948 radcom na ONV a okresným zverolekárom.

27. 10. 1953 si nostrifikuje viedenský veterinársky diplom, keď už predtým 27. 6. 1953 obhájil na VŠV v Brne dizertačnú prácu „Pokusy o hormonálnu kastráciu vo výkrme sviniek“ a dostal doktorský titul.

V rokoch 1949 – 1957 je krajským zverolekárom v Prešove, od 1. februára 1957 zamestnaný vo veterinárnej nemocnici v Prešove. Od roku 1961 do 1981 je vedúcim oddelenia patológie a histológie na Štátnom veterinárnom ústave v Prešove.

5. februára 1983 odchádza do dôchodku a už 25. októbra 1983 po ťažkej chorobe umiera v Prešove, a je pochovaný vo svojom rodisku v hrobke svojich rodičov v Medzeve.

Ocenenia:

1955 – Najlepší pracovník poľnohospodárskeho odboru KNV

1957 – Čestné uznanie za vzorné plnenie úloh na veterinárnom úseku, Odbor poľnohospodárstva KNV

1960 – dtto

1966 – Čestné uznanie za úspešné splnenie úloh – Riaditeľ ÚSVÚ – Praha

1976 – Rezortné vyznamenanie „Vynikajúci pracovník poľnohospodárstva a výživy“ – Ministerstvo PaV

1976 – Rezortné vyznamenanie „Vynikajúci pracovník poľnohospodárstva a výživy“ – Riaditeľ ÚŠVÚ – Bratislava

1976 – Čestné uznanie za úspešné splnenie úloh – Riaditeľ ÚŠVÚ – Bratislava

1976 – Ďakovný list za vynikajúcu prácu – Riaditeľ OPS – Brno

1978 – Bronzová plaketa – „Rezső Manninger „za vynikajúcu spoluprácu s ÁEŰ (Veterinárny ústav v Budapešti)

1978 – Bronzová plaketa – Bóly-Harkány – odmena za spoluprácu s maďarskou hydinárskou farmou

V Prešove 10. 6. 2011 – MVDr. Štefan Rencz

Pozri tab. 9.

Prílohy:

1. Konštantín Rencz
2. Konštantín Rencz – gymnazista, ako číta noviny
3. Konštantín Rencz – gymnazista, na koni
4. Konštantín Rencz – po 2. semestroch štúdia, Medzev, august 1936
5. Konštantín Rencz – s rodičmi, 1943, Veľká noc
6. Konštantín Rencz (vpravo) – so synom Štefanom (v strede) a Dr. Sobotom (vľavo)
7. Konštantín Rencz – penzista, pri písacom stroji
8. Otvorenie novej budovy ŠVÚ v Budapešti 13. 10. 1978.
9. Posedenie v novom ŠVÚ v Budapešti a prevzatie medaily Manninger Rezsö. Bolo vydaných 500 ks pre pozvaných významných účastníkov otvorenia nového ŠVÚ pri príležitosti 50. výročia založenia ŠVÚ. V popredí riaditeľ Dr. Ványi András.Prof. Manninger učil Konštantína Rencza na VŠV, neskôr si robil u neho doktorát vo firme Philaxia (no nedokončil pre odvedenie do armády), kde bol Manninger riaditeľom, neskôr bol zakladateľom a riaditeľom ŠVÚ v Budapešti v rokoch 1928 až 1943. V ústave pracovali Renczovi spolužiaci Tóth Béla, Pintér Sándor, Romvári József (riaditeľ po Manningerovi), s ktorými bol v kontakte. Neskôr spolupracoval aj s novou generáciou v ústave, Dr. Ványi András, Dr. Palyusik Mátyás. Konštantín Rencz prekladal články z maďarského vet. časopisu „Magyar állatorvosok lapja“, a naopak, ktoré potom uverejňovali aj v našom „Veterinářství“.

   Spolužiaci, s ktorými Rencz udržiaval kontakt:
   Hum János, Paks, Maďarsko
   Werner Károly, Bugyi, Maďarsko
   Hegedüs József, Nagykanizsa, Maďarsko (neskôr písomne, lebo emigroval do Grécka)
   Takács Lajos, Tiszavasvári, Maďarsko
   Tóth Béla, Budapešť, Maďarsko
   Aracs Zoltán, Debrecín, Maďarsko
   Surján János, ?
   Giorgios Gulecas (Grék, zostal v Maďarsku), Budapešť, Maďarsko.

   V 60 – 70 rokoch z vlastnej iniciatívy navštívil ŠVÚ v Miškovci, v Maďarsku.

   Tento ústav bol špecializovaný pre diagnostiku chorôb oviec v Maďarsku, tak ako prešovský pre Slovensko. Vznikla dlhoročná spolupráca medzi ústavmi, ktorá ešte fungovala niekoľko rokov po smrti Františka Rencza. V tom čase ho zastupoval jeho syn, MVDr. Štefan Rencz, na akciách, konferenciách a seminároch.

   Štefan Rencz spomína: Nikto nevedel po maďarsky v Prešove. Prekladal som referáty a robil tlmočníka. Tu boli kontakty medzi pracovníkmi aj medzi oddeleniami. Otec niekedy nosil aj tajne vzorky na vyšetrenie do Miškovca (oni boli v serológii lepšie vybavení). Riaditeľom bol Dr. Áldási Pál. Pracovala tu aj jeho manželka Dr.Zsuzsanna Áldási, Dr. Csukás Zoltán- serológia a parazitológia, Dr. Dombi József, Dr. Szörényi István. Za túto spoluprácu bol otec odmenený medailou Prof. Manningera.

10. Konštantín Rencz, Košice, 1941
11. Konštantín Rencz, ako vojak
12. Konštantín Rencz, vojna, 1943
13. Konštantín Rencz, Kusma, 26. 2. 1944
14. Konštantín Rencz, Kajántó, marec 1944
15. Konštantín Rencz, s kobylou Kati, apríl 1944
16. Konštantín Rencz, Lúčky, máj 1944
17. Konštantín Rencz, údolie rieky Tisza, august 1944
18. Konštantín Rencz s manželkou, Košice, november 1946
19. Konštantín Rencz s manželkou, v Medzeve, 31. 8. 1947
20. Konštantín Rencz, diplom, 13. december 1941
21. Konštantín Rencz, Budapešť, august 1983