Vytvoriť sochu a až potom jej hľadať umiestnenie je vždy veľmi problematické. Priestor, v ktorom je umiestnená socha môže sochu úplne potlačiť, minimalizovať alebo naopak môže veľmi podstatne podporiť a rozvinúť jej vyznenie. O to viac, ak ide o súsošie troch štvormetrových sôch. Keď zhruba pred desiatimi rokmi začala Konferencia biskupov Slovenska pripravovať oslavy 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy, tak vypísala súťaž na súsošie oboch solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy očakávala, že jej pre toto súsošie nájde dôstojné miesto. Vtedajšie vedenie hlavného mesta nenašlo miesto, kde by dokázalo takúto sochu umiestniť.

Kde ho len dáme?

Základný kameň pre súsošie bratov Konštantína a Metoda už v roku 2003 posvätil pri svojej poslednej návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II. Samozrejme najmä ako patrónov Európy svätých Cyrila a Metoda. Súťaž návrhov súsošia iniciovali Matica slovenská, Spoločnosť sv. Cyrila, Metoda a Gorazda a Rada konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru Lenže súťaž, vyhral akademický sochár Anton Gábrik z Modry. Jeho návrh Rotunda, ktorý vybrali spomedzi 24 ďalších návrhov, už zobrazoval tri postavy – dopredu, pred bratskú dvojicu Metoda a Konštantína, autor centrálne umiestnil ich žiaka Gorazda.

Mesto Bratislava vybralo v duchu novoprijatej Koncepcie osadzovania sôch a pamätníkov tri miesta:

1. Gorazdovu ulicu,
2. Veľkomoravské vykopávky na Bratislavskom hrade,
3. Hurbanovo námestie.

S Gorazdovou ulicou prekvapivo nesúhlasili samotní organizátori osláv (Konferencia biskupov Slovenska) pre excentrické umiestnenie pamätníka od centra hlavného mesta. S bratislavským hradom zase nesúhlasila Kancelária Národnej rady a krajskí pamiatkari vzhľadom na prebiehajúci archeologický výskum. A Hurbanovo námestie zamietli poslanci hlavného mesta z dôvodu pomenovania námestia po Hurbanovi a nie po Konštantínovi, Cyrilovi, Metodovi či Gorazdovi.

A tak myšlienka umiestniť na území hlavného mesta Slovenska pamätník Konštantínovi a Metodovi musela počkať. Vtedajší predseda Matice slovenskej Marián Tkáč to komentoval slovami: „Je mi ľúto, že tomuto národu a jeho hlavnému mestu chýba toho ešte veľmi mnoho, aby dozrelo do úrovne okolitých národov a ich hlavných miest.“

Takto sa nestihlo ani 1200-té výročie narodenia Metoda (v roku 2013 alebo 2015, podľa zdrojov roku narodenia, ktorým budete dôverovať), ani 1150-te výročie úmrtie Konštantína (v roku 2019).

Stačí poznať správneho človeka

Historik a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SNS Anton Hrnko sa, po získaní pozície poradcu súčasného predsedu parlamentu, rozhodol pohnúť s otázkou postavenia sochy Konštantína a Metoda v Bratislave. Bol veľmi prekvapený, ako pozitívne Boris Kollár túto myšlienku prijal a osvojil si ju. Odvtedy bola otázka postavenia súsošia trvalou súčasťou ich rozhovorov.

Keď sa rozhodlo, že Slovensko v roku 2021 navštívi pápež František, obaja dostali nápad, že by počas návštevy mohol pápež posvätiť toto súsošie. Ukázalo sa však, že mali veľké oči a ani náhodou netušili, koľko vytvorenie takéhoto súsošia trvá. A tak im nezostalo nič iné, len predstaviť pápežovi niečo menšie – maketu súsošia v bronze. Pápež, údajne ako veľký stúpenec cyrilo-metodského kultu, dokonca nielenže požehnal ich zámer, ale aj bronzovú miniatúru súsošia.

Napriek pôvodnému nesúhlasu, súsošie nakoniec umožnili umiestniť na Bratislavskom hrade práve bratislavskí krajskí pamiatkari. Napriek tomu, že odborníci na umenie sa pred desiatimi rokmi ku soche kriticky vyjadrovali, hovorili, že ide o gýč, dokonca ju prirovnávali k sušeným udenáčom, tentoraz sa predseda parlamentu, a ani nikto iný, na ich názor nepýtal. Borisovi Kollárovi stačilo, že dielo odobrila Rada konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru. Kto v komisii sedel, Konferencia biskupov Slovenska doteraz nepovedala A tak dal predseda Národnej rady bez diskusie s verejnosťou súsošie troch katolíckych svätých osadiť na južnú terasu Bratislavského hradu. V sídle parlamentu – Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa ako štát oficiálne neviaže podľa ústavy na žiadnu ideológiu a náboženstvo.

Aj keď začali súsošie osádzať 14. júna, Boris Kollár opäť bez diskusie rozhodol, že súsošie sa neodhalí 5. júla na sviatok Cyrila a Metoda, ale až na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, 15. septembra pri príležitosti návštevy štátneho sekretára Vatikánu kardinála Pietra Paroliniho. Dva týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami. Že voľby budú 30. septembra pri dohadovaní návštevy štátneho sekretára vôbec netušil. To je pravda, ale aby termín predčasných volieb bol v tento deň už hlasoval a termín prešiel len vďaka podpore hlasov poslancov jeho Sme rodina. A to už vedel kedy príde kardinál Parolin.

Všetko niečo stojí. Podľa dostupných medializovaných informácií odliatie súsošia z bronzu vyšlo asi na 190-tisíc eur. Túto „zanedbateľnú“ sumu uhradili Anton Hrnko cez jeho Nadáciu Pro Patria, predseda Sme rodina Boris Kollár, Nadácia Jána Korca a Konferencia biskupov Slovenska. Kto koľko presne prispel, neprezradili. Ale súsošie troch svätých pre umiestnenie na Bratislavskom hrade Národnej rady Slovenskej republiky podľa slov jej predsedu darovala Konferencia biskupov Slovenska. Kto vie, či darovali jeho podiel s jeho súhlasom…

Súvislosti osadenia i odhalenia

Kancelária Národnej rady však v týždni plánovaného odhalenia odrazu oznámila, že odhalenie súsošia bude o deň skôr, už 14. septembra. Vraj podľa požiadavky katolíckej cirkvi. Arcibiskup Stanislav Zvolenský však nevedel vysvetliť prečo to muselo byť o deň skôr. Na žiadosť aby to vysvetlil, len stručne odpovedal: „Ja nie som kompetentný, nemám k tomu žiadne informácie.“

Odhalenia sôch sa 14. septembra zúčastnilo len 26 zo 150 poslancov parlamentu. Okrem predsedu parlamentu Borisa Kollára a politikov i poslancov za hnutie Sme rodina sa odhalenia zúčastnili aj poslanci Róbert Fico a Marián Kéry zo Smeru-SSD, Ľubica Laššáková z Hlasu-SD, či Anna Záborská, Gábor Grendel a Anna Andrejuvová z OĽaNO. Na slávnosť prišli ako verejnosť si pozrieť súsošie aj viaceré známe osobnosti, medzi nimi bývalý politik HZDS Ján Cuper či náš člen Eduard Chmelár. Neprišla však prezidentka Zuzana Čaputová, ani poverený predseda vlády v demisii Ľudovít Ódor.

Miernym prekvapením slávnosti odhalenia bolo, že na nej nevystúpil Boris Kollár so svojim prejavom. Väčším prekvapením je že s prejavom (napriek ohláseniu) nevystúpil ani predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Čo už však vzhľadom na doteraz uvedené informácie prekvapením nebolo, je skutočnosť, že príhovor mal košický metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober.

Súčasťou slávnosti odhalenia súsošia bola liturgická časť s prosebnou modlitbou a pokropením súsošia troch svätých požehnanou vodou kardinálom Pietrom Parolinim (citované z oficiálneho programu uvedeného Kanceláriou Národnej rady). Vo svojom následnom vystúpení v zimnej jazdiarni pán štátny sekretár Vatikánu Pietro Parolin nás nezabudol upozorniť: „Tieto sochy, umiestnené v blízkosti Hradu, žiaria ako symbol historickej kontinuity a jednoty slovenského národa“ A pripomenul myšlienku kardinála Jozefa Tomku: „Hlavným poslaním Cyrila a Metoda bolo oboznámiť slovanské národy s evanjeliom… v kultúre a tradícii Slovenska predstavujú svätí Cyril a Metod stály prúd …ako je viera, kultúra, literatúra, umenie, ba dokonca aj vedomie národnej identity.“

Inštalácia trojsúsošia vyvolala veľkú polemiku v umeleckých kruhoch o vhodnosti inštalácie súsošia v blízkosti hradu, ako aj o hodnote samotného umeleckého spracovania sôch. Našim článkom sa nechceme zapájať do tohto kontroverzného dialógu. Každé umelecké dielo vyvoláva polemiku. V súvislosti s inštaláciou a odhalením tohto súsošia je podstatnejšie to, že žiaľ bolo zneužité na politickú propagáciu hnutia Sme rodina a jej predsedu. Ešte horšie je, že odkaz Konštantína a Metoda bol opätovne zneužitý katolíckou cirkvou na propagáciu len jej učenia a vytváranie či zdôrazňovanie falošnej jednotnej identity kresťanstva a Slovákov či Slovenska.

 

Konštantín a Metod nie sú pre náš štát svätými Cyrilom a  Metodom, pretože Slovenská republika sa podľa čl. 1.1. svoje Ústavy neviaže na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo. Na území Veľkej Moravy pôsobili Konštantín a Metod, pričom Konštantín si svoje meno zmenil na Cyrila ako rehoľné meno pri vstupe do kláštora sv. Ondreja len na obdobie posledných päťdesiat dní života pred svojou smrťou v Ríme. Prívlastok svätí im priznávajú katolícka a pravoslávna cirkev. Štát a naši spoluobčania iného náboženského vyznania či presvedčenia nie. A nemali by tento prívlastok používať ani štátni predstavitelia. Sú predstaviteľmi svetonázorovo neutrálneho a nie katolíckeho štátu. Ten tu už bol a nedopadlo to dobre.

Konštantín a Metod nepriniesli na územie Slovenska kresťanstvo. To tu šírili od ôsmeho storočia írsko-škótski, ale aj talianski a nemeckí misionármi. A keďže naše územie bolo čiastočne aj územím Rímskej ríše je pravdepodobné, že kresťanstvo na území dnešného Slovenska bolo už za rímskych čias. Podľa písomnej tradície bol medzi rokmi 828 až 833 (Teda tridsať rokov pred príchodom Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy!) vysvätený prvý (?) kresťanský kostol na území dnešnej Nitry.

Konštantín a Metod boli významní byzantskí učenci, diplomati a misionári. Priniesli nám zrozumiteľný liturgický jazyk, nový spisovný i  literárny jazyk, právo, aj kultúru a k nim novú abecedu. To všetko spolu i jednotlivo bol mimoriadny počin. O tom, či ich (cyrilometodská?) tradícia bez prerušenia prežívala na Slovensku v časoch Uhorska, sa v historiografii vedú medzi historikmi doteraz spory.

Kult (už) Cyrila a Metoda oživila katolícka cirkev v Uhorsku až v 17. storočí. Snažila sa vtedy čeliť šíriacej sa reformácii, preto podporovala aj uctievanie domácich svätcov, píšu historici Dušan Škvarna a Adam Hudek v knihe Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku: „U nás je tzv. cyrilometodské dedičstvo skôr účelovo oživeným konštruktom z čias novoveku, ktoré získalo svoj veľký význam až počas národného obrodenia.“

Slovensko je po stáročia križovatkou Európy, kde sa miešajú rôzne vplyvy, myšlienky, národy i vyznania. Slovensku a Slovákom sa darilo najmä vtedy, keď tu prevládala tolerancia a rešpekt k vierovyznaniu a presvedčeniu iných spoluobčanov. To dokazuje úspešný príbeh Matice slovenskej i antifašistického odboja symbolizovaného Vianočnou dohodou. A mimochodom, dokazuje to aj dnešný stav v spoločnosti…