Rastislav Škoda

Zošity humanistov majú za cieľ uverejňovať preklady článkov zo svetovej tlače, ktorým sa naše redakcie vyhýbajú, lebo sú písané v duchu sekulárneho humanizmu, t. j. racionalizmu, voľnomyšlienkarstva, agnosticizmu až ateizmu. Považujeme ich za aktuálne, i keď sú niekedy staršieho dáta, ako boli eseje Bertranda Russella v prvom a druhom čísle.

Sekulárny humanizmus je nielen voľnomyšlienkarstvo s jeho odmietnutím predstavy nadprirodzena a posmrtného života. Jeho cieľom je dobrý život všetkých ľudí už tu na zemi a dnes – a to je vzdor bezhraničnej ekonomickej globalizácii na podklade neoliberalizmu, ktorý prináša hromadnú nezamestnanosť a likvidáciu sociálnych výdobytkov celého storočia. Preto sme do tohto čísla zaradili na prvom mieste „geostrategickú analýzu medzinárodnej situácie“, ktorá sa od početných rozborov tohto druhu líši len tým, že je z pera anonymného vodcu šéfa Zapatistickej armády národného oslobodenia (ZANO) mexických Indiánov, podveliteľa Marcosa. (Pôvodne sme výraz „subcomandante“ prekladali ako „zástupca veliteľa“, pretože hodnosť subcomandanta sa v žiadnej armáde nevyskytuje; je to slangový výraz a doslovný preklad dobre vystihuje jeho obsah.) Niektorí ho označujú za teroristu – ale to sa hovorilo aj o Beginovi, Mandelovi a Arafatovi. – O akútnosti situácie Zapatistov v mexickom Chiapas svedčí aj to, že Le Monde diplomatique opakovane uverejňuje výzvu, aby čitatelia písali listy prezidentovi firmy Nestlé vo Švajčiarsku, žiadajúc ho, aby zakročil u mexickej vlády a varoval ju pred vojenským zákrokom proti Zapatistom.

Uverejňujeme vzor tohto listu v nádeji, že pán Maurer dostane predsa len aj pár listov aj zo Slovenska. Pridali sme esej Johna Bergera o rodnom kraji zakladateľa talianskej komunistickej strany Antonia Gramsciho, Sardínii, napísanú ako ozvenu na Marcosov článok. V celej histórii tohto vykradnutého ostrova a v osobnom osude Gramsciho (umrel vo fašistickom väzení) vidí Berger Marcosove „kapsy odporu“. – Tragické spomienky na dvadsať rokov Pinochetovej diktatúry v Chile spracoval čílsky spisovateľ Miguel Littin do poviedky, ktorá splnila normu pre uverejnenie v mesačníku Le Monde diplomatique: pútavou formou sprostredkuje čitateľovi zo života v Chile za Pinocheta nielen ukrutnosti vojenskej diktatúry, ale aj lásky a snahy postáv na obidvoch póloch spoločnosti. Politická dohoda znemožňuje žiadať účty za porušovanie ľudských práv; len v poviedke sa zrada platí smrťou. – Keď po Thajsku, Južnej Kórei a Japonsku zasiahlo finančné zemetrasenie v Ázii aj Indonéziu, komentoval to Noam Chomsky, známy politológ z MIT, pripomenutím toho, čo sa udialo a pokračuje na Východnom Timore, ktorého sa Indonézia, resp. medzinárodné naftové monopoly, zmocnili kvôli náleziskám ropy a nerešpektujú rozhodnutia Bezpečnostnej rady ani Medzinárodného súdu v Haagu, aby domorodému obyvateľstvu priznali právo na sebaurčenie, čo vyvoláva trvalý odpor voči votrelcom a opakované masakry.

Všetky príspevky sú z posledných čísiel prestížneho francúzskeho mesačníka Le Monde diplomatique, čo svedčí o ich hodnote. Preložil ich Rastislav Škoda.