R. Š.

V januári t.r. vyzval pápež právnikov a sudcov, aby odmietli zúčastniť sa pojednávaní a súdnych sporov pri rozvodoch, či sa už tieto týkajú katolíkov alebo príslušníkov iných náboženstiev. Zdôraznil trvalosť manželstva ako časti božieho prírodného poriadku na Zemi, ktorému podlieha každý človek a nazval rozvod „hnisajúcim vredom“, ktorý devastuje ľudskú spoločnosť.

Ponechávam úplne bokom otázku, nakoľko sa právnici a najmä sudcovia cítia viazaní pápežovou výzvou a som natoľko tolerantný, že tento raz neprotestujem nahlas proti „božiemu poriadku“ na Zemi. Len v sebe si mrmlem: To by som vyzeral, keby som sa mu podriadil! Nemal by som zuba, nevidel by som na krok, nepočul by som ani burácanie hromu; možno by som bol už dávno umrel na detskú obrnu. Aj pápež – vzhľadom na svoj vysoký vek – by bol taký, preto sa sprotivil božiemu zákonu na Zemi: obstaral si okuliare, pravdepodobne aj prístroje na zlepšenie počutia a možno všeličo iné.

My to môžeme, aj všeličo iné sa môže, hoci to často do neba volá. Bitá žena však nesmie opustiť svojho muža, a ak na to príde, musí mu byť po vôli, kedykoľvek si ten zmyslí. Má nechať deti biť opitým tyranom a len sa prizerať. Aj svoju výplatu má mu dať k dispozícii, ak „hlava rodiny“ (sv. Pavol) prejaví záujem. Priznávam sa, že nechápem teologické odôvodnenie trvalosti či nerozlučiteľnosti „posvätného“ manželstva aj za takýchto okolností. Tým menej, že som počul o možnosti rozluky pohlavným aktom neuskutočneného manželstva. Na druhej strane uznávam, že každý spolok má právo žiadať od svojich členov dodržiavanie dobrovoľných záväzkov. Komu sa niečo nepáči, nech zo spolku vystúpi.

Tu však ide pápež oveľa ďalej. Vyzýva právnikov, príslušníkov slobodného povolania, aby odmietali svoju odbornú pomoc spoluobčanom, a to dokonca aj vtedy, keď sú títo iného náboženstva. Zamyslime sa nad tým: Rozvod je vraj hriech. A aj pomoc pri rozvode je vraj hriech (asi všedný)! Nezáleží na tom, či pri rozvádzajúcich sa ide o katolíkov, evanjelikov alebo pohanov? Pri vražde, krádeži, smilstve, úcte k rodičom atď. na tom nezáleží, lebo to zakazujú všetky viery. Ale rozvod niektoré náboženstvá povoľujú – prečo sa ho potom nemá právnik zúčastňovať ako potrebný odborník? Či chce pápež povedať, že tie náboženstvá, ktoré rozvod uznávajú, nekonajú v súlade s božím poriadkom na Zemi a rozvádzajúci sa evanjelici a pohania hrešia?

Mám dlhé vedenie, len pomaly mi svitá. Pravdaže! Aj viera v Perúna a iných našich slovanských bohov bola vraj hriech, vraj preto prišli do našich končín solúnski bratia atď. Do Latinskej Ameriky a vlastne všade do sveta išli a ešte idú tisíce misionárov, kňazov a rehoľníkov hlásať božie slová pápeža Jána Pavla II.: Rozvod je hnisajúci vred, manželstvo je posvätné …

Aké neaktuálne, nechápajúce a bezcitné sú tieto slová pre rozvádzajúcich sa a ich blízkych!