Marc Hauser a Peter Singer

Je náboženstvo pre morálku potrebné, či sú na sebe nezávislé? Mnohí ľudia si myslia, že je neprípustné, ba dokonca rúhaním sa popierať, že morálka má božský pôvod. Pre niektorých toto stanovisko znamená, že Boh alebo nejaká božská bytosť vnuká každému dobrému človeku jeho cit pre morálku.

Pre iných z toho vyplýva presvedčenie, že len organizované náboženstvo nás môže naučiť, čo je dobré a čo zlé.

 V obidvoch prípadoch náboženstvo má naprávať chyby ľudskej povahy. Inakšie povedané, náboženstvo nám má umožniť pozdvihnúť sa nad úroveň tejto starej skazenej matky prírody, dávajúc nám do rúk morálny kompas.

V štátoch, kde konzervatívna pravica presadzuje názor, že morálne postrehy, pravidlá a inšpirácie sa dajú odvodiť len od náboženských princípov, sa zdravý odstup medzi štátom (vládou) a náboženstvom (cirkvou) rýchlo zmenšuje.

 Umelé prerušenie tehotenstva a zastavenie opatrení na zachovanie pri živote prístrojmi (ako bol nedávno v USA prípad Terri Schiavovej) sa čoraz viac odsudzujú na základe názoru, že tieto činy odporujú božej vôli. Nezabiješ, varuje prikázanie, hoci pôvodne sa prekladalo ako nezavraždíš (v orig. angličtine kill a murder, pozn. prekl.). A náboženstvo sa vracia do škôl, dožadujúc sa rovnakého štatútu ako vedecká teória o ľudskej podstate.

Názor, že morálka pochádza od Boha, je však veľmi problematický. Prvý problém je, že nemôžeme povedať naraz, že Boh je dobrý a že nám dal zmysel pre dobro aj zlo; bola by to tautológia (definícia v kruhu). Povieme jednoducho, že Boh koná podľa svojich štandardov. To nemá zvuk výrazov „Chváľme Boha!“ či „Alah je veľký!“

Druhým problémom je, že niet morálnych zásad, ktoré by uznávali všetci veriaci bez ohľadu na svoju špecifickú cirkevnú príslušnosť, ale nemali agnostici alebo ateisti. Toto pozorovanie vedie bezprostredne k druhému: agnostici a ateisti sa nesprávajú menej morálne ako v Boha veriaci, pričom ich cnostné činy sú motivované inými zásadami. Spravidla mali a majú rovnako prísny a zdravý zmysel pre dobro a zlo ako každý iný človek, a to vrátane účasti v hnutiach za zrušenie otroctva a uľahčenia iných ľudských utrpení. A aj opak je pravda: náboženstvá viedli ľudí k dlhému zoznamu strašných zločinov od božieho rozkazu Mojžišovi, aby zabíjali Midijáncov, mužov, ženy, chlapcov a dievčatá, ktoré už nie sú panny, cez križiacke výpravy, inkvizíciu, tridsaťročnú vojnu, nespočetné konflikty medzi sunnitmi a šiítmi až po teroristov, ktorí sa vyhadzujú do povetria v naivnej predstave, že pôjdu rovno do raja.

Tretia ťažkosť pre názor, že morálka vyplýva z náboženského učenia, je skutočnosť, že napriek výrazným doktrinálnym rozdielom medzi veľkými svetovými náboženstvami sú niektoré zásady morálnosti univerzálne. Plne to platí napríklad už o starodávnej Číne, kde sa náboženstvo cenilo menej ako filozofia (konfuciánstvo).

Jedna mienka teda hovorí, že Boh nám vštepuje univerzálne pravidlá v momente stvorenia. Alternatívna mienka, konzistentná s vedami ako je biológia a geológia, sa snaží dokázať, že sa v nás v priebehu miliónov rokov vyvinula schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Súčasný výskum oblasti kognitívnych vied (spôsobov poznávania) podstatne prispieva k riešeniu dávneho problému o pôvode a povahe morálnosti. Pre otázky morálnej filozofie hľadá teoretické argumenty.

Ako vieme, že veriaci aj ateisti pristupujú k riešeniu etických problémov rovnakým spôsobom? Predstavme si nasledujúce tri scenáre: V každom doplňte, či je navrhované morálne riešenie „povinné“, „prípustné“ alebo „zakázané.“

1. Električka hrozí prejsť päť ľudí, ktorí idú po koľajniciach. Vidí to výhybkár, ktorý má možnosť poslať električku na vedľajšiu koľaj, kde zabije jedného človeka – ale päť bude zachránených. Použitie výhybky je _______________.

2.  Vidíte, ako sa malé dieťa topí v plytkom rybníku a naokolo niet nikoho okrem vás. Ak dieťa vytiahnete, bude žiť, ale zničíte si nohavice. Vytiahnutie dieťaťa z vody je _________ .

3. Päť ľudí priviezli do nemocnice v kritickom stave: každému treba transplantovať nejaký orgán, ak má prežiť. Niet času na vyžiadanie orgánov od darcov zvonku – ale v čakárni sedí zdravý človek. Ak mu lekár odoberie orgány, ktoré potrebuje pre tých päť chorých, zdravý umrie, no tých päť chorých bude žiť. Odobrať zdravému orgány je _________ .

Ak hodnotíte prvý prípad ako prípustné, druhý ako povinné a tretí ako zakázané, ste ako 1500 jedincov na celom svete, ktorí takto odpovedali pri riešení týchto dilem pri našom webovom „testovaní morálneho zmyslu“ (http:moral.wjh.harvard.edu). Keby platilo, že morálka je božie slovo, mali by tieto prípady posudzovať ateisti inakšie ako veriaci ľudia a na vysvetlenie by mali uvádzať rozličné dôvody. Napríklad: Keďže ateisti vraj nemajú v sebe morálny kompas, mali by konať z číreho sebectva a obísť topiace sa dieťa. Výsledky nášho testu ukázali niečo celkom iné. Nebolo štatistického rozdielu medzi odpoveďami jedincov s náboženským pozadím alebo bez neho. Asi 90 % opýtaných odpovedalo, že je prípustné odkoľajiť električku, 97 % , že je povinnosťou zachrániť dieťa a 97 %, že je zakázané odobrať orgány zdravému mužovi. Na žiadosť o vysvetlenie, prečo je niečo dovolené a niečo zakázané, reagovali opýtaní bezradnosťou a udávali dôvody, ktoré nestačia na vysvetlenie. Veľmi dôležité je zistenie, že veriaci boli rovnako často bezradní a nesúvislí ako ateisti.

Takéto štúdie začínajú poskytovať empirickú podporu pre myšlienku, že tak isto ako máme mnohé iné psychologické schopnosti mysle, vrátane reči a matematiky, máme aj morálne schopnosti intuitívne rozoznávať dobro a zlo, pričom dochádza k zaujímavým interakciám s lokálnou kultúrou. Tieto intuície sú výsledkom vývoja našich predkov ako sociálnych cicavcov v priebehu miliónov rokov a sú naším spoločným dedičstvom rovnako ako náš protismerný palec. Tieto skutočnosti výrečne protirečia historke o osobitnom biblickom stvorení človeka Bohom.

Zdedené intuície nám však nedávajú správnu a konzistentnú (so všetkými kritériami súhlasiacu) odpoveď pri všetkých morálnych dilemách. Čo bolo dobré pre našich predkov, nemusí byť dobré pre nás dnes a tu, resp. na celej planéte a pre všetkých na nej žijúcich ľudí. No meniace sa morálne problematiky (prerušenie tehotenstva, eutanázia, medzinárodná pomoc, práva zvierat) nemajú svoj pôvod v náboženstvách, ale v starostlivom uvažovaní o ľudskosti, teda o tom, čo považujeme za dobrý život. V tomto ohľade je prvorado dôležité, aby sme si s istotou uvedomovali univerzálnu sadu morálnych intuícií a vedeli ich hodnotiť do takej miery, že sa vieme rozhodnúť konať aj proti niektorým z nich. To môžeme robiť bez rúhania sa, lebo zdrojom našej morálnosti sme my sami, a nie Boh. Ostáva nám len dúfať, že aj naše vlády si vypočujú náš hlas.

Prameň: Marc Hauser a Peter Singer: Morality without Religion, Free Inquiry, 26/1, s. 18-19, 2006.

Preložil Rastislav Škoda