Rastislav Škoda

Stephen Jay Gould: Rocks of Ages: Science and Religion in the Fullness of Life. (Kamene vekov. Veda a náboženstvo v plnosti života). Ballantine Publ. Group, New York, 1999).

Takto sa volá najnovšia kniha S.J. Goulda, významného harvardského paleontológa a autora mnohých bestsellerov. Jednou horou je náboženstvo, druhou veda skamenelín svedčiacich pre evolúciu.

Profesor Gould sa ostro stavia proti názoru, že veda a viera sú nezmieriteľné, ako to vyznieva z dvoch klasických kníh: Konflikt medzi vedou a náboženstvom (1877) od J.W. Drapera a dvojzväzkovej Histórie boja medzi vedou a teológiou (1894) od A.D. Whitea, historika a prvého prezidenta Cornellskej univerzity.

Hoci sa Gould sám označuje za agnostika so sklonom k ateizmu, jeho kniha je vášnivou výzvou k znášanlivosti medzi týmito dvoma oblasťami. Vychádza z názoru, že veda a viera sú typické príklady princípu NOMA (Non-Overlapping Magisteria, neprekrývajúce sa magistériá). Ku konfliktu dochádza vtedy, ak sa náboženstvo zúži na vieru v zázračné božie zásahy v minulosti a odmieta presvedčivé dôkazy evolúcie; takéto povery vedú k zápletkám a vyvolávajú vzájomné nepriateľstvo. Ak sa však pod vierou rozumie v širšom zmysle slova filozofický teizmus bez povier alebo sekulárny humanizmus s jeho etickými normami, potom Gould nevidí medzi týmito dvoma magistériami konflikt. Nie, že by sa dali zjednotiť do jednej konceptuálnej schémy, ale môžu prekvitať vedľa seba v mieri ako dva nezávislé národy. Nie žeby to bola diplomatická výhovorka! – má to byť principiálne stanovisko na morálnych a intelektuálnych základoch.

„Ako náboženstvo nemôže diktovať povahu vecných záverov v oblasti magistéria vedy, ani vedci nemôžu hlásať hlbší postreh morálnej pravdy na základe lepšieho empirického poznania sveta.“

Problém NOMA sa preberá v 4 kapitolách: Historické príčiny konfliktu; Obrana NOMY z oboch strán; Boj proti modernému kreacionizmu; a Psychologické príčiny konfliktu. Kreacionizmus nazýva Gould „špecificky americkým porušením NOMY“ a spory na túto tému označuje za „vždy politické, nikdy ozajstne náboženské“. Pri arkansaskom súdnom procese svedčil Gould so šiestimi inými expertmi, že kreacionizmus nie je veda, ale len dymová clona, nezmyselná a oxymoronická fráza, vymyslená ako barančia koža pre starého vlka doslovného vykladania Genezis, už dávno identifikovaná ako teologická doktrína v protiklade k vedeckej koncepcii.

Gould pripomína, že veda sa zaujíma o skutočnosť a prírodné zákony. Viera je duševná činnosť, zameraná na konečný zmysel života a morálne hodnoty, kde veda nemá čo povedať. To je ozvena Kanta a Huma, že veda nám hovorí, čo je, a nie to, čo by malo byť. Veda skúma, čo je nebo a náboženstvo určuje, ako sa do neba dostať. John Dewey sa síce nespomína, ale nie je to ďaleko od jeho útlej knižky Spoločná viera. Početné rozhodujúce problémy nášho komplikovaného života sa dajú ľahšie riešiť pri opozičnej stratégii principiálnej a zdvorilej separácie.

Na podporu svojich názorov cituje Gould hojne z listov C. R. Darwina, ktorý bol spolu s T. H. Huxleyom jeho najväčším hrdinom a vzorom. V Darwinových listoch možno sledovať postupné rozčarovanie kresťanstvom (najmä od smrti dcéry Anny) a konečné rozhodnutie považovať sa za agnostika. Tento termín razil Huxley, nazývaný pre svoju kategorickú obranu prírodného výberu aj „Darwinovým buldogom“.