Sonja Eggerickxová

Belgicko existuje ako nezávislý štát od roku 1830. Na tú dobu dostalo veľmi liberálnu ústavu a v počiatkoch existencie štátu nemala katolícka cirkev veľkú moc. Boli síce školy, ktoré viedli kňazi a mníšky, ale každé mesto a každá dedina mali povinnosť organizovať základné školstvo.

Tieto školy boli nezávislé od cirkvi, ale miestny farár mal dovolené kontrolovať obsah výučby. Podľa toho, kedy ktorá politická strana vyhrala voľby, boli aj roky, keď právo kontroly neexistovalo. Vo všetkých školách sa vyučovalo r.-k. náboženstvo.

Už v 19. storočí však mnohí rodičia odmietali posielať svoje deti na náboženstvo a takým deťom bolo dovolené nezúčastňovať sa náboženského vyučovania. Iné kurzy neboli. To sa zmenilo v roku 1926, keď žiaci stredných škôl museli voliť medzi predmetom náboženstvo a predmetom tzv. nenáboženská etika. Od roku 1958 sa táto povinnosť týka aj základného školstva.

Tak sa vo výchove zaviedol vo všetkých štátnych školách ako alternatíva k predmetu náboženstvo humanizmus ako “nekonfesijná etika” s dvomi hodinami týždenne. V holandsky hovoriacej časti štátu podliehajú tieto predmety kontrole (inšpekcii) UVV (Unie Vrijzinnige Verenigingen – názov národnej humanistickej organizácie v Belgicku) a budúce reformy budú mať za následok, že sa bude podobne postupovať aj vo francúzsky hovoriacich oblastiach.

Čo presne obsahuje tento predmet? Zakladá sa na humanizme, čo značí, že si preň prajeme filozofickú základňu, ale
chceme aj, aby sa rešpektovala Všeobecná deklarácia ľudských práv. Snažíme sa vychovávať svoje deti ku kritickému mysleniu, sebadôvere, slobodnému mysleniu a využívaniu vedy pre vytváranie názorov; odmietame uznať existenciu nadprirodzených síl.

Učebné osnovy majú 5 „priebežných cieľov”, čím chceme vyjadriť, že výchova k hodnotám je súvislý proces, ktorý má stanovené ciele, pričom najdôležitejšie je presvedčenie, že sa nikdy neslobodno vzdať ich dosiahnutia.

1. Naučiť sa myslieť a konať nezávisle

– rast od detstva do dospelosti
– nezávisle myslieť
– nezávisle konať
– nekonvenčné postoje

2. Myslieť morálne, t.j. proti indiferentnosti a empaticky

– hodnota: jej hľadanie, spoznanie, integrácia
– spoznanie morálnych problémov
– mravné skúsenosti

3. Humanizujúce spolužitie s inými

– analyzovať, spoznávať a integrovať možnosti ľudských bytostí
– analyzovať, spoznávať a integrovať hranice ľudských bytostí
– objaviť ľudské práva
– prežívať demokraciu
– cvičiť sa v sociálnej zodpovednosti

4. Zodpovednosť za súčasnú a budúce generácie

– zodpovednosť voči sebe samému
– rešpekt voči druhým
– starostlivosť o iných
– pozornosť prostrediu
– starostlivosť o prostredie
– pochopiť, čo nám poskytuje veda a technika
– pochopiť, čo nám ponúkajú médiá

5. Cvičiť sa v zmysle života

– uznať ľudskú bytosť za niečo, čo dáva zmysel vlastnému životu
– uznať, že ľudská bytosť nie je jediná bytosť, ktorá má zmysel
– hľadať, poznať a integrovať zmysel sveta, ľudskej bytosti, iných, aj prírody (veda, literatúra, umenia, náboženstvá a svetonázory)
– hľadať, poznať a integrovať dimenzie existencializmu
– hľadať, poznať a integrovať pravdu, krásu a iné estetické pocity
– hľadať, poznať a integrovať šťastie našej existencie
– hľadať, poznať a integrovať sa do svetového občianstva.

Táto línia sa sledovala 12 rokov. Námety, ktoré som menovala, sa týkajú každodenných problémov: čo zaujíma žiakov, čo je pre nich veľká novinka atď. Len s najstaršími žiakmi sa niektoré predmety preberali teoreticky.

V základných školách na vidieku sa väčšina žiakov zúčastňuje predmetu katolícke náboženstvo.V mestách je to oveľa menej. V stredných školách navštevuje väčšina žiakov nekonfesijné etické predmety.

Príležitosť šťastnej voľby má však len menšina žiakov, pretože 75 % žiakov chodí do katolíckych škôl, ale nie preto, že by boli katolíci, ale preto, že tieto školy majú lepšiu povesť.

Pravdepodobne dôležitejší ako naše dve hodiny „nekonfesijnej etiky” týždenne je fakt, že učebné osnovy vo verejných školách sú skutočne založené na humanistických zásadách.

V praxi je jasné, že náš systém možnosti voľby medzi rozličnými náboženstvami a humanizmom je príkladom aktívneho pluralizmu. Je tiež jasné, že hráme rozhodujúcu úlohu vo výchove spoločnosti ľudí rozličných životných štýlov, rás a druhov. Učíme ich, ako spolu žiť v hlbokej úcte jedného ku každému druhému.

Prednesené na konferencii IHEU v Kampale v Ugande, v máji 2004.

*  *  *

Aktualita o výučbe etiky

Pre aktuálnosť výučby humanistickej etiky v 1. triede základných škôl sme sa rozhodli vydať prílohu k tomuto číslu ZH s článkom doc. Mateja Beňu O alternatíve bez alternatívy, ktorej vydanie a rozoslanie na 1000 škôl financuje Spoločnosť Prometheus. – Pre záujemcov (o prečítanie a spoluprácu) z radov učiteľov a rodičov pripravujeme materiály o výučbe humanistickej etiky v Holandsku, Berlíne a iných štátoch. – Od ing. Jána Moronga, gen. riaditeľa sekcie regionálneho školstva MŠ SR, sme nedostali schvaľovaciu doložku pre alternatívne učebnice etickej výchovy od 1. ročníka ZŠ.