Stanko Cerovic: Dans les griffes des humanistes (V pazúroch humanistov), collection „Sisyphe”, Castelnau-le-Nez, 317 s., 2001.

Kniha o vojne NATO proti Juhoslávii na jar 1999 sa neobracia na tých, čo pod kepienkom štátnych suverenít ospravedlňovali zločiny srbských nacionalistov, ani na tých, čo z antiimperializmu sú ochotní dať Miloševičovi titul „revolucionára”.

Cerovic je novinár čiernohorského pôvodu, šéfredaktor srbsko-chorvátskeho vysielania Radio France Internationale. Dlhé roky bol v opozícii proti titovskému socializmu a potom proti nacionalistickému populizmu Slobodana Miloševiča.

„Len disidenti tých čias vedia, čo pre nás vtedy znamenal Západ: pre jeho hodnoty sme boli ochotní riskovať život,”

rozoberá dlhý boj srbských demokratov proti vládcom Belehradu, prejavujúci sa aj výzvami o pomoc Západu, ktoré neboli nikdy vyslyšané.

„Volali sme po intervencii, aby sa udržala integrita Juhoslávie a aby sa predišlo vojnám – neskôr, aby sa zastavili.”

Ako záver snáh celej generácie vyznieva analýza príčin, prečo bombardovania jari 1999 nemali nič spoločné s tými dávnymi želaniami. Rozbor pôsobenia audiovizuálnych médií a ich skriveného pohľadu na skutočnosť vedie k ich obžalobe z podvodu: prečo sa po udalostiach v Bosne-Hercegovine, ktoré mali znaky genocídy, predstavovala aj situácia v Kosove ako genocída, keď ňou nebola?

Cerovic prišiel do Belehradu v predvečer bombardovania autobusom z Budapešti, lebo letecké spojenia boli už zastavené a autobusom pokračoval v ceste bombardovanou krajinou do Čiernej Hory. Dni a týždne pozoroval krajinu, srbskú spoločnosť a seba samého Nezdráha sa formulovať zarážajúce konštatovania typu „juhoslovanská armáda sa chovala skôr dobre” a ako prichytený pri čine dodáva:

„Toto priznanie vyslovuje človek, ktorý celý svoj život považoval juhoslovanskú armádu za jednu z najhorších inštitúcií, aké poznal.”

Možno nesúhlasiť so všetkými analýzami histórie Kosova a Srbov, ani s dôvodmi bombardovaní, no aj tak je kniha neoceniteľným svedectvom udalostí na jar 1999 v Srbsku. Ešte viac zaváži ako denník angažovaného intelektuála, konfrontovaného s radikálnou skúsenosťou modernej vojny. V tejto súvislosti zaujme citát básnika Mandelštama, ktorý na margo „humanitárnych” rečí šéfa stalinskej polície svojho času napísal:

„Nevedel som, že žijeme v pazúroch humanistov.”

Prameň: Jean-Arnault Dérens, Dans les griffes des humanistes, Le Monde diplomatique, č. 565, s.35, apríl 2001.