Cathy Youngová

Diskusie o tom, či si ľudstvo má v budúcnosti osvojiť možné technológie, ktoré dnes ešte neexistujú, delia nás na rovnaký počet varujúcich odporcov a optimistických prívržencov a medzi nimi pár nerozhodných. Ide o transhumanizmus, o človeka, ktorý presiahne dnešnú fyzickú a intelektuálnu úroveň; je možné, že bude „viac ako človek“. Niektorým pripadajú také reči frivolné.

V máji sa konalo na Právnickej fakulte Stanfordskej univerzity sympózium o biotechnológii a ľudských právach, pri ktorom sa hovorilo o predlžovaní veku až do „nesmrteľnosti“ a o zvyšovaní úrovne „myslenia“ zvierat na úroveň ľudskej inteligencie. Jedni preberali možnosti zmeny ľudskej biológie v tom smere, že ženy budú môcť mať deti bez mužského prispenia a muži budú môcť byť biologickými matkami vynosiac dieťa vo svojom tele. Boli aj takí, čo obdivovali pioniera transhumanizmu známeho ako „mačiak“ (catman), ktorý podstúpil kozmetické operácie, aby vyzeral ako mačka.

Mnoho z toho znie pochabo, ale je veľa ľudí, čo berú transhumanizmus vážne.

V bežnom živote sa túžba presiahnuť hranice biológie druhu hodnotí temer jednohlasne ako nebezpečná frankensteinovská arogancia a opovážlivosť, ktorá môže mať hrozné dôsledky. Zástancovia presahovania upozorňujú, že obava z dôsledkov je len nerozmyslený strach pred budúcnosťou. Novinár Bailey uvádza, že ľudia od nepamäti používali nové a nové technológie na zlepšenie svojho života zlepšením svojich schopností, takže pri zmene našich tiel a mozgov nejde o nič radikálne nové. Do určitej miery je to pravda, ale je veľký rozdiel medzi okuliarmi a, povedzme, tretím okom na temene hlavy.

Svoje argumenty budú asi musieť posilniť tí, čo myslia na zníženie počtu menštruácií u žien v plodnom veku na štyri do roka, alebo na elimináciu príznakov starnutia. Netreba byť radikálnym rovnostárom, aby človek protestoval proti projektu spoločnosti, v ktorej bohatí budú mať možnosť geneticky zlepšiť svoje deti a chudobní zostúpia na spoločenskom rebríčku ešte nižšie.

Libertariánsky argument priznáva aj v otázke biotechnológie právo rozhodovať o dobrom živote detí rodičom. Môžu však rodičia chcieť deti s tvárami mačiek a v dospelom veku poddajné pokorné ženy či agresívnych machov?
Možno rodičom vytýkať, ak nepripustia, aby ich syn podstúpil intervenciu, ktorá zníži jeho kriminálne správanie, pretože  sa dopustil zločinu? Možno tínedžerovi nanútiť takú intervenciu?

Nič z tohto nie je volaním po zákaze genetického inžinierstva. Génová terapia pravdepodobne veľmi uľahčí chorým a trpiacim, no aj spomalenie starnutia môže byť veľmi užitočné. Entuziasti transhumanizmu však nesmú zabudnúť, že aj blahodarné zmeny majú rub a ten môže byť tragickým paradoxom. Okrem toho oficiálne zákazy morálne problematickej biotechnológie by nemali predchádzať diskusii o morálnych hodnotách, ani dobrovoľnému rozhodnutiu vedcov, nejsť po určitých cestách.

*  *  *

Prameň: Cathy Youngová, „When humans transcend biology“,  Boston Globe, 10. júla 2006. © Copyright 2006 The New York Times Company.

Preložil Rastislav Škoda