Anonym

V Rakúsku bol založený spolok „Náboženstvo je súkromná záležitosť“, ktorý chce v budúcnosti v prvom rade propagovať právo neveriť.

„Budeme brániť právo žiť bez náboženstva,“ vraví Michael Franz, prezident tejto novej iniciatívy. Založením ohlasovne prípadov, keď sa ľudia cítia byť diskriminovaní pre svoju nevieru, hovorí zo srdca 1,9 milióna Rakúšanov, ktorí sa nehlásia k nijakej cirkevnej obci a najväčšie ťažkosti majú pri konkrétnych predstavách záhrobia – to je 23 % obyvateľstva. Podľa iného údaja neveriacich je len 1,3 milióna, 18 %. Vo Viedni je ich 42 %. V každom prípade prudko stúpajúca tendencia. Po rímskokatolíkoch sú aj v Rakúsku (nielen u nás) druhou najväčšou svetonázorovou skupinou.

Títo smú uznané cirkvi a náboženské spoločnosti veľkodušne financovať, no nesmú ich kritizovať, musia ich nechať hovoriť za seba a ako poďakovanie za všetko to im rozliční „duchovní pastieri“ navrávajú, že ich hodnoty sú „relatívne“ a „pominuteľné“ – ak im ich vôbec priznajú.

Moc a ovládanie

„Kresťanský kríž symbolizuje mocenský nárok a ukazuje, kto je pánom v dome“, dodáva Heinz Oberhummer, predseda ústredného výboru Spoločnosti bezkonfesijných. Najviac ho ruší, že s touto požiadavkou sa prichádza už v materských školách, čo vedie k násilnej religionizácii a opečiatkovaniu detí.

Súčasnosť moderného Rakúska charakterizuje (zatiaľ ešte) kresťansky orientovaná spoločnosť, nástup politicky aktívneho islamu a medzi tým rastúca vrstva sekularizácie; ďalekosiahle spoločenské premeny v rámci „boja kultúr“ sa zdajú pre 21. storočie naprogramované. Potlačenie konfliktov už pri ich zrode bude asi v budúcnosti vyžadovať zbaviť biskupov, imámov a všelijakých „pastierov“ vplyvu vo verejnom živote; tým odpadne aj ekumenický „dialóg náboženstiev“. Veľké cirkvi neboli nikdy veľkými mierotvorcami. Rakúsko je demokratická republika, jej právo vychádza z ľudu a nie z nejakej pápežskej buly, fatwy alebo iného archaického spisu pochybného pôvodu.

Kríž a zákon

Spolok sa už ujal prípadu, ktorý sa týka dvoch nariadení dolnorakúskeho zákona o materských školách: na stene v nich musí visieť kríž a deťom sa musia sprostredkovať náboženské hodnoty. S tým nesúhlasili bezkonfesijní rodičia jedného školáčika, obrátili sa na Spoločnosť a spolu napísali protest a žiadosť na ústavný súd. Čakajú na odpoveď.

Iniciatíva „Náboženstvo je súkromná záležitosť“ zdôrazňuje, že politicky sú neutrálny spolok, volajúci po odluke cirkví od štátu. Michael Franz dokazuje, že toto napojenie dnes už nie je časové; že jeho spolok sa nestavia proti náboženským spoločnostiam alebo verejným cirkevným stavbám a Oberhummer to komentuje: „V Grécku idem predsa na Akropolu, hoci neverím na Dia.“

Iniciatíva „Náboženstvo je súkromná záležitosť“ sa hlási k základným hodnotám slobodnej a pluralitnej spoločnosti, ktoré sú základnými právami všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, svetonázor, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. Nie je protináboženská a zameriava sa na zachovanie záujmov bezkofesijných ľudí už na tomto svete. Hoci zaujíma kritický postoj voči náboženstvám, ezoterike a všetkým iným formám iracionality, nepovažuje sa za ateistickú, agnostickú alebo dokonca antiteistickú organizáciu. Žiada, aby právo žiť bez náboženstva (negatívna náboženská sloboda) malo takú istú platnosť ako veriť na svätú trojicu, Alaha, satana, Mikuláša alebo neomylnosť pápeža.

Aktivity iniciatívy sa teda orientujú proti silnému, dnes už vôbec nie časovému, často antidemokratickému vplyvu cirkví na politiku a správu štátu, no nikdy nie proti prípadnému kútiku v srdci pre pánbožka. Lebo náboženstvo je súkromná záležitosť.

Iniciatíva sa pripravuje na prácu s masmédiami a šírenie osvety. Na to je potrebná dokumentácia a štatistické vyhodnocovanie nábožensky motivovaných diskriminácií, nazbieraných v rámci ohlasovní takýchto prípadov. Treba však počítať s tým, že časť aktivít iniciatívy bude zameraná na právne kroky proti diskriminácii pod plášťom hnutia Pro-Reli (odmietnuté referendum za výučbu náboženstva v Berlíne 26. 4. 2009).

Kde nie je žalobca, nie je ani sudca

Univ. Prof. Dr. Heinz Oberhummer, predseda rakúskej Ústrednej rady bezkonfesijných, vyzdvihol na tlačovej konferencii 20. 8. 2010 význam ohlasovní diskriminácie: „Existencia ohlasovní posilní sebavedomie občanov a bude ich motivovať ozvať sa a zakročiť. Nakoniec platí, že kde nie je žalobca, nie je ani sudca. Ohlasovňa je potrebná, pretože náboženské poručníctvo a ovplyvňovanie je každodenná a všadeprítomná záležitosť – siaha od materských škôl cez kríže v školách, kasárňach a súdnych sieňach až po finančné vykorisťovanie bezkonfesijných platičov daní zákonom uznanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, predovšetkým katolíckou cirkvou.

Iniciatíva je členom rakúskej Ústrednej rady bezkonfesijných a nie je nijakým spôsobom spriaznená s nijakou politickou stranou.

V diskusii na internete navrhol jeden čitateľ, aby sa všetky náboženské fantázie nahradili lietajúcim špagetovým monštrom, a to aj na stenách školských tried.

Druhý upozornil, že hlavný argument zástancov udržania moci je udržanie prevzatého spoločenského poriadku s kresťanskými základmi; v praxi to znamená, že kto hovorí s Bohom, modlí sa; ku komu hovorí Boh, ten je blázon.

Spolok financujú jeho členovia. Berú na seba bežné výdavky, ale k ich výške sa prezident Franz nevyjadruje. „To by bol odhad na slepo, pretože nevieme, koľkí postihnutí sa na nás v budúcnosti obrátia.“ A na otázku jedného novinára, koľko majú členov, odvetil: „Zakladajúcich. Dvoch.“ (Keby som vedel o druhom, išiel by som do toho.)

Prameň: Religion ist Privatsache