Rastislav Škoda

Od roku 2001 kolujú svetom chýry, že  legendárny britský ateista, ktorý 50 rokov popieral existenciu boha a písal o tom bestsellery, konvertoval a stal sa  veriacim. Priateľ a pokračovateľ Bertranda Russella opakovane odmietal tieto povesti, ale na iných miestach vyvolával prinajmenej pochybnosti o svojom vyznaní.

Fakty sú dosť zmätené.

V roku 1966 urobila Flewa známym kniha Boh a filozofia (druhé vydanie v r. 1984 pod názvom Kritické hľadanie Boha, v ktorej vyslovil názor, že pri náboženských úvahách treba vychádzať z ateizmu a len potom sa vynorí predstava boha. Tento tzv. evidencialistický prístup zastáva aj dnes, a to vo forme, ktorá z neho robí deistu.

V roku 2004 sa Flew zúčastnil diskusie na tému „Objavila veda boha?“ Tam a v roku 2005 v interview pre (evanjelikálny) časopis Philosophia Christi sa vyjadril, že predstava „boha, ktorý má moc a inteligenciu“, sa mu dnes zdá prijateľnejšou, ako na začiatku jeho vedeckej kariéry. Zmenu vo svojich názoroch pripisoval argumentom typu „inteligentný dizajn“, podľa ktorých fungovanie vesmíru poukazuje na existenciu inteligentného stvoriteľa. Dá sa teda povedať, že Flew sa stal deistom – to je človek, ktorý verí, že boh stvoril vesmír, ale nestará sa, ako ľudia žijú. V roku 2004 sa Flewovi videla existencia tohto minimálneho množstva boha najlepším vysvetlením existencie sveta, ktorý to dotiahol až po vytvorenie komplexných prejavov života.

Hlavný dôvod proti existencii kresťanského boha vidí Flew v probléme zla vo svete (teodicea).  Už ako 15- ročný pochopil, že

„Téza, že svet stvorila a riadi nekonečne mocná a dobrotivá bytosť, je rozhodne nezlučiteľná s výskytom nepopierateľného a nepopieraného zla“,

je nezlučiteľná s vierou jeho otca, význačného metodistického kazateľa.  Pridáva:

„Boh nemá žiadne úmysly s ľudstvom, ani ho nezaujíma, čo ľudia robia; o osudoch ľudí vo večnosti, resp. o nejakej posmrtnej spáse, sa nedá hovoriť.“

V decembri 2004 povedal Flew v jednom interview:

„Ja si myslím, že boh je niečo celkom iné ako boh kresťanov a ešte menej ako boh moslimov, ktorí obaja sú opisovaní ako všemocní orientálni despoti.“

Kým ateisti vysvetľujú vznik sveta naturalistickou evolúciou bez účasti  boha, Flew najnovšie upozorňuje, že dokonca aj sám Darwin v 14. kapitole Pôvodu druhov doslovne priznal, že evolúcia vyžaduje stvoriteľa, ktorý jej proces naštartuje, že „vdýchne“ život do prvej, primordiálnej živej bytosti.

Flewova koncepcia boha pripúšťa iba predstavu boha ako prvej príčiny. Flew odmieta myšlienku života po smrti, boha ako prameňa dobra (opakovane vyslovene konštatuje, že boh stvoril „veľa zla“) a zmŕtvychvstania Krista ako historickej skutočnosti. Osobitne je nepriateľský voči islamu, ktorý chápe ako zjednocujúcu a ospravedlňujúcu ideológiu arabského imperializmu.

V októbri 2004 Flew povedal: 

„Môj jediný argument v prospech aristotelovského boha prvej príčiny, hýbateľa, je zrejmá neschopnosť filozofie, resp. vedy, predložiť naturalistickú teóriu pre vznik DNA prvej množiacej sa bunky.“

Podľa The Sunday Times Flew oľutoval, že svojím vplyvom na ľudí narobil toľko škody. Naraz sa mu vidí vznik života z prvotnej „polievky“ a dokonca aj Darvinova evolučná teória nepravdepodobnou.

V tomto štádiu diskusie upozornil Massimo Pigliucci, profesor ekológie a evolúcie na Univerzite v New Yorku, že evolúcia neplatí pre pôvod života: život musí najprv vzniknúť neevolučnou cestou; až potom nastupuje evolúcia, t. j. variácie a dedičnosť. Pôvod života je problém pre biofyziku, nie pre evolučnú biológiu. Pigliucci vytkol Flewovi aj chybnú logiku, keď uvažuje, že ak nevieme jav X vysvetliť, potom je dôsledkom nadprirodzených síl. Komentoval to slovami:

„Čudujem sa, ako sa mohol taký dobrý filozof dopustiť takej chyby. Keby to boli urobili starí Gréci, ešte stále by sme pripisovali blesk Diovmu hnevu.“

Vedci nemajú tie pochybnosti ako Flew, ktorý nie je vo vedeckých otázkach up to date.

V decembri 2004 Flew potvrdil, že naďalej trvá na argumentoch v kapitole „Prezumpcia ateizmu“ knihy Boh, sloboda a nemorálnosť (1984), podľa ktorej veriaci musia sami dokázať existenciu svojho boha, ale že sa stal deistom:

„Som celkom spokojný so svojou vierou v neofenzívneho, nečinného boha.“

Súčasne nelogicky poprel, že je niečo pravdy na povestiach v rokoch 2001 a 2003, že prestal byť ateistom a prestúpil na kresťanstvo. Až do konca roku 2004 nebolo treba Flewovu zmenu názorov zveličovať, a už vôbec nebolo na mieste hovoriť o konverzii.

Čo sa dá povedať k povesti, že to bol kozmologický argument moslimského kalámu, ktorý presvedčil Flewa? Možno to raz povedal – ako 82-ročný sa nepamätá a vyhovára sa na zlú pamäť.

„Nemám námietky, ak sa kalám použije ako príčina veľkého tresku. Nie však ako príčina existencie ducha a všetkého, čo s tým súvisí podľa Swinburnovej definície boha (napríklad aj pripustenie existencie zázrakov).“

K správe o tom, že chodieva na zhromaždenia kvakerov, Flew udáva, že tam bol zo 3-4 razy, ale raz to bola svadba bratranca, teda svetská a nie náboženská záležitosť.

Udalosti roku 2005 neprispeli k vyjasneniu situácie. 29. decembra 2004 Flew napísal:

„Zmenil som svoj mylný názor, že jediným dobrým vysvetlením pre začiatok života a zložitosť prírody je nejaké božstvo alebo nejaká superinteligencia. Zisťujem, že som sa mýlil, keď som si myslel, že neexistujú rozumné teórie vývoja neživej hmoty až po prvého živého tvora, schopného reprodukcie.“

Vyhovára sa v prvom rade na Dawkinsa, ktorý vraj nikdy nespomenul nič sľubného, čo by viedlo k teórii vývoja živej hmoty. Nie je to pravda – pozri Richard Dawkins a L.D. Hurst, „Evolučná chémia: život v skúmavke“, Nature, 357, s. 198, 1992. A nie je to relevantné: mal hľadať v príslušnej literatúre a nečakať na Dawkinsa. Okrem toho ho vraj zviedol aj Gerald Schroeder, pre mnohých pseudovedec a kreacionista, pre neho osobitne kvalifikovaný fyzik, čo však tu nemá cenu, lebo pre vznik života je relevantnou oblasťou  biochémia. Ukazuje sa, že Flew opustil základné pravidlá hľadania, ktoré nás privádzajú k ateizmu; podľa jeho príkladu by sa skoro dalo povedať, že jediná cesta k bohu je pustiť k vode zodpovednú vedu, resp. po nej nesiahať.

V roku 2005 vyšla kniha Boh a filozofia v treťom vydaní, ktoré aj sám Flew hodnotí skôr ako historický relikt než ako príspevok do aktuálnej diskusie. V každom prípade je to výborná zbierka názorov humanistov na vznik života od osvietenstva. Pridaný je nový úvod autora a úvod vydavateľa Paula Kurtza, ktorý prezrádza, že vydavateľstvu Prometheus boli predložené štyri verzie úvodu a je na čitateľoch, aby posúdili, či autor zmenil svoje niekdajšie názory.

Nedá sa urobiť jednoznačný záver. Flew vymenúva desať problémov, ktoré sa vynorili za 40 rokov od prvého vydania knihy, ale osobne ich nekomentuje; len zdôrazňuje, že ich musí zodpovedne prebrať každá kniha, ktorá sa bude v budúcnosti zaoberať filozofickým prístupom k otázke existencie boha. Sú to:

1. Nová definícia boha R. Swinburnom.
2. Problém existencie kresťanského boha podľa Swinburna v jeho knihe Existuje boh?
3. Zmena v doktríne anglikánskej cirkvi o večnom pekelnom treste; v dvadsiatych rokoch minulého storočia prestala byť viera v peklo dogmou; zaujímavé – viera v nebo nie.
4. Otázka, či bol len jeden veľký tresk a či sa ním začal čas.
5. Otázka mnohotných vesmírov.
6. Argument jemného naladenia prírodných konštánt.
7. Otázka, či existuje naturalistická predstava vývoja živej hmoty z neživej.
8. Otázka, či existuje naturalistická predstava, ako sa nemnožiaca sa živá hmota vyvíja do tvora, schopného rozmnožovať sa.
9. Otázka inteligentného usporiadateľa, vysvetlená v knihe Zázraky sveta: Cesta z modernej vedy do mysle boha od Roya Abrahama Vargheseho.
10. Rozšírenie aristotelovskej koncepcie deizmu o prírodnú teológiu Davida Conwaya.

Ani médiá ani komunita ateistov už nemôžu považovať Flewa za experta v otázke ateizmu, hoci médiá neprestávajú titulkovať „Najchýrnejší ateista sveta priznáva existenciu Boha“.

Je pravda, že teraz hovorí:

„Ak som si raz myslel, že niet dostatočne preukazných dôkazov pre existenciu Bohov kresťanstva alebo islamu, dnes vidím, že je dosť materiálu na zásadnú výzvu v zmysle koncepcie boha ako všemohúceho ducha. Vo veku 82 rokov som však už pristarý na vedenie radikálnej kontroverzie o prípustnosti takej koncepcie.“

Zo spoločnosti humanistov sa Flew neodhlásil a oni ho nevylúčili. Naďalej ostáva prispievajúcim vydavateľom amerického orgánu ateistov Free Inquiry a v poslednom čísle (november 2005) odpovedá na otázku, či sekularizmus prežije, upozornením, že hlavnou hrozbou pre sekularizmus nie je kresťanstvo, ale islam. A že oslobodiť moslima od jeho viery je to najlepšie, čo mu možno urobiť. Do nedávna to veľmi intenzívne radil kresťanom.