Rastislav Škoda

Sú takí, čo z náboženských dôvodov neakceptujú Darwinovo učenie o evolúcii. Pri konfrontácii s horami dôkazov z rozličných vedných odborov im nakoniec neostáva nič iné ako hovorovo zľahčiť stanovisko protivníka poznámkou „Aj tak je to len teória“. A ponáhľajú sa poukázať na to, že dosiaľ sa nepodarilo vyrobiť v laboratóriu prvú bunku, že v rade fosílií chýbajú medzičlánky atď. Dokedy to bude tak a kedy sa uzná, že to nemôže byť inak, že evolúcia je fakt?

Najnovšie sa uvažuje o tom, že bežný obraz Galileiho sporu s cirkvou nie je úplný. Že sa neberie ohľad na skutočnosť, že rímska kúria svojím zaradením heliocentrizmu za hypotézu a nie za dokázaný fakt mala vlastne pravdu, pretože Galilei nepredložil vedecké dôkazy (Pierre Leich, 2009). Za najdôležitejší dôkaz považoval morský príliv a odliv; keby to bola pravda, orientoval by sa ich rytmus len podľa dňa a nie aj podľa mesiaca, ako zistil Kepler. Najsilnejším argumentom za Galileiho čias mohli byť Keplerove zákony pohybu planét, platné len pri heliocentrickej báze, ale nie, ak je stredom pohybu planét Zem. Tieto zákony si Galilei všímal len málo.

Dekrétom z 5. marca 1616 zakázala Posvätná pápežská kongregácia indexu šírenie kníh, ktoré dokazovali pravdu heliocentrického učenia. Zrušila ho čiastočne v roku 1757, definitívne v roku 1835; až tým dovolila, aby sa heliocentrizmus prestal nazývať len teóriou a stal sa faktom; faktom pre teológov aj veriacich, ako bol už dvesto rokov faktom pre realistov, nezaťažených náboženskou dogmou; geocentrizmus sa po dvetisíc rokoch uznávania prepadol do ríše historických vedeckých omylov; dnes je to paveda. (1)

Dá sa čakať, že sa niečo podobné stane vo veci biblického stvorenia a darvinovského vývoja druhov? Ján Pavol II. v roku 1996 síce povedal, že Darwinovo učenie o evolúcii je viac ako teória, ale na obojakom stanovisku hierarchie ani jednoduchých veriacich po jeho smrti to veľa nezmenilo. (Výhrada impulzu k vzniku vesmíru, stvorenie prvého človeka, existencia duše atď. sa v mysliach pravých veriacich a teológov bez problémov znášajú s vývojovou teóriou.)

Vo svojej najnovšej knihe The Greatest Show on Earth: The Evidence for Evolution (asi Najväčšia šou na svete: Dôkaz evolúcie) rozoberá Richard Dawkins pojem „len teória“ v súvislosti s evolúciou. Siaha po Oxford English Dictionary, ktorý má medzi viacerými dve definície tohto pojmu, ktoré tu zavážia:
Teória, 1. význam: Schéma alebo systém ideí alebo konštatovaní, považované za vysvetlenie alebo opis skupiny faktov alebo javov; hypotéza, ktorá bola potvrdená alebo zostavená pozorovaním alebo pokusom a navrhuje sa alebo je akceptovaná na vysvetlenie známych faktov; konštatovanie toho, čo sa má považovať za prírodný zákon, princíp alebo príčinu známeho alebo pozorovaného javu.
Teória, 2. význam: Hypotéza, navrhnutá ako vysvetlenie; teda len hypotéza, špekulácia, dohad; idea alebo rad ideí o niečom; názor alebo dojem jednotlivca.

Tieto dva významy pojmu teória sú veľmi odlišné. Prvý význam pripisujú evolučnej teórii vedci, druhý kreacionisti. Dobrým príkladom 1. významu je heliocentrická teória slnečnej sústavy, podľa ktorej sa Zem a iné planéty krútia okolo Slnka. Aj Darwinova teória evolúcie zodpovedá všetkým kritériám tohto významu. Je schémou systému ideí. Vysvetľuje skupinu faktov a javov. Je hypotézou, ktorá bola potvrdená alebo zostavená na základe pozorovaní alebo pokusov. Na základe všeobecného súhlasu je konštatovaním toho, čo sa má považovať za zákon, princíp alebo príčinu niečoho, čo poznáme alebo pozorujeme. Iste je veľmi ďaleko od toho, čo je len hypotéza, špekulácia alebo dohad. Evolúcia je teória v tom istom zmysle ako heliocentrická teória; ani v jednom prípade neslobodno povedať „len teória“.

Ak Dawkins vo svojej predošlej knihe Delúzia Boha podľa názoru niektorých kritikov zbytočne prísne odsúdil kresťanstvo (napr. nazvúc ho svetonázorom, ktorý je pre spoločnosť škodlivý), v tejto knihe v prvom rade vyberá silné slová potvrdzujúce presvedčenie o pravdivosti evolučnej teórie: „Evolúcia je fakt. Mimo pochybnosti, mimo rozumné pochybnosti, mimo seriózne pochybnosti, mimo prijateľné, informované, inteligentné pochybnosti, skrátka, mimo pochybnosti – evolúcia je fakt.“ Na druhej strane tých, čo s ním v tomto bode nesúhlasia, ostro odsudzuje ako „popieračov histórie“, ktorí sú „horší ako ignoranti“ a podliehajú „perverznému sebaklamu“; prirovnáva ich k popieračom holokaustu: „Popierači holokaustu existujú. Sú hlasní, na prvý pohľad prijateľní, zdajú sa vzdelaní. Podporuje ich prezident najmenej jedného mocného štátu a patrí medzi nich aspoň jeden biskup rímsko-katolíckej cirkvi.“

Eric Hoffer používa na označenie náboženských fanatikov, dogmatikov až fundamentalistov výraz praví veriaci. Paul Kurtz navrhuje nazvať ateistov, intolerantných voči tým, čo majú iný názor, „pravými nevercami“. Na túto strunu udiera aj Nicolas Wade v recenzii predmetnej knihy v New York Times (18.10.2009), keď vytýka Dawkinsovi intelektuálny omyl. Prisudzuje mu, že výrečne a úspešne bráni evolučnú teóriu, no vytýka mu, že sa stáva takým dogmatickým, ako sú jeho oponenti – a uvádza to, čo sme už povedali.

Dejiny vedeckého svetonázoru poznajú aj iné omyly ako geocentrickú predstavu vesmíru. Bolo tu Aristotelovo učenie, že predmety padajú k zemi rýchlosťou úmernou ich váhe; bol tu flogistón, bol tu éter. Niektoré vedecké omyly pretrvávajú dokonca do dnešných dní; už nie celosvetovo, ale v určitých komunitách. Ako zlá zelina bujnie „učenie“ o homeopatii (jej nositeľov zdobia dokonca doktorské tituly!), astrológii (detto) a akupunktúre (detto – čo si to dovoľujem hovoriť?!).

Evolučná teória má súpera vtedy, keď veriaci berú sväté knihy doslovne a veria, že Boh postupne stvoril napríklad jeden druh zvierat po druhom. Nie je to však súper rovnocenný. Po entuziastickom prijatí Darwinovej evolučnej teórie odbornou verejnosťou prevládla v občianskych aj cirkevných kruhoch mienka, že biblické údaje treba brať ako symboly a sto rokov bol na vedeckom aj teologickom poli relatívny pokoj. Ľudia rozlišovali medzi vedeckým a náboženským názorom, a tieto sa navzájom rešpektovali. Evolúcia bola uznávaná vedecká teória, stvorenie sveta podľa biblie bola náboženská predstava ako iné. Rovnocenným súperom evolučnej teórie by mohol byť dôkaz, že v minulosti niečo vzniklo stvorením. Kreacionizmus to tvrdil o temer všetkom, ale bašty viery postupne padali; vedecké dôkazy niečoho takého neboli predložené a nepodáva ich ani za inteligentného dizajnéra preoblečený Paleyov hodinkár.

Až v osemdesiatych rokoch prišiel právnik JUDr. Johnson a, ako to už majú právnici vo zvyku, rozdúchal spor o evolučnú teóriu. Hnal to až pred súdy a prehral v tom zmysle, že sudca John Jones III. v Doveri (Pensylvánia, USA) prišiel k záveru, že učiť vo verejných školách o biblickom stvorení sveta znamená jednak zlé vzdelávanie, jednak protiústavné porušenie Prvého dodatku americkej ústavy. Našiel sa však dostatok kňazov a veriacich, ktorí rozsudok vo veci Darwina a Stvoriteľa neuznávajú a trvajú na výnimočnom záujme stvoriteľa o našu nepatrnú planétku. Ich názory prenikli z USA do Európy aj k nám a presvedčte sa, akým primitívnym spôsobom sa jeden autor v internete (pravdepodobne ing. arch. Monika Školnová – pozri Google + http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/19199/?print=1) pokúša papagájovaním amerických televangelistov oslabiť učenie o heliocentrizme (2) a evolúcii (3).

Nie som astronóm a nemám po ruke dnes platné dôkazy pre heliocentrizmus. S určitým prekvapením čítam, že až v rokoch 1725–27 podal Bradley správnym vysvetlením javu aberácie fixných hviezd prvý priamy dôkaz pohybu Zeme. (Aberácia je zdanlivá odchýlka polohy kozmického telesa na sfére, zapríčinená konečnou rýchlosťou svetla a rýchlosťou pohybu pozorovateľa. Táto zdanlivá zmena polohy je konštantná a nepozorovateľná, vo vzájomných polohách hviezd v nebeskej sfére nenastanú nijaké zmeny. Wikipédia).

A tak si tu sedím a trpezlivo čakám, že niečo podobné sa náhodou a nevyhnutne prihodí aj evolučnej teórii. Nemôže to byť inak. Od osobitného aktu stvorenia – dokonca aj v prípade človeka – už dávno ustupujú aj mnohí kresťanskí teológovia; pre Boha ostáva nie celkom istá úloha dať plodu dušu. To ostatné sa nemohlo stať inak ako postupnou nebadanou premenou potomstva. Povedzme, že biochemikom sa podarí zostaviť (zložiť, zostrojiť, vytvoriť – ako to nazvať? viem len, že nie stvoriť) zo známych aminokyselín, proteínov a enzýmov prvú bunku – bude stačiť aj jednoduchší útvar, baktéria, vírus či provírus. Som trpezlivý, viem, že pánom evolúcie je čas. (V. Kováč). A kladiem si otázku, či tak dlho, ako to môže trvať, vydrží existovať v modernom svete komplex vier, náboženstiev a cirkví.

* * *

(1) Skoro sa hanbím uviesť, že na strane http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/19199/specificke-aspekty-didaktiky-cirkevnych-skol (na strane 8) je v strednej Európe, nie v pralesoch Afriky alebo na moslimských púšťach, nasledujúci údaj, odporúčaný ako učebný materiál pre slovenské stredné školy:

„Vedecká verejnosť sa ku geocentrizmu stavia odmietavo, až nepriateľsky. Výnimkou je skupina vedcov belgickej spoločnosti Cercle scientifique et historique a kanadská spoločnosť Tycha de Brahe. Prví sa domnievajú, že Zem síce neobieha po ekliptike, ale sa otáča denným pohybom. Druhí, združení okolo astronóma holandského pôvodu Waltera van der Kampa, zastávajú názor, že Zem je vo Vesmíre celkom nehybná.“ Vie autor/ka, čo za nezmysel vypustil/a z úst?

(2) „Ako by reagoval učiteľ, ak by žiak na hodine povedal, že Zem sa netočí? Dostal by päťku. Školské dokumenty a v nich obsiahnuté prvky učiva prikazujú odovzdať informáciu, že Zem sa točí. Učiteľ nemôže otvoriť okno, aj keby chcel. V našich školách sa Zem zatiaľ musí točiť.“

(3) „Niet dôvodu domnievať sa, že človek sa vyvinul z primátov. Podobne ako v prípade Galileo ide o tvrdenie, ktoré bolo vyslovené skôr, než by veda objavila dôkaz.“

Prosím čitateľov, ktorí vedia o konkrétnych prípadoch hlásania takýchto bludov, aby mi o nich napísali. Zatiaľ to v rozhovoroch so mnou katechéti a učitelia popierajú a vylučujú. Prečo to však niektorí z nich píšu?