Koniec kultúrnych, športových či iných akýchkoľvek verejných podujatí. Práve toto ohlásil premiér Igor Matovič s tým, že dnes je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré sa nemusia páčiť každému.

Podľa nariadenia hlavného hygienika Jána Mikasa sa všetkým osobám zakazuje s účinnosťou od 1. októbra 2020 od 06:00 hod. do odvolania pohybovať sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál, šatka. Súčasne avizoval zákaz športových, kultúrnych, firemných či iných verejných podujatí, vrátane omší.

Nariadenia sa nepáčia mnohým a nepáčia sa ani Konferencii biskupov Slovenska. Tá vo svojom vyhlásení zdôraznila: „Z ohláseného opatrenia, ktorého súčasťou by malo byť plošné rušenie bohoslužieb sme prekvapení, nakoľko cirkvám bolo prisľúbené, že ak dodržia sprísnené opatrenia, bude pre ne platiť tzv. semafor, navrhnutý odborníkmi. O rušení bohoslužieb s cirkvami nik nehovoril, a vzhľadom na ostatné opatrenia sa nejaví ako primerané. Snažíme sa komunikovať s predstaviteľmi štátu, aby sa daná vec objasnila. Nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu.“

Nový boj o investitúru

Toto vyhlásenie je modifikovaním sporu o investitúru – kto má právo koho menovať a korunovať z konca 11. storočia medzi pápežom Gregorom VII. a rímskym kráľom Henrichom IV. Má právo kráľ menovať biskupov a ovplyvňovať voľbu pápeža, alebo pápež má právo ovplyvňovať voľbu kráľa a korunovať kráľa? Preložené ho dnešných čias: Sú cirkvi subjekty stojace mimo zákonov tohto štátu alebo majú povinnosť rešpektovať jeho zákony? Musí cirkev rešpektovať nariadenia verejných úradov štátu, alebo ten ich môže robiť len po láskavom odsúhlasení jej predstaviteľov?

Stanovisko katolíckej cirkvi vyjadril v relácii Téma dňa TA3 hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kamara, veľmi jednoznačne: „Zakázať bohoslužby môžu len biskupi! Nerád by som, aby sa naše vyjadrenie interpretovali v spôsobe, že sa cirkev stavia proti verejným inštitúciám, alebo proti samotnému premiérovi. To v žiadnom prípade. Ale museli sme požiadať trošku aj dôrazným spôsobom o pochopenie toho, že aj pre našich veriacich je veľmi dôležité, aby bola správna komunikácia, aby sa hľadalo riešenie… Toto je otázka svedomia, toto nie je len záležitosť toho, že niekto ide do kostola, lebo je to jeho kratochvíľa. Pre veriaceho človeka je to morálna povinnosť. Je to boží i cirkevný zákon: Sláviť pánove dni!… Bože chráň, že by teraz išla katolícka cirkev revoltovať proti tejto vláde alebo proti akýmkoľvek zákonom Slovenskej republiky, ale chceli sme dať aj troškou hlasnejšie najavo, že je tu potrebné zohľadniť niektoré okolnosti. Inak nebudeme ani my schopní komunikovať s ľuďmi náležitým spôsobom.“

Púť do Canossy

Takéto jednoznačné vymedzenie sa vo voči nariadeniu štátu katolícka cirkev v histórii Slovenskej republiky ešte neurobila. Vyhlásením jasne určila medze, čo si štát môže a nemôže voči nej dovoliť. Štát, jeho vláda, môžu mať svoje predstavy ako riešiť zložitú pandemickú situáciu, ale už len vyhlásenie opatrení musí vopred s cirkvou odkomunikovať a nechať si ich odsúhlasiť vedením cirkvi! Klasický boj o investitúru…

A ako zareagoval premiér na ten „hlasnejší hlas katolíckej cirkvi“? Premiér Igor Matovič (rovnako ako kráľ Henrich IV.) vykonal (virtuálne) púť do Canossy, kde ho však arcibiskup Zvolenský (na rozdiel od pápeža Gregora VII.) nenechal tri dni čakať bosého v snehu pred svojim sídlom. Biskupi sa s ním láskavo už v ten istý deň, v popoludňajších hodinách spojili v telekonferenčnom rozhovore. Povedané slovami biskupov: „Predseda vlády ozrejmil, že štát v žiadnom prípade nemá zámer diskriminovať či prenasledovať veriacich. Biskupi zasa deklarovali ochotu cirkvi pomáhať štátu zvládnuť druhú vlnu pandémie, zároveň tiež rešpektovať sprísňovanie opatrení. V tejto chvíli však za prílišný pokladajú plošný zákaz verejných bohoslužieb. Predseda vlády v závere prejavil ochotu pokúsiť sa s kompetentnými odborníkmi hľadať riešenie, ktoré by bralo do úvahy nielen situáciu cirkví, ale aj všetkých ostatných usporiadateľov verejných zhromaždení. Slovenskí biskupi premiérovi za prejavenú ochotu poďakovali a budú čakať na výsledok tohto prísľubu.“ História sa opakuje…

Ako ďalej na Slovensku?

Nemusíme súhlasiť, a mnohí asi aj nesúhlasíme, vo všetkom či s konkrétnymi krokmi pána premiéra pri riešení súčasnej zložitej pandemickej situácie u nás. Môžeme a máme právo mu vytýkať mnoho. Vláda sa k nám správa ako k malým deťom. Informuje chaoticky, účelovo, manipuluje s informáciami i s nami, prikazuje a nariaďuje, trestá a obmedzuje nás na ľudských právach. Na druhej strane o konaní či nekonaní verejných podujatí (vrátane omší) má rozhodovať štát, nie cirkev. Predsa len, by ešte mala platiť ústavná zásada o náboženskej a ideologickej neutralite nášho štátu (čl. 1. bod 2. Ústavy SR) či článok 3. bod 4. Základnej zmluvy so Svätou stolicou (Vatikánom): „Činnosť (cirkevných) právnických osôb musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“

Bude premiér rovnako komunikovať a bude rovnako ústretový voči športovým zväzom, kultúrnej obci, či sekulárnym občanom? Čas ukáže. Aj my čakáme na výsledok plnenia týchto základných princípov. Alebo musíme aj my dať „trošku hlasnejšie“ najavo, že je potrebné zohľadniť aj naše práva a potreby?