Francúzsky inštitút na Slovensku zorganizoval v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave 18. októbra 2021 okrúhly stôl, ktorý sa prierezovo zameral na náboženskú situáciu vo Francúzsku a na Slovensku. Hovorilo sa o historickom procese sekularizácie v oboch krajinách a transformácií z katolíckych spoločností na sekulárne, čo sa odrazilo aj v usporiadaní vzťahov medzi štátom a cirkvami v legislatíve. Účastníci sa tiež venovali právnemu aspektu náboženských otázok z hľadiska verejnej správy a vývoju legislatívneho rámca. Hovorilo sa tiež o vývoji náboženského zloženia francúzskej a slovenskej spoločnosti s prihliadnutím na ich multikonfesionálny charakter.

V rámci okrúhleho stola diskutovali:
Franck Frégosi, riaditeľ výskumu v CNRS, člen výskumnej skupiny Spoločnosti, náboženstvá a laicita (GSRL) 
Philippe Gaudin, riaditeľ Ústavu náboženských štúdií a laicity na Ecole pratique des Hautes Etudes v Paríži 
Michaela Moravčíková,  Právnická fakulta Trnavskej univerzity
Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV
Podujatie moderovala Mária Michalková zo Slovenského rozhlasu.

Na úvod sa prihovoril k účastníkom nový veľvyslanec Francúzska na Slovensku, pán J. E. pán Pascal Le Deunff. Krátko sa dotkol vzťahov Slovenska a Francúzska i témy vzťahov náboženstiev štátu a cirkví vo Francúzku a vyjadril nádej, že i toto stretnutie prehĺbi porozumenie problematiky, ktorá nie je jednoduchá a v oboch našich krajinách jej venujeme pozornosť.

1) Philippe Gaudin na podnet moderátorky priblížil pojem laicita, ktorý reflektuje francúzsky historický vývoj a nie je totožný s pojmom sekularizmus. V práve je laicita „princíp oddelenia občianskej spoločnosti od náboženskej spoločnosti v štáte“ a „nestrannosť alebo neutralita štátu vo vzťahu k náboženským vyznaniam“. Rozšírením tohto slova sa označuje charakter „inštitúcií, verejných alebo súkromných, ktoré sú nezávislé od duchovenstva a cirkví“.

Slovo laicita od slova laïc označuje osoby (a veci), ktoré nemajú náboženský status (kňazi, rehoľníci), podobne ako slovo civil označuje osoby, ktoré nemajú vojenský status. Termín pochádza z latinského laicus „spoločný, ľudový (laos)“, čo je cirkevný termín prevzatý z cirkevnej gréčtiny λαϊκός, laikos, „spoločný, ľudový (laos)“ a na rozdiel od κληρικός, klerikos (klerik), ktoré označuje správne náboženské inštitúcie. Termín laicus sa v slovníku kresťanských cirkví používa od neskorej antiky na označenie každej osoby v spoločenstve, ktorá nie je ani klerikom, ani rehoľníkom, t. j. nie je profánna v teologických otázkach. Patrí však k cirkvi v tom zmysle, že sa riadi jej bohoslužbami (neviera bola v tom čase nemysliteľná) a môže v nej dokonca zastávať dôležité funkcie. Abstraktný výraz pre túto pozíciu dal vzniknúť francúzskemu termínu „laïcat“.

V tejto súvislosti spomenul p. Gaudin žiarlivosť štátu na cirkev, ktorá mala vo Francúzsku v rámci tzv. Galikanizmu väčšiu slobodu od pápeža, ako cirkvi v ostatných krajinách a po náboženských vojnách sa štát potvrdil do pozície nad cirkvou.

Laicita – sloboda sa stala zákonným rámcom a od roku 1905 predstavuje v štáte: a) slobodu svedomia a vyznania, právo veriť alebo neveriť, b) slobodu organizovať sa, c) stav, kedy republika nedotuje náboženstvá, d) ochranu svedomia a náboženských obradov, e) odluka štátu od cirkvi.

2) Franck Fregosi reagoval na pojem fundamentalizmus, ktorý použil P. Gaudin. Zdôraznil, že fundamentalizmus je vlastný protestantizmu, ktorý sa pridržiava zásady, že všetky odpovede má veriaci hľadať v náboženských textoch. Tento termín sa netýka RKC, ktorá vykladá náboženské texty veriacim prostredníctvom duchovných, čo sú veriaci povinní rešpektovať a akceptovať. V islame reinterpretujú náboženské texty imámovia. Väčšina textu koránu má totiž historický charakter. Iba jedna tretina jeho textu sa týka trestného práva. Laicita umožňuje náboženské texty čítať a vykladať slobodne. Laicitá znamená rovnosť náboženských skupín aj individuálnych občanov.

3) K historickej otázke reagoval M. Tížik. Zdôraznil, že koncept neutrality, laicity bol z Francúzskych skúseností prebratý v r. 1918 u nás po vzniku Československa. U nás sa však táto koncepcia nepresadila vzhľadom na rozdielnosť podmienok v ktorých fungovala cirkev na území Slovenska a Česka v čase Rakúska-Uhorska. V Uhorsku bola maďarská politická elita liberálnejšia, v Čechách mala sekulárna elita republikánske inšpirácie. Vzhľadom na tieto a ďalšie rozdiely bola odluka odmietnutá. Po 1948 roku sa pod vplyvom komunistickej strany nevytvoril neutrálny, ale sekulárny štát spojený s ideológiou marxizmu-leninizmu. Vzniklo tak akési sekulárne náboženstvo. Pôvodne sme v ústave mali uvedený pojem o práve mať náboženské vyznanie alebo byť bez vyznania, v súčasnej ústave však už tento termín nemáme.

Na fotografii zľava Franck Fregosi, Mária Michalková, Philippe Gaudin, Michaela Moravčíková, Miroslav Tížik

4) Franck Fregosi potom z podnetu moderátorky hovoril o vzťahu islamu a laicity v súvislosti s faktom, že vo Francúzsku sa vytvorili generačné rozdiely významu islamu. Súvisí to tiež s faktom, že Francúzsko malo kolónie v ktorých bol islam štátnym náboženstvom, týka sa to subsaharskej Afriky, napr. krajiny ako je Alžírsko, Maroko … Po roku 1905 v kolonizovaných krajinách nedošlo k odluke tak ako v domovskej krajine – Francúzsku. Dnes prežíva Francúzsko toto dedičstvo minulosti. Islam sa zmenil z intímneho náboženstva na náboženstvo, ktoré sa vylialo na verejnosť. Dnes je vo Francúzsku niekoľko islamov. Vplývajú na to nielen náboženské ale aj sociálne podmienky veriacich. Fragosi pripomenul Marxove vyjadrenie, že náboženstvo je zhutnená podoba dejín a ľudia sa dnes potrebujú nájsť.

5) V ďalšom vstupe Philippe Gaudin vo vzťahu k súčasnosti uviedol, že i keď laicita je neutrálna tak vo Francúzsku sú dnes zástancovia laicity často orientovaní protináboženskí, teda vytráca sa v ich prejavoch a konaní aspekt neutrality. Štát v súčasnosti nesubvencuje vieru ale v rozpočte je laická republika veľkorysá.  Financuje vojenské a väzenské duchovenstvo. Dochádza až k pozitívnej diskriminácii moslimského duchovenstva. Vo Francúzsku je veľa väzňov, ktorí sú moslimovia. Aj keď je zakázané robiť štatistiky s prehľadom väzňov podľa náboženskej orientácie vie sa, že vo väzniciach je v porovnaní s inými vyznaniami 12 % moslimov. Ale pre nich poskytuje služby až 18 % moslimských duchovných a dostávajú 41 % z celkového rozpočtu na týchto duchovných. P. Gaudin prednáša, podieľa sa na vzdelávaní takýchto duchovných.

6) Franck Fregosi doplnil, že časť islamu je financovaná zo zahraničia. Financujú tak z vonka výstavbu mešít, financujú imámov a rôzne asociácie. Je to záujem udržiavať  závislosť moslimov vo Francúzsku na pôvodnom štáte. Označuje sa to za tzv. konzulárny islam a je to problém, lebo ak by Francúzsko túto formu chcelo blokovať mohlo by očakávať sankcie od krajín, ktoré toto financovanie z vonka organizujú. A preto je ťažké toto financovanie prerušiť. Okolo 30 % islamu sa financuje samostatne napríklad lekármi manažérmi a ďalšími dobre finančne založenými islamistami.

7) Michaela Moravčíková reagovala na historické súvislosti vývoja vzťahu štátu a cirkví, hovorila o historickej zaťaženosti. Pred rokom 1989 proti komunizmu vystupovala v Čechách občianska spoločnosť a na Slovensku náboženský disent. Jedna z požiadaviek bola odluka cirkvi od štátu, ale rozdielne skupiny do nej vkladali rôzny význam. Náboženský disent myslel odluku ako zastavenie zasahovania štátu do činnosti a života cirkví. A reálne sa presadila forma spolupráce cirkvi zo štátom. Ostal pôvodný spôsobí financovania spred roku 1989. Moravčíková to interpretovala ako kompenzáciu za zhabaný majetok cirkvám formou dotácií.

8) Do toho vstúpil Miroslav Tížik s tým, že dnes je situácia, kedy sa od cirkvi potrebuje oslobodiť štát, čo vzhľadom na špecifickú zmluvu s Vatikánom nie je možné. Náboženstvo na školách diskriminuje menšiny, deti z menšinových cirkvi i deti nereligióznych občanov. Keď nie je dostatok detí z týchto skupín tak sa prijímajú neadekvátne náhradné riešenia. Deti musia ostávať na výuku náboženstva po vyučovaní alebo napríklad výuku etiky nie je možné zabezpečiť.

9) Michaela Moravčíková doplnila, že niekde už aj cirkevné školy zaviedli pre časť detí etiku, lebo vzhľadom na potrebu udržať existenciu školy začali prijímať aj detí, ktoré nechcú mať náboženskú výchovu. Povedala tiež, že dnes sú okrem štátnych a cirkevných škôl aj školy súkromne a tak sa táto otázka, na rôznych školách rieši rôzne, podľa okolností. Povedal, že sama v detstve chodila na náboženstvo v sobotu do kaplnky a bolo to dobré.

10) Miroslav Tížik pripomenul fakt, že verejné školy musia mať na povinne voliteľný predmet dostatok žiakov a v jednej časti Bratislavy sa ani z piatich tried nenašiel dostatočný počet a povinne voliteľný predmet  sa presunul na vyučovanie popoludní. Tiež zdôraznil fakt, že zmluvou štátu s Vatikánom sa táto cirkev – RKC povýšila nad ostatné menšie cirkvi, ktoré nemajú zo štátom zmluvu takej vysokej úrovne ako má RKC.

11) Franck Fregosi v súvislosti so slovenskými rozdielnosťami uviedol špecifiku francúzskych pomerov, ktoré sa týkajú troch departmentov na východe Francúzska, medzi nimi je Alsasko a Lotrínsko, ktoré v minulosti patrili k Nemecku. Tam sú na školách hodiny náboženstva zachované. Týka sa to katolíckeho aj protestantského náboženstva a predmetu židovská kultúra, ktoré sú platené štátom. Moslimov sa to netýka. Fregosi pripomenul, že jedna tretina Francúzov sú občania bez náboženského  vyznania a že prevažuje názor, že výsledky sekularizácia treba zachovať.

12) Philippe Gaudin doplnil že v katolíckych školách môžu mať týždenne jeden poldeň náboženstva mimo školy. Hovoril tiež o snahe zaviesť vo Francúzsku vyučovanie filozofie, kde by sa deti dozvedali o všetkých náboženstvách, čo však katolícka cirkev odmieta. Spomenul, že v Kanade sa vyučuje náboženská etika.

13) Franck Fregosi sa dotkol aj súčasného vývoja kedy napriek postupujúcej sekularizácii sa v čase negatívnych javov „zlej doby“ ľudia vracajú do náručia viery. Sekularizácia spôsobila stratu vplyvu náboženstiev vo verejnosti – spoločnosť, ale náboženstvá nemiznú. Sekularizácia prebieha len v niektorých štátoch. Prebieha určitá forma návratu a militarizácii náboženstiev. Vo Francúzsku to pozorujú medzi veriacimi RKC, čo sa prejavuje napríklad bojom proti interrupciám. Vyjadril sa že katolícky svet vrie aj pod vplyvom odhalení o pedofílii a zneužívaní detí rímskokatolíckymi duchovnými. Opätovne pripomenul Marxa a jeho výrok o tom, že náboženstvo je výkrik potreby človeka a prináša nádej.

14) Philippe Gaudin hovoril v súvislosti s istým oživovaním náboženstva o joggingovom efekte keď napríklad vidíme v modernej spoločnosti, že napriek rozvoju automobilizmu v súvislosti s ktorým sa začalo hovoriť, že ľudia budú mať v budúcnosti veľké hlavy a slabé nohy tento vývoj nenastal, ale ľudia sa vrátili k behaniu, čo môžeme zreteľne pozorovať v mestách.

15) Michaela Moravčíková pripomenula aj istý prejav archaizácie spoločnosti, napríklad v súvislosti so súčasným odporom časti verejnosti k vakcinácií proti kovidu.

16) Miroslav Tížik upozornil na skutočnosť, že napriek nárastu vplyvu cirkvi v spoločnosti u nás za ostatných 20 rokov vidieť teraz, v čase koronakrízy, že na správanie veriacich majú cirkvi slabý vplyv.

Akcia trvala 2 hodiny od 18:00 do 20:00, tak ako bola naplánovaná a moderátorka musela v závere konštatovať, že k danej téme by sa dalo ešte diskutovať dlho, ale vymedzený čas nám to neumožňuje. Je škoda, že nebola možná diskusia z pléna, otázky od prítomných poslucháčov.

Poznámka: Tento text je stručným záznamom na základe poznámok urobených počas mojej účasti na akcii.
Spracoval František Jedinák