Keby bol Ježiš bisexuál

A. N. Wilson

Nedávna kniha amerického spisovateľa Jamesa Freya The Final Testament of the Holy Bible (asi Konečný testament Svätej biblie) je naraz umelecké dielo aj granát vrhnutý na náboženskú pravicu. Zaoberá sa druhým príchodom Ježiša Krista, tento raz do modernej Ameriky – pričom sa sľúbený Mesiáš dopúšťa činov, ktoré náboženská pravica považuje za najhriešnejšie. Je, napríklad, aktívnym bisexuálom, ktorý bez problémov znáša prvý potrat svojej priateľky-prostitútky.

V roku 2006 mal Frey veľké nepríjemnosti pre vymyslené klamstvá v autobiografii A Million Little Pieces (asi Milión drobností), kde opisoval svoje obdobie závislosti na drogách. Verejne ho kritizovala rozhnevaná Oprah Winfreyová, ktorá ho predtým podporovala; jeho vydavateľ mu dal výpoveď.

Nedajte sa však odstrašiť. Táto kniha je veľmi dobrá. Historka sa podáva očami a ústami Mesiášovej rodiny, jeho priateliek, rabína, kňaza a federálneho vyšetrovateľa, ktorí všetci prispievajú do maľby obrazu, ktorý je len s čarami uveriteľný, často krajne dojímavý a niekedy veselý.

Ben Avrohom, známy aj ako Ben Jones alebo Ben Zion, je syn chudobných židovských imigrantov z Brooklynu. Narodil sa obrezaný, čo je jedným zo znakov Mesiáša a dejú sa okolo neho ďalšie neobyčajné veci. Nájdeme ho pracovať ako bezpečnostného strážcu na stavbe sídliska, kde prežije pád hrubej sklenenej dosky z výšky na jeho hlavu. Sme svedkami jeho premeny vody na víno a vidíme viaceré premeny jeho božského stavu, pripomínajúce premenenia v Biblii. V osobitne napínavej kapitole sa zapája do skupiny zvláštnych ľudí, žijúcich v tuneloch newyorskej podzemnej dráhy a majúcich vraždiaceho vodcu; živia sa odhodenými potravinami a drogy a sex sú im rutinou.

Varovanie

Šikovnosť autora spočíva v tom, že vykresľuje na jednej strane ostré až strašidelné scény znepokojujúcej kriminálnej scény moderného veľkomesta, na druhej strane jaskyne Kumránu, kde podľa Zvitkov Mŕtveho mora žila komunita, očakávajúca pred 2 000 rokmi koniec sveta.

Sú tu početné pasáže, ktoré by si zaslúžili nájsť cestu do antológie múdrosti: „Ak máš veriť v Boha, musíš si povoliť pochybovať o ňom“; „Viera je ospravedlnenie blázna“; „Boh nehrá v našich životoch nijakú rolu. Boh sa nestará ani o zem, ani o ľudstvo. Boh sa nestará o malé drámy, ktoré pre nás toľko znamenajú. Boh sa nestará, čo hovoríme, s kým súložíme, alebo čo robíme so svojím telom, koho milujeme alebo koho si berieme.“

Budú takí, čo povedia, že James Frey úmyselne provokuje, pripisujúc Mesiášovi sexuálnu promiskuitu. Všetok sex v celej knihe je oprávnený témou historky. Benova aféra s prostitútkou Mariaangeles a nemilovanou tučnou Juditou sú v obidvoch prípadoch dary lásky. Ani jedna z tých žien nepoznala lásku, kým nestretla Bena. „Láska, smiech a súlož sú to, čo robí život lepším“, vraví Ben zmätenému katolíckemu kňazovi Markovi, ktorý zachytil jeho pohľad na záchode manhattanského kostola a hneď pochopil, že videl svojho premeneného spasiteľa.

Ben vidí, že svet skončil, že ho zničil ľudský egoizmus a že jediné čo môžeme robiť čakajúc na nevyhnutný koniec našej hnilej egoistickej spoločnosti, je milovať sa. To je poslanie celej knihy. Ben vraví svojim nasledovníkom, že po smrti nie je nič, že všetky náboženstvá skrachovali, rovnako ako aj všetky vlády. Keď sme prečítali starostlivo zostavené kapitoly, prednášané striedavo rabínom a kresťanským kňazom, nemôžeme mať pochybnosti, že tu hovorí sľubovaný mesiáš. Potom čo bola uňho diagnostikovaná paranoidná schizofrénia a jeho mozog rozrezal jeden chirurg až na bity (nemocnica sa ukázala byť Kalváriou moderných dní), umiera na kríži s tradičnými slovami na perách – „Dokonané je“. Skvelé, znamenité, brilantné: každá strana je veľkolepá. Či ste nábožný alebo bigotne bezbožný, prípadne ani jedno, zistíte, že kniha je vzrušujúca v najlepšom slova zmysle – tak, ako je vzrušujúci Dostojevského Veľký Inkvizítor.

Prameň: A. N. Wilson, If Jesus Were Bisexual, Financial Times, 16. 4. 2011

2 Comments on "Keby bol Ježiš bisexuál"

  1. Už si len počkať na preklad do slovenčiny alebo češtiny.

  2. Attila Vitai | 24. apríla 2011 at 19:39 |

    “Morbídna” rozprávka .

Leave a comment

Your email address will not be published.


*