Bruce Flamm

Chyby a podvod

Vychvaľovaná štúdia Columbijskej univerzity bola ako chybná podozrivá od začiatku, ale teraz je pošramotená podvodom. Prvý autor neodpovedá na otázky. „Vedúci” autor vyhlasuje, že sa o štúdii dozvedel až mesiace po jej ukončení. Mysteriózny tretí autor, obžalovaný pred federálnym súdom, sa priznal k podvodom. Všetky jeho predošlé štúdie sú otázne.

11. septembra 2001 otriasla Spojenými štátmi najstrašnejšia príhoda ich histórie. V nasledujúcich dňoch sa mnohí Američania modlili. Milióny sa modlili doma a v kostoloch, ich poslanci a senátori sa modlili na schodoch Kapitolu a ich prezident sa modlil v Bielom dome. Štát zaplavili nálepky, odznaky a zástavky s nápismi „Bože, ochraňuj Ameriku” a „Modlitba za Ameriku” . Milióny veriacich Američanov si vymodlievali od boha zázrak či aspoň znamenie. O tri týždne bol zázrak tu. Načasovanie nemohlo byť lepšie.

2. októbra 2001 hlásia New York Times, že vedci na lekárskej fakulte prestížnej Columbijskej univerzity objavili niečo naozaj neobyčajné (1). Za použitia úplne spoľahlivých vedeckých metód dokázali, že neplodné ženy, za ktoré sa modlili skupiny kresťanov, otehotneli dvakrát častejšie ako ženy, za ktoré sa nik nemodlil. Štúdia bola uverejnená v Journal of Reproductive Medicine (2). Aj samotní výskumníci boli šokovaní – výsledok štúdie sa musel označiť za zázrak. Bola to vítaná a čarovná správa pre otrasený národ.

Columbijská univerzita vydala vyhlásenie, že pozoruhodná štúdia sa konala za viacerých bezpečnostných opatrení a bola starostlivo naplánovaná, aby sa vylúčila zaujatosť (3). Nebol to vraj podvod. Pozornosť médií sa okamžite zamerala na zázračnú štúdiu a články robiace reklamu jej neobyčajným výsledkom sa množili v novinách po celom svete. Rogerio Lobo, prednosta Oddelenia pre pôrodníctvo a gynekológiu na Columbijskej univerzite, vedúci autor štúdie, prehlásil tlačovej kancelárii Reuters, že „v podstate došlo k zdvojnásobeniu počtu tehotenstiev v skupine, za ktorú sa modlila skupina kresťanov” (4). Dr. Timothy Johnson, vydavateľ Spravodaja TV stanice ABC a komentátor relácie Dobré ráno, Amerika! konštatovali, že „nová štúdia o sile modlitby pri tehotenstve prináša prekvapujúce výsledky; mnohí lekári však ostávajú skeptickí” (5).

Fakty, ktoré tu predkladám o „zázračnej” štúdii Columbijskej univerzity, potvrdzujú, že lekári, ktorí pochybovali o jej zarážajúcich výsledkoch, mali veľmi dobré dôvody pre svoju skepsu. Uvidíme, či Dr. Johnson z ABC-televízie, lekár a súčasne duchovný evangelikálnej komunity Covenant Church (Cirkev archy dohovoru) vo West Peabody v Massachusetts, podá správu alebo zamlčí nasledujúce šokujúce informácie o údajnej štúdii a jej autoroch.

„Zázračná” štúdia

Fertilizácia in vitro (oplodnenie v skúmavke, anglická skratka IVF) je najpokročilejšia prístupná forma liečby neplodnosti a predstavuje poslednú nádej pre ženy s ťažkými formami neplodnosti. Preto každá technická drobnosť, ktorá čo len o pár percent zvýši efektívnosť IVF, je lekársky prelom. No štúdia Columbijskej univerzity hlási, že v starostlivo pripravenom dvojito slepo randomizovanom kontrolovanom pokuse dokázala, že vzdialená anonymná skupinová prímluvná modlitba zvýšila úspech IVF o ohromujúcich 100 percent (2). Štúdia autorov Cha/Wirth/Lobo sa týkala 219 neplodných pacientiek v Soule v Južnej Kórei, ktoré si žiadali IVF. Dvadsať žien bolo z vyhodnotenia vyradených pre neúplnosť údajov, takže ostalo 199 subjektov štúdie. Po randomizácii (náhodný výber) bolo určených 100 pacientiek do skupiny, kde dostali IVF a modlitbu kresťanských modlitbových skupín v USA, Kanade a Austrálii. Kontrolná skupina 99 pacientiek dostala IVF, ale nijaké modlitby sa za ne nekonali. IVF sa v obidvoch skupinách robila bežnou metódou. 100 pacientiek v prvej skupine sa nedozvedelo, že sa za ne niekto modlí. Ani jedna pacientka nevedela, že je predmetom nejakého pokusu. Modlitbové skupiny, vzdialené na tisíce míľ od miesta subjektov pokusu, sa modlili nad fotografiami, ktoré im boli z Kórey faxované. Zaznamenal sa pozoruhodný výsledok: miera tehotností v skupine s modlením (50 %) bola skoro dvakrát tak veľká ako v skupine bez modlenia (26 %, p = .0013). Vysoko preukazný výsledok svedčí, že sa udialo čosi spektakulárne.

Aj zbežný pohľad na správu však poukazuje na viacero možných chýb. V prvom rade protokol štúdie bol príliš komplikovaný až zmätený, lebo sa vyskytovali najmenej tri úrovne prekrývajúcich sa a prepletených modlitbových skupín. Prvá a druhá tretina sa skladali každá zo 4 blokov účastníkov modlitby. Modliaci sa v bloku A prvej tretiny dostali hárok papiera s obrazmi piatich IVF pacientiek (to bola „jednotka”) a modlili sa zamerane za cieľ „zvýšiť mieru tehotnosti” u pacientiek, o ktorých vraj nemali vôbec nijakú informáciu. Modliaci sa v bloku A druhej tretiny vykonali dva druhy modlitby: v prvom rade sa modlili za svojich spolumodliacich účastníkov v bloku A prvej tretiny, aby sa „zvýšila účinnosť ich modlitby”; inými slovami, modlili sa za zvýšenie účinnosti modlitby svojich kolegov, nech sa tí modlili za čokoľvek. Okrem toho sa modlili nezamerane za pacientky s „prosbou, aby sa stala vôľa božia v živote týchto pacientiek”. Podobné modlitby sa konali vo všetkých ostatných blokoch. Nakoniec však okrem týchto všetkých skupín, tretín, blokov a jednotiek bola skupina troch modliacich, ktorí sa modlili, „aby sa splnila božia vôľa pre účastníkov modlitby v prvej a druhej tretine”. Inými slovami, títo traja sa modlili, aby sa zvýšila účinnosť druhej tretiny účastníkov modlitby, ktorí sa modlili za zvýšenie účinnosti prvej skupiny účastníkov modlitby, ktorí sa modlili za zvýšenie miery tehotenstva v celej skupine…

Ako sa dá vidieť z tohto krátkeho opisu, protokol štúdie bol taký rozvláčny a konfúzny, že ho nemožno brať vážne. Mal sa použiť celkom jednoduchý protokol, či modlitba pôsobí na zvýšenie miery tehotenstva pri IVF: pár veriacich malo dostať za úlohu modliť sa za úspech IVF v pokusnej skupine, nijaké modlitby sa nemali konať za pacientky v kontrolnej skupine. Modliaci sa by boli vzdialení, pacienti by nevedeli, či sa niekto modlí alebo nie, takže bol vylúčený placebo efekt. Porovnajte si toto s uskutočnenou štúdiou a urobte si záver. V tomto článku niet miesta na všetky chyby štúdie; podrobnejšie sú rozobrané vo dvoch kritikách, ktoré som uverejnil v Scientific Review of Alternative Medicine 6, 7).

Skrátka, je tu pár problémov, na ktoré treba poukázať. Rozhodnúť sa pre komplexnú štúdiu miesto jednoduchej vyžaduje odôvodnenie, autori však nehovoria, prečo si vybrali priam zarážajúci model pokusu. Zaradiac do pokusu modlitby „za splnenie božej vôle” predložili hodnotiacemu neurčitý a znejasňujúci pojem, ktorý sa nedá hodnotiť pre výsledok: Kto vie, čo je vôľa božia? Každý výsledok sa dá považovať za úspech. Autori sa nepokúsili zistiť, koľko modlitieb sa dialo mimo študijného protokolu, možno aj k iným bohom, lebo len asi tretina Kórejčanov sú kresťania. Occamova britva (princíp, že jednoduché vysvetlenie je lepšie ako komplikované) nás upozorňuje, aby sme sa na nepravdepodobné výsledky dívali s podozrením. Je pravdepodobnejšie, že táto štúdia má chyby (alebo je dokonca podvod), alebo že autori dokázali existenciu nadprirodzených javov – čo by bol najdôležitejší objav v histórii sveta?

Konexie na Columbijskej univerzite

Traja autori štúdie sú Kwang Cha, Rogerio Lobo a Daniel Wirth.

Kwang Yul Cha, M.D., bol v čase „zázračnej” štúdie riaditeľom Cha Columbia Infertility Medical Center, ale skoro po uverejnení štúdie svoj vzťah ku Columbii rozviazal. Jedna www-strana Columbijskej univerzity, ktorá bola medzitým odstránená, ho opisovala ako „medzinárodne známeho klinika a výskumníka”. Je absolventom Yonsei Medical School v Soule v Južnej Kórei.

Profesor Rogerio Lobo, M.D., sa nedávno vzdal postu prednostu Oddelenia pôrodníctva a gynekológie na Columbijskej univerzite. Keď boli ohlásené výsledky tejto štúdie, povedal reportérovi New York Times, že námet pre štúdiu pochádzal od Dr. Cha; nasledujúca správa Columbijskej univerzity však tvrdila, že ju viedol Dr. Lobo. Počas dvoch rokov ani Dr. Cha, ani Dr. Lobo neodpovedali na moje telefonické volania ani e-maily, v ktorých som im položil niekoľko otázok na podrobnosti v štúdii.

Tretí autor štúdie, Daniel Wirth, o ktorom bude reč ďalej, nemá ku Columbijskej univerzite iný vzťah, ako účasť na tejto štúdii (robenej v Soule).

Už v decembri 2001 bolo Department of Health and Human Resources (Ministerstvo zdravotníctva USA) alarmované spravodajstvom v masmédiách a nariadilo vyšetrovanie pre chýbanie informovaného súhlasu v Columbijskej štúdii.
Nato Columbijská univerzita priznala nedodržanie svojho Multiple Project Assurance (asi Všestranného zaistenia projektov), postupov a procedúr (8). Predovšetkým, Dr. Lobo nikdy nepredložil predmetný výskumný plán IBR-CCPM ústavnému posudkovému výboru columbijského presbyteriánskeho lekárskeho centra. V odpovedi na vyšetrovanie Ministerstva zdravotníctva súhlasila Columbijská univerzita, že preverí Lobovo oddelenie.

V decembri 2001 viceprezident Columbijskej univerzity Thomas Q. Morris, lekár, informoval Ministerstvo zdravotníctva, že Dr. Lobo sa od Dr. Cha dozvedel o štúdii šesť až dvanásť mesiacov po jej dokončení; že primárne ju pripravil pre tlač a pomohol pri jej uverejnení (8). To nie je v súlade so skutočnosťou, že sa uvádza ako jeden z autorov. Je to aj v rozpore s faktom, že New York Times a ABC-televízia ho uvádzajú ako hlavného autora. Okrem toho figuroval Dr. Lobo dva roky na web-strane Columbijskej univerzity ako hlavný autor tejto štúdie. Je zaujímavé, že toto oznámenie pre tlač bolo z tejto stránky stiahnuté len nedávno. Ak nerobil túto medzinárodnú štúdiu o pôsobení modlitby jej hlavný autor, kto ju robil?

Mysteriózny Daniel Wirth

Ostávajúci autor je mysteriózne indivíduum známe ako Daniel P. Wirth. V októbri 2002, teda rok po publikovaní štúdie Cha/Wirt/Lobo, boli p. Wirth a jeho bývalý spolupracovník pri výskume, Joseph Horvath, známy tiež ako Joseph Hessler, obžalovaní pred veľkou federálnou porotou (9). Obidvom sa kladie za vinu, že káblovej televízii Adelphia CC spreneverili 2,1 milióna dolárov tým spôsobom, že sa do spoločnosti votreli a potom uvedenú sumu vyplatili za neschválené posudky. Polícia zistila, že Wirth je známy aj ako John Wayne Truelove; FBI dodala, že meno Truelove a rodné dáta po dieťati, ktoré umrelo v New Yorku roku 1959, použil po prvý raz v polovici osemdesiatych rokov, aby dostal pas. Wirthovi a jeho komplicovi sa kladie za vinu trinásť finančných podvodov, dvanásť medzištátnych prevodov ukradnutých peňazí, falošné údaje pri žiadostiach o pôžičky a päť iných podvodov. Federálna porota konštatovala, že vzťah medzi Wirthom a Horvathom trval viac ako dvadsať rokov a pod falošnými identitami podvodne získali viac ako 3,5 milióna dolárov. Okrem schémy pri vytunelovaní Adelphie našiel Wirth aj spôsob, ako obrať o peniaze federálnu vládu pri poberaní dávok sociálneho zabezpečenia: Na meno Julius Wirth si nechal v rokoch 1994-2003 poslať 103 178 USD; na meno otca, ktorý v roku 1994 umrel, mu príspevky ďalej chodili elektronicky na účet v Republic National Bank.

Znie to neuveriteľne, ale v priebehu pojednávaní, keď už bol vo väzení, Horvath podpálil svoj dom v Pennsylvánii, aby získal poistné (10). Horvath bol vo väzení už v roku 1990 v Kalifornii za spreneveru a predstieranie falošnej identity. Raz bol v Kalifornii zatknutý aj za vydávanie sa za doktora. Zdá sa, že bol aj „doktor”, ktorý robil biopsie u ľudí pri Wirthových chýrnych štúdiách o hojení rán. V každom prípade bol Wirthovým spoluautorom pri pokusoch, keď sa salamandrám amputovali údy a nové im narastali rýchlejšie, keď „hojiči” nad ranami mávali rukami.

Obidvaja, Wirth aj Horvath, spočiatku popierali vinu za zločiny, a v priebehu 18 mesiacov sa konalo šesť pojednávaní. 18. mája 2004, hneď na začiatku pojednávania, priznali vinu na finančných podvodoch. Hrozilo im väzenie do päť rokov a súhlasili s náhradou viac ako milióna vylákaných peňazí. No 13. júla 2004 našli Horvatha v cele mŕtveho – samovražda.

Predošlé výskumy Daniela Wirtha

Wirth, vydávaný vo viacerých publikáciách za Dr. Daniela Wirtha, nemá doktorský titul. Má titul magistra parapsychológie a práva. Dlhý rad jeho publikácií sa týka štúdií mysterióznych paranormálnych a supernaturálnych javov, hlavne alernatívnej a spirituálnej liečby. Väčšina týchto štúdií pochádza z inštitúcie, zvanej „Healing Sciences Research International” (čosi ako Medzinárodný výskum liečebných vied), ktorej ako by bol hlavou. Znie to ako lekárske centrum alebo výskumné laboratóriá, ale kontaktovať sa to dalo len cez poštovú schránku v Orinde v Kalifornii. V rokoch 1992 až 1997 bolo uverejnených okolo osemnásť výskumných článkov s autorstvom D. P. Wirtha, zväčša v americkýchn obskúrnych paranormálnych časopisoch (12-29).

Wirth vyhlasuje, že jeho pokusy „reprezentujú pôvodný výskum v oblasti komplementárnej liečby” a mnohí advokáti liečby vierou mu to priznávajú. Pre zrejme pedantskú prípravu a puntičkárske uskutočnenie sa stali Wirthove randomizované, dvojito slepé kontrolované štúdie virtuálnym posterom všetkých alternatívnych liečebných metód, najmä bezkontaktového terapeutického dotyku (Noncontact Therapeutic Touch, NCTT). Pri tomto postupe sa „liečiteľ” nesmie dotknúť pacienta, ale sa predpokladá, že zmení nezistiteľné „ľudské energetické polia”, ktoré obkľučujú telo pacienta. Podľa Wirtha dochádza k liečebnému efektu NCTT na základe interakcie „energetických polí” subjektu a praktika. Metóda vyžaduje od „liečiteľa”,

1. aby sa koncentroval fyzikálne aj psychologicky;
2. aby sa „naladil” na „energetické pole” pacienta jeho „skenovaním” (prehľadaním) obidvomi rukami asi dva až šesť palcov od jeho tela; tak zistí nerovnovážnosti alebo bloky v jeho energickom poli;
3. aby svedomite preorientoval a „poprevažoval” energiu v týchto oblastiach blokád (24).

Existencia týchto vymyslených ľudských energetických polí nebola nikdy dokázaná. Aj keby také polia existovali, nie je jasné, ako by ich „liečiteľ” mohol zistiť a ovplyvniť. Je skutočnosť, že v nedávnom pokuse z 21 skúsených NCTT-praktikov ani jeden nebol schopný v zaslepenom pokuse určiť žiadne „ľudské energetické pole”. Záver znel, že neúspech pokusu o dôkaz základného tvrdenia NCTT je dôvodom pre úplné odmietnutie aj ostatných praktík a odporúčaní (30).

Okrem obsiahlych prác o NCTT vykonal Wirth niekoľko štúdií o liečbe kresťanskou vierou. Napríklad, hodnotil a po-dal správu o 48 pacientoch, liečených Gregom Schelkunom, duchovným liečiteľom, vyučeným na Filipínach v tzv. „espiritistickom” systéme liečby vierou (17), ktorý zahŕňa „psychickú chirurgiu”, kladenie rúk a modlitbu na diaľku. Má to kresťanský základ, keďže praktik sa vraj najprv prenesie do stavu vytrženia, podobného tranzu, čím sa otvorí liečebnej sile Ducha svätého, a potom sprostredkuje pôsobenie na pacienta. Schelkun zdôrazňuje, že pôsobí len ako kanál pre „vesmírne energie” ovládané bohom; že „zázračné vyzdravenia” sa dejú len vďaka milosti božej. Wirth hodnotil výsledky liečby pacientov, ktorí mali ovariálne cysty až aids a dokonca rakovinu: 90 % pacientov udávalo, že veria, že sa ich stav po liečbe zlepšil…

V októbri 2001 urobila protinarkotická polícia domovú prehliadku u Dr. Williama Eidelmana, ďalšieho spoluautora via-cerých Wirthových článkov. Aj on verí na paranormálne spôsoby liečby a je zástancom liečebného užívania marihuany. Dokázali mu, že policajným agentom predpísal bez lekárskej potreby marihuanu a 28. mája 2002 mu odobrali lekársku licenciu.

Journal of Reproduktive Medicine

Najfascinujúcejší aspekt tejto úbohej ságy sa možno dá zhrnúť do jednej otázky: Ako sa mohlo stať, že podivná štúdia s neobyčajne nepravdepodobnými a na prvý pohľad nadprirodzenými výsledkami sa dostala do seriózneho odborníkmi kontrolovaného (peer-reviewed) lekárskeho časopisu? To sa asi nikdy nedozvieme. Vydavatelia tohto časopisu dva roky neodpovedali na moje telefonické volania ani na listy o tejto štúdii. Skutočnosť, že spoluautor štúdie Lobo je členom redakčnej rady JRM, môže, ale nemusí byť relevantná. Jeho úlohu v tejto historke sme už spomenuli.

30. mája 2004 uverejnil londýnsky Observer mnohé zo spomenutých faktov v článku „Odhalenie: úloha podvodníka pri zázračnej moci modlitby pri IVF” (31). Poznamenal, že štúdia je ešte stále na webovej strane JRM a na telefonické výzvy JRM neodpovedá. O tri dni po zverejnení škandálu a po záplave listov čitateľov sa redaktor JRM Dr. L. Devoe konečne rozhodol sľúbiť, že pochybnú štúdiu zo stránky Columbijskej univerzity odstráni a podá redakčné vysvetlenie. 7. júna 2004 sa kritika JRM objavila aj v The New York Sun.

Treba zdôrazniť, že v celej histórii modernej vedy sa nestalo ani raz, žeby sa nejaký údajný nadprirodzený jav opakoval za prísne kontrolovaných podmienok. Dôležitosť tohto faktu sa nedá prehnať. Preto by si človek myslel, že vydavatelia lekárskych časopisov budú s týmto stavom dobre oboznámení a pri predložení paranormálnych alebo supernaturálnych tvrdení na uverejnenie – ako sa patrí skeptickí. Preto sa treba pýtať, či v tomto prípade neboli aj výskumníci Columbijskej univerzity, aj vydavatelia seriózneho JMR zaslepení náboženskou vierou. Keby – pri zachovaní všetkých ostatných faktov – o pomoc volanou nadprirodzenou mocou bola manipulácia panej Kleopatry s tarotovými kartami a nie kresťanské modlenie, považovali by posudzovatelia a vydavateľ tento článok za seriózny?
Škoda sa urobila. Fakt, že „zázračné vyliečenie” sa považovalo za vhodné na uverejnenie vo vedeckom časopise, automaticky zvýšil dôveryhodnosť štúdie. Niet sa čo čudovať, že masmédiá zaplavili verejnosť článkami o jej „zázračných” výsledkoch.

Prehľad spôsobených škôd

Je jasné, že veľmi oneskorené rozhodnutie JRM sňať Columbijskú štúdiu zo svojej webovej strany nenapraví omyl, že sa uverejnil absurdný článok a potom sa vytrvalo ignorovali varovania a výčitky. Stala sa veľká škoda. Už za pár týždňov po uverejnení štúdie boli vydavatelia varovaní, že sú v nej závažné chyby – a predsa ju nechali ešte dva roky na webovej strane. Počas tejto dlhej doby nemala verejnosť dôvod pochybovať o jej platnosti alebo o jej zázračných výsledkoch. Výsledkom nečinnosti JRM bolo, že štúdiu Cha/Wirth/Lobo horlivo citovali ďalšie „liečiteľské” časopisy a ich početné webové strany ako prísne vedecký dôkaz fungovania liečby vierou. Prieskum Googla k dátumu 4. júna 2004 ukázal existenciu 686 stránok s výrazmi Wirth, Columbia a modlitba; väčšina z nich si pochvaľovala zázračné výsledky predmetnej štúdie.

Ešte horšie je, že liečitelia vierou naďalej citujú Columbijskú štúdiu ako jasavý príklad uznávaného výskumu ich liečby metódami najvyššej vedeckej kvality. Nedávno som písal list vydavateľovi Southern California Physician (Juhokalifornský lekár) s kritikou článku „Recept na modlitbu” a šokujúceho tvrdenia známeho liečiteľa vierou Dr. Larry Dosseya, že 1600 štúdií dokázalo na prímluvných modlitbách predsa len „čosi pozitívne”. Dovolil som si poznamenať, že keby na tých modlitbách bolo čosi pozitívne, nebolo by štúdií treba 1600, aby to dokázali a neostalo by stále len „čosi na tom môže byť”. Uverejnená odpoveď Dr. Dosseya na môj list obsahovala tento presvedčivý argument:

„Kontrolované klinické pokusy a odborníkmi preverené závery ďalej hovoria v náš prospech. Najnovší príklad v oblasti účinnosti prímluvnej modlitby prichádza z Columbijskej lekárskej fakulty – pozitívny, kontrolovaný klinický test uverejnený v uznávanom odborníkmi kontrolovanom časopise Journal of Reproductive Medicine” (32). Dr. Dossey ešte dnes používa beznádejne závadný columbijský „zázrak” na dokazovanie vedeckej platnosti liečby vierou!

Vo februári 2004 citovala zástankyňa liečby modlitbou Dr. Susan Larková vo svojom celoštátne distribuovanom spravodaji štúdiu Cha/Wirth/Lobo ako presvedčivý dôkaz účinnosti modlitby (33). Priznala, že kritici viery v účinnosť liečenia modlitbou namietajú, že väčšina štúdií nie je pre slabé pokusné metódy dosť dôveryhodná. Víťazoslávne však poznamenáva, že „výskumníci, ktorí veria na moc modlitby, môžu teraz na kritiku odpovedať rýchlo – a účinne: fakt je, že lekárske časopisy sa najnovšie plnia štúdiami dokazujúcimi účinnosť modlitby.” A podrobne cituje columbijskú „zázračnú” štúdiu…

Dr. Cees Renckens, známy lekár a predseda holandskej Únie proti mastičkárstvu uverejnil nedávno takúto kritiku šarlatánskych liečebných metód a štúdie Cha/Wirth/Lobo: „Nedávno bol v jednom serióznom a dosiaľ (?) uznávanom časopise pre reproduktívnu medicínu publikovaný článok, dokazujúci absurdné tvrdenie(34). … V na pohľad bezchybnom článku je ťažko poukázať na podvod, ale nech si každý urobí svoj názor na vec na podklade dôveryhodnosti autorov. Neveríme ničomu z tej historky a hlasne protestujeme proti uverejňovaniu takýchto nemožností v serióznych časopisoch.”

Pre Columbijskú univerzitu aj pre JRM je jediné čestné riešenie tohto škandálu v plnom a verejnom uznaní vlastných chýb a odvolanie pokusu o krytie. Bolo nesprávne, že Columbijská univerzita predložila na uverejnenie ťažkými chybami zamorený a absurdný článok, a že ho JRM uverejnil. Jednoducho povedať, že ich Wirth oklamal a zvaľovať naňho vinu za vlastné chyby by bolo neetické a iste nesprávne. Veda by s tým mala ťažkosti.

Záver

Jeden z autorov columbijskej štúdie Cha/Wirth/Lobo opustil univerzitu a odmieta komentár; druhý teraz tvrdí, že sa o štúdii dozvedel až o šesť mesiacov až rok po jej dokončení a tiež odmieta komentár. Tretí autor je na ceste do federálneho väzenia za podvod a konšpiráciu. Na mieste je tu operatívny výraz podvod. Štúdia Columbijskej univerzity o účinnosti modlitby bola založená na zmätenom pokusnom pláne a je zaťažená mnohými zdrojmi omylov. Avšak ešte horšia ako chyby v štúdii je v svetle šokujúcich predložených informácií možnosť, že tento výskum sa pravdepodobne nikdy nekonal.

Pri osobe Daniela Wirtha vrhá jeho podvodnícka minulosť tieň na jeho zdanlivo pôvodné články z oblasti alternatívnej medicíny a liečby vierou. Vo svetle uvedených faktov musia zniesť všetky jeho často citované publikácie podozrenie a prešetrenie. Liečitelia a hojiči si robili svoje rituály a naháňali duchov počas tisícročí – dnes sa pokúšajú dať svojim tvrdeniam zdanie pravdivosti vedeckými metódami a publikáciami v odborne vedených lekárskych časopisoch. Jedna vec je však prednášať o zázračných vyliečeniach po prosebnej modlitbe publiku na púti, druhá vec je uverejniť o tom článok vo vedeckom časopise. Keď to liečitelia robia, prekračujú líniu ohraničujúcu oblasť vedy, oblasti, kde sa povera a nadprirodzeno neberú vážne.

Poučenia zo škandálu okolo štúdie

• Skutočný škandál nie sú výčiny Wirtha, ale rozhodnutie Columbijskej univerzity a JRM. Existujú vedecké metódy na nápravu chýb a omylov. Ich systém sa v tomto prípade neuplatnil. Keby nebolo došlo k zatknutiu Wirtha (za iné činy), možno by nebola štúdia nikdy odvolaná.
• Advokáti liečby vierou ako doktori Dossey a Larková sa iste pokúsia ťažiť aj z tohto škandálu, tvrdiac, že sa podarilo vytriediť pár skazených jabĺk z inakšie bezchybnej zásielky.
• Neobyčajné tvrdenia vyžadujú neobyčajné dôkazy. Ak sa pokusy nerobili opakovane za kontrolovaných podmienok, patria výsledky štúdií o „zázračných” vyliečeniach do náboženských a paranormálnych, nie vedeckých časopisov, a to bez ohľadu na to, či pri údajných „zázrakoch” pôsobili božstvá, duchovia, psychické sily alebo iné mysteriózne javy.
• Často sa tvrdí, že liečenie vierou nemusí byť účinné, ale nemôže škodiť. Pozor, spoliehanie sa na pomoc modlitby môže pacienta vážne poškodiť, môže viesť aj k jeho smrti (35).
• V celej histórii modernej vedy nie je známy prípad, žeby sa niekedy bolo dalo opakovať za prísne kontrolovaných podmienok akékoľvek tvrdenie o nejakom nadprirodzenom jave. Všetci vedci a vydavatelia vedeckých časopisov by si toho mali byť vedomí.
• „Viera” v úspech liečby vierou je iracionálny názor, že mysteriózne nadprirodzené sily môžu vyliečiť chorobu. Veda sa zaoberá faktami, nie vierou.
• Publikácia absurdít a pseudovedy v lekárskych a vedeckých časopisoch poškodzuje obraz lekárskej vedy a vedy vôbec vo verejnosti.

*  *  *

Čísla v zátvorách udávajú pramene údajov. Sú k dispozícii v redakciii.

*  *  *

Bruce L. Flamm je profesor pôrodníctva a gynekológie na Kalifornskej univerzite v Irvine. Je autorom viacerých lekárskych kníh, kapitol a výskumných článkov. Zaujíma sa aj o históriu kalkulačných nástrojov a prístrojov.

Prameň: Bruce L. Flamm, The Columbia University “Miracle” Study: Flawed and Fraud,  Skeptical Inquirer 28/5, s. 25, 2004.

Preložil Rastislav Škoda