Rastislav Škoda

V 2. čísle Zošitov humanistov sme spomenuli publikáciu s týmto názvom a prebrali z nej spomienku Giny Allenovej na to, „ako sa jej otvorili oči“ a uvedomila si, že nesúhlasí s náboženstvom svojich rodičov a prikláňa sa na stranu svojho mladého priateľa. Do tohto čísle preberáme ďalšie tri state z uvedenej publikácie. V jednej z nich sa postupne odkrýva životná história kňaza, spočiatku nadšeného mystériami katolíckej viery. Kým u Giny stačilo v rozhodujúcom čase prečítanie jednej útlej knižky, Anthony Kenny potreboval tridsať rokov, kým sa rozišiel s Rímom; dnes je prezidentom Britskej akadémie. Tak ako Bertrand Russell si uvedomil, čo nie je, a povedal, prečo to nie je.

Prekvapuje ma, že u nás i vo svete sa toľko ľudí cíti byť kresťanmi, a predsa podľa všetkého nimi nie sú. Akiste sa touto myšlienkou vôbec nezaoberajú, a preto si to neuvedomujú; možné je, že cítia nechuť priznať to – sebe, a najmä nám okolo. V takejto atmosfére sa potom ľahko zdôrazňujú a preceňujú kresťanské základy našej spoločnosti, hoci často sú len lanským snehom. Gerhard Schröder neváhal ukázať to pri konštitučnom vstupe na svoj kapitánsky mostík: pri skladaní sľubu ako nový nemecký kancelár vynechal prísahu na Boha a polovica ministrov ho v tom nasledovala.

Teda vo svete sú aj ľudia, ktorí sa k svojmu nekresťanstvu viac alebo menej otvorene priznávajú. Všestranný svetový artista Peter Ustinov vydal v r.1995 jednu zo svojich kníh esejí a reportáží v ateistickom vydavateľstve a v interview pri jej prezentácii sa netajil kritikou pápeža pre jeho postoj k populačnej politike; odmietol dogmy a prejavil sympatie k Rusom. V Bratislave si niečo podobné neviem predstaviť a preto predkladám tým pár záujemcom túto správu z ďalekých krajín…

Richard Dawkins je nám známy knihou Rieka z raja (edícia Archa, 1996). Jeho úvahy o vývoji ako zápase génov sú základom dnešného chápania evolúcie, a to aj v rámci ucelenej argumentácie v prospech ateizmu. V predmetnom článku dokazuje analógie medzi DNK buniek, vírusmi organizmu a vírusmi počítačov na jednej strane a infekciou ľudí, počítačov a ľudských myslí na druhej strane, čo ho vedie k záveru, že náboženstvo je infekciou mysle. Dokazuje to rozborom siedmich typických príznakov u postihnutých, ako ich uvádzajú lekárske príručky pri infekčných chorobách. Na prvý pohľad sa to niekomu môže zdať žart, ale vec je veľmi vážna. Ak vystavíme nevinných prváčikov infekcii od mníšok alebo mulahov, ako dlho im bude trvať, kým sa jej zbavia?

E. O. Wilsona sme predstavili v minulom čísle ZH ako nezlomného zástancu Osvietenstva. Teraz preberáme jeho článok o styčných bodoch medzi environmentálnou etikou zelených, naturalizmom humanistov a metafyzikou nadprirodzených náboženských systémov pri riešení dvoch najakútnejších problémov súčasnosti, záchrane prostredia a biodiverzity, resp. populačnej explózie. Uzatvára, že predstavitelia natalistických cirkví budú nútení časom opustiť svoj negatívny postoj ku kontrole pôrodnosti, založený len na metafyzických odôvodneniach.

Možno ste jeden z tisícov, čo si neuvedomujú, že sú humanisti a tým niečo strácate; prestali ste hľadať zmysel života, ktorým je harmónia medzi mysľou a inteligenciou. Lloyd a Mary Morainová zostavili odpovede na rad otázok o humanizme ako alternatíve k tradičným náboženstvám. Musíme prekročiť hranice blízkych náklonností a farských postojov minulosti a uznať, že základné ľudské práva sú univerzálne, lebo všetky osoby sú členmi ľudskej spoločnosti. Po prečítaní tejto state by ste mali siahnuť po knihe Paula Kurtza Zakázané ovocie – Etika humanizmu (Vydavateľstvo R. Škoda, Bratislava 1998).