Výber z diela Epikurova záhrada
Vybrali sme túto drobnôstku v ktorej autor skvelo spája svoj pohľad na ženu s dobou a náboženstvom tak, ako to videl tento vynikajúci spisovateľ a skeptik. Aj keď by sme dnes už s ním vo všetkom nesúhlasili musíme povedať, že to napísal pekne a nežne.
Kresťanstvo veľa vykonalo pre lásku tým, že urobilo z nej hriech. Vylučuje ženu zo stavu kňazského. Veľmi sa jej bojí. Ukazuje, aká je nebezpečná. Opakuje s Kazateľom: „Ruky ženy sa podobajú lovcovým sieťam, laqueus venatorum.“ Varuje nás, aby sme do nej nevkladali nádej: „Neopierajte sa o trstinu, vetrom sa klátiacu, a nespoliehajte sa na ňu, pretože každé telo je ako tráva a jeho sláva sa pominie ako kvet poľný.“ Bojí sa ľstivosti tej, ktorá uvrhla ľudský rod do zatratenia: „Niet väčšej zlomyseľnosti nad zlomyseľnosť ženy. Brevis omnis malitia super malitiam mulieris.“ Ale strach, ktorý takto dáva najavo, robí ju mocnou a hrozivou.
Boli by sme sa museli stretávať s mystikmi, aby sme pochopili zmysel týchto zásad. Boli by sme museli pohružovať svoje detstvo do náboženského ovzdušia. Boli by sme sa museli odvracať od sveta, oddávať sa pobožným úkonom. Boli by sme museli v dvanástich rokoch čítať tie povznášajúce knižôčky, ktoré otvárajú detinským ušiam nadprirodzený svet. Boli by sme museli poznať príbeh svätého Františka Borgiu, rozjímajúceho nad otvorenou rakvou kráľovnej Izabelly, alebo to, ako sa vermontská abatiša zjavila svojim rehoľniciam. Táto abatiša umrela vo vôni svätosti a mníšky, ktoré jej pomáhali pri anjelskej práci, ju vzývali vo svojich modlitbách, lebo sa domnievali, že je v nebi. Ale jedného dňa sa im zjavila bledá, v rúchu oblizovanom plameňmi. „Modlite sa za mňa,“ povedala im. „Keď som ešte za svojho života spínala ruky k modlitbe, myslievala som si, že sú krásne. Dnes však pykám za túto myšlienku v mukách očistca. Poznávajte, dcéry moje, nekonečnú dobrotu božiu a modlite sa za mňa.“ V týchto útlych dielkach detinskej teológie je mnoho takýchto bájok, ktoré pripisujú priveľkú cenu čistote, aby si pritom nerobili rozkoš nekonečne vzácnou.
Cirkev urobila z Aspazie, Larisy a Kleopatry diablice, pekelnice, a to pre ich krásu. Aká sláva! Ani svätici by nebola ľahostajná. Najskromnejšia a najprísnejšia žena, ktorá nechce nijakého chlapa priviesť o pokoj, chcela by oň pripraviť všetkých mužov. Jej pýcha sa prispôsobuje zákrokom, ktoré robí cirkev proti nej. Keď na ňu chudák svätý Anton kričí: „Odíď, zviera!“ tento des jej lichotí. Je uchvátená, že je nebezpečnejšia, než mohla predpokladať.
Ale nelichoťte si, sestry moje; nezjavili ste sa na tomto svete dokonalé a vyzbrojené. Spočiatku ste boli pokorné a skromné. Vaše pramatky z čias mamuta a veľkého medveďa nemali takú moc nad jaskynnými lovcami, akú vy máte nad nami. Vtedy ste boli užitočné, nevyhnutné, ale nie nepremožiteľné. V oných pradávnych časoch, a ešte dlho potom, vám chýbal pôvab, aby som pravdu povedal. Vtedy ste sa podobali chlapom a chlapi sa podobali zvieratám. Na to, aby ste sa stali tým strašným zázrakom, akým ste dnes, ľahostajnou a všemohúcou príčinou obetí a zločinov, potrebovali ste dve veci: civilizáciu, ktorá vám dala závoje, a náboženstvo, ktoré nám dalo škrupule. Odvtedy je to dokonalé: ste tajomstvom a ste hriechom. Snívame o vás a vrháme sa pre vás do zatratenia. Vnukáte túžbu a strach; šialenstvo lásky vošlo do sveta. Neomylný pud vás vedie k zbožnosti. Máte naozaj pre čo milovať kresťanstvo. Zdesaťnásobilo vašu moc. Poznáte svätého Hieronyma? V Ríme a v Ázii dostal z vás taký strach, že utiekol pred vami do hroznej púšte. Ešte i tam, živiac sa surovými korienkami a taký spálený slnkom, že mal už iba čiernu a na kosti prilepenú kožu, vás znova nachádzal. Jeho samota bola plná vašich obrazov, ešte krajších, než ste samy.
Lebo askéti priveľmi pocítili pravdu, že sny, ktoré prebúdzate, sú, ak je to možné, zvodnejšie než skutočnosti, ktoré môžete poskytnúť. Hieronym odháňal s rovnakou hrôzou spomienku na vás i na vašu prítomnosť. Ale nadarmo sa oddával pôstom a modlitbám; ilúziami ste mu napĺňali život, z ktorého vás bol vyhnal. Taká je moc ženy nad svätcom. Pochybujem, že by ju mala takú istú nad každodenným návštevníkom Moulin-Rougeu. Majte sa na pozore, aby sa vám z tej vašej moci trochu nestratilo s vierou a aby ste niečo nestratili tým, že nie ste už hriechom.
Úprimne povedané, nemyslím, že by vám racionalizmus vyhovoval. Keby som bol na vašom mieste, vôbec by som nemal rád fyziológov, ktorí sú nediskrétni, ktorí vám priveľa vysvetľujú, ktorí vravia, že ste choré, keď si my o vás myslíme, že máte vnuknutie, a ktorí nazývajú vašu vznešenú schopnosť milovať a trpieť prevahou telesných vzruchov. V Zlatej legende sa o vás takýmto tónom nehovorí: tam sa nazývate bielymi holubicami, ľaliami čistoty, ružami lásky. Je to príjemnejšie, ako keď vás nazývajú hysterkami a psychopatkami, ako vás každodenne označujú odvtedy, čo zvíťazila veda.
Napokon, keby som bol vami, nenávidel by som všetkých emancipátorov, ktorí vás chcú urobiť rovnými s chlapmi. Donucujú vás, aby ste klesali. Vyrovnať sa advokátovi alebo lekárnikovi, aké je to krásne pre vás! Dajte si pozor! Už ste sa zbavili niekoľkých čiastočiek svojho tajomstva a svojho kúzla. Všetko ešte nie je stratené: ešte sa bijeme, ešte sa privádzame na mizinu, ešte si berieme život pre vás; ale mládenci sedia v električke a nechávajú vás na plošine stáť. Váš kult umiera spolu so starými kultmi.
