Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udeľuje profesorovi PhDr. Jozefovi Lysému, CSc., v súlade so štatútom pre udeľovanie Cien humanistov čestný titul Humanista roka 2024 za významnú dlhodobú vedeckú a pedagogickú činnosť, za cieľavedomé dlhodobé vytváranie podmienok a priestoru pre kultivovanú výmenu názorov a rešpekt k názorom iných, za obhajobu práva všetkých ľudí na šťastný a dôstojnejší život, za propagáciu i obhajobu humanistických hodnôt na Slovensku.
prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc. (druhý zľava) preberá ocenenie Humanista roka 2024
Jozef Lysý sa narodil v roku 1950 v Spišskej Belej. Jeho záujem o humánne vedy logicky vyústil do prijatia na štúdium kombinácie politológia a sociológia na Filozofickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave v roku 1969. Profesor Lysý bol súčasťou kolektívu len šiestich študentov tretieho nástupného ročníka nového odboru študujúceho politológiu, prvého v Československu. Po ukončení štúdia začal pôsobiť na Matematicko-fyzikálnej fakulte, ale čoskoro prešiel na Filozofickú fakultu, kde pôsobil až do roku 1991. Po trojročnej prestávke opäť pokračoval a stále pokračuje v pôsobení na Pedagogickej fakulte Komenského univerzity, na Katedre etickej a občianskej výchovy.
Ako pedagóg prekvapuje svojich študentov miernou, uvážlivou a trpezlivou povahou, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uvažovanie, hodnotenie prednesených argumentov, pre schopnosť otvárať a viesť diskusiu, poskytujúcu priestor pre kultivovanú výmenu i prezentáciu názorov. Tento prístup uplatňuje pri všetkých svojich formách pedagogickej činnosti vysokoškolského učiteľa, pri bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni i pri prednáškach na Masarykovej univerzite v Brne, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Vysokej škole sociálnych a politických vied v Kolíne.
Jozef Lysý sa zaoberá širokým spektrom problémov, najmä systémami myslenia o politike od najstarších čias až po súčasnosť. Zvláštnu pozornosť venuje problémom modernej politiky v liberálnej spoločnosti, krízam modernity a v nich, osobitne kríze verejných autorít. Fenomén dôvery je veľmi dôležitý. Profesor Lysý upozorňuje: „Spoločenské trendy v súčasnosti sú dosť varovné a kríza dôvery vo verejné autority sa premieta aj do nízkej legitimity, alebo poviem rovno, do straty legitimity týchto autorít. Inými slovami teda vzniká otázka, či volené orgány takýmto spôsobom majú vôbec v demokratickej krajine právo vykonávať nejakú moc v zastúpení ľudu, keď väčšina občanov im ani neverí, ani ich nevolila.“
Rád premýšľa a porovnáva, hľadá súvislosti, preniká do podstaty problémov, skúma riešenia. Pre ich riešenie nie je dôležité kto sa akým témam venuje, ale najmä to, ako sa im venuje. Na Slovensku ho prekvapuje kontinuita dogmatického politického myslenia zo 40-tych rokov, z obdobia vojnovej Slovenskej republiky, ktorá sa v našej politike prejavuje od konca 90-tych rokov. V tejto súvislosti upozorňuje na postreh sociológa Jána Stenu o zvláštnom spojením medzi slovenským katolicizmom a neoliberalizmom. Podľa jeho názoru by „pre našu politiku a politické myslenie prospešné, keby sa tieto tendencie podarilo prekonať. Slovensko potrebuje v prvom rade prerušiť škodlivú kontinuitu fundamentalizmu. To je možné len hlbšími diskusiami a uvažovaním. Žiaľ niečím takým sa slovenskí politici nezdržiavajú…“
V tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že u nás médiá už nahrádzajú nezastupiteľnú spoločenskú úlohu kultúry a intelektuálneho uvažovania a diskurzu. Mediokratické trendy sú také silné a majú taký veľký vplyv, že vytlačili na okraj akúkoľvek závažnejšiu a hlbšiu spoločenskú diskusiu. „Spoločenské diskusie sa nahradili šikovne manažovaným marketingom, ale takýto systém je nedemokratický a manipulatívny. Občania v takejto „marketingovej“ situácii nikdy nebudú vedieť slobodne a rozumne sa rozhodnúť. A ešte na jedno musím upozorniť: tí, ktorí tieto veci ovplyvňujú, o týchto súvislostiach a dôsledkoch dobre vedia… Politika viacerých strán sa dostala na pozície bezbrehého populizmu útočiaceho na ľudský individualizmus sebeckosť, obhajobu vlastných záujmov pred záujmami komunity.“
Riešenie vidí povedané slovami Egona Matznera – „v obnovení republiky, teda v obnovení ´veci verejnej´, vytváraní priestoru na spoločenské rozhodovanie, rozširovanie oblastí, na ktoré budú mať občania vplyv.“ Pretože trend je opačný, k tomu dodáva: „Je potrebné podporovať politiky, ktorých pilierom je pasionárnosť. Oprieť sa o vlastnosti ľudí ako je solidarita, vzájomná pomoc, schopnosť obetovať niečo vlastné pre spoločnú myšlienku. Toto môže pozitívne zmeniť aj atmosféru v spoločnosti. Spojenie pasionárnosti s Matznerovou myšlienkou znovuzaloženia republiky by mohla byť alternatíva, na ktorej by sa mohli uvoľňovať skutočné občianske iniciatívy.“
Profesor Jozef Lysý je členom občianskeho združenia, Klubu Nového slova, od 90-tych rokov. Je tak dlhodobou a samozrejmou súčasťou práce tohto klubu, že už ani jeho členovia nevedia presne povedať, koľko rokov je jeho predsedom. Podľa názoru mnohých z nich to tento rok bude už úctyhodných tridsať rokov. Aj vďaka jeho smerovaniu a aktivitám sa z Klubu Nového slova stala platforma slobodného myslenia, tvorivej a zmysluplnej výmeny názorov. Ostrov pozitívnej deviácie. A to aj v nedávnych časoch, keď oficiálne platí len jeden, jediný správny názor a iné sa nepripúšťali. Popri všetkej skepse z vývoja sveta je profesor PhDr. Jozef Lysý, CSc., stále pozitívny, odhodlaný niečo urobiť, aby bol svet lepší a aby všetci ľudia, vrátane jeho študentov, žili lepšie a dôstojnejšie. Usilovať sa o to, je našou morálnou povinnosťou. Také je jeho presvedčenie i odkaz.
Spoločnosť Prometheus
xad9zb