Rastislav Škoda

Vážený pán šéfredaktor,

Literárny (dvoj) týždenník uverejnil 2. decembra 2008 (r. XXI, s. 11) článok, podpísaný Františkom Sočufkom, o „Amerike na križovatke”. Podľa titulku a prvého odseku by sa bol dal očakávať komentár k predvolebnej kampani alebo výsledku volieb, ale o tom je tu len pár slov. Ostatok je odsúdenie „kultúry smrti” (potrat a eutanázia) a zatratenie ateizmu, ale nie slovami autora článku, slovenského jezuitu Františka Sočufku (riaditeľ Dobrej knihy, pôsobiaci v Trnave), lež slovami nedeľnej kázne amerického biskupa Samuela Aquilu v katedrále Sv. Márie vo Fargu okolo 24. októbra 2008 o dôstojnosti života.

Neviem, čo viedlo redakciu L(d)T k uverejneniu veľmi úzko jednostranného článku o tejto téme; dúfam, že nie snaha o oživenie nekonečnej diskusie; aj keď ma to bolí, skôr by som prijal ako príčinu nedostatok hodnotných článkov pre náš jediný populárny kultúrny časopis.

Dp. Sočufka vynechal z kázne (je k dispozícii na http://www.zenit.org/article-24047?l=english) úvod, kde počuť z kazateľne zaujímavé konštatovanie:

„Obidve veľké politické strany opustili základy týkajúce sa ľudskej dôstojnosti … Žijeme v štáte, v ktorom sa vskutku stal národným náboženstvom ateizmus, a to či už ide o všeobecné popretie existencie Boha alebo o existenciu praktického ateizmu, to jest života takým spôsobom, ako keby Boha nebolo.”

Keby som tieto vety povedal ja, ozval by sa protest, že všetky prieskumy verejnej mienky odhaľujú, že v USA predsa 90 % ľudí verí na nadprirodzeno a nejaké božstvo; že len medzi špičkovými vedcami je percento religióznych ľudí mizivé. Dodávam, že s touto charakteristikou americkej súčasnosti súhlasím, a tvrdím, že aj my Slováci máme v tomto zmysle ateistické náboženstvo – hoci sa okolo troch štvrtín občanov (len pri sčítaniach, nie praktickým životom) hlási ku kresťanstvu.

Dp. Sočufka ponecháva bokom úzko stranícky pohľad biskupa Aquilu na náboženstvo v Deklarácii nezávislosti, na tvorcov americkej ústavy a vyberanie kresťanských hrozienok z anglo-americkej minulosti, ktoré pre nás naozaj nie sú aktuálne. Potom však doslovne cituje celé odseky o „kultúre smrti”, čím sa myslí potrat, eutanázia a odpieranie zdravotnej starostlivosti starým ľuďom a postihnutým – to posledné zatiaľ len pre budúcnosť.

Dp. Sočufka kladie čitateľom, to je v prvom rade všetkým členom Spolku slovenských spisovateľov, ústami biskupa Aquilu nehoráznu otázku: „(Bez Boha) stratíme celý zmysel pre akýkoľvek morálny kompas či morálnu normu. Môže vôbec existovať nejaká morálka bez Boha?” Všeobecné vzdelanie a základný princíp slušnosti pre správanie sa v ľudskej spoločnosti vyžadujú pre túto nezmyselnú (veľmi urážlivú) otázku pozitívnu odpoveď. Tisnú sa mi na jazyk hrubé slová: To Vás nenaučili rodičia doma? Učitelia v škole? Profesori na teológii? To Vás nenaučil život? Myslíte si, že dve a pol miliardy Číňanov a Indov nemajú ani morálny kompas ani normy? Vyslovujem ich s vedomím, že so mnou súhlasí absolútna väčšina čitateľov L(d)T. Doparoma! Sme predsa slušní ľudia – hoci sme ateisti! Čakám, že sa ozvú aj členovia SSS.

Čitateľ by čakal, že biskup Aquila nakoniec poradí veriacim, koho majú voliť. Situácia je však taká, že musel odsúdiť obidve veľké strany, tak republikánsku ako demokratickú platformu, pretože nechávajú v platnosti rozsudok Najvyššieho súdu z roku 1973 v spore Roe verzus Wade, ktorý dal ženám právo na potrat. Robí to však vcelku mierne, vediac, že jednému z kandidátov bude musieť za týždeň gratulovať – a vskutku: V kázni 18. novembra 2008 blahoželá Barackovi Obamovi k zvoleniu a hneď ho zaprisaháva, „aby sa jeho srdce obrátilo a jeho rozum uznal dôstojnosť ľudského života od chvíle počatia až do prirodzenej smrti, ako aj skutočnosť, že nijaká vláda nemá právo legalizovať potrat” (na inom mieste sa dodáva, že „za žiadnych okolností” – čo je vrchol). Nasledujú známe litánie o potrate ako zabíjaní „nevinných ľudských bytostí”, ale aj ľútosť nad stavom, že tak málo katolíkov chápe a schvaľuje stanovisko katolíckej cirkvi k potratom (podrobnosti sú k dispozícii na strane http://www.lifesitenews.com/ldn/2008/nov/08111810.html).

Z nepochopiteľných príčin viní Aquila z potratov, eutanázie a odklonu súčasníkov od viery našich predkov nakoniec ateistov a dp. Sočufka to samozrejme preberá. Odporúčam mu urobiť prieskum medzi prívržencami kontroly pôrodnosti a práva rozhodovať nielen o svojom živote, ale aj o svojej smrti: číselne to budú na 80-90 % jeho veriaci (čo aj matrikoví), vyslovene odmietajúci ateizmus.

Pýtam sa: Patrí takáto typická nedeľná kázeň z amerického kostola, hocije to aj katedrála, do L(d)T? Literárnu ani odbornú hodnotu nemá a nie je ani spoločensky ani politicky aktuálna. Stanovisko katolíckej cirkvi (prikázané z Ríma) je dávno dobre známe ako nečasovo dogmatické; nie vo všetkých európskych štátoch je také fundamentalistické; stačí pozrieť sa na celý západ. Práve čítam, že v Luxembursku idú ako v treťom európskom štáte legalizovať eutanáziu, hoci idú kvôli tomu zbaviť svojho veľkovojvodu práva schvaľovať zákony; zaobídu sa bez jeho názoru, to je odvaha!

Stanovisko slovenských veriacich aj neveriacich, prevažne schvaľujúcich slobodnú voľbu, je tiež dobre známe. Z toho všetkého vyplývajúce nechutné lavírovanie politických strán je odpudzujúce. Načo sa v tom vŕtať? Ako pravidelný čitateľ mám právo na list redakcii, že nemala uverejniť tento článok, lebo to vyzerá tak, že SSS väčšinovo schvaľuje názor vdp. biskupa Aquilu zo Severnej Dakoty, o čom si dovoľujem pochybovať.

Viem, že ak sebakriticky uverejníte túto polemiku, dp. autor má právo na odpoveď na moju kritiku. Do písmenka viem, ako odpovie. Vytrvalo mlátime každý svoju slamu – je to teda všetko zbytočné? Nie, ak pomyslím na strašný osud žien, ktoré nemajú možnosť legálneho potratu. Kde sa proti legálnemu potratu pozdvihne hlas, tam je povinnosťou slušného človeka ozvať sa.

S prejavom úcty a pozdravom
Rastislav Škoda