Rastislav Škoda
Esej V. L. Ginzburga „O ateizme, materializme a náboženstve“ v ZH 80 vyvolala protest čitateľa Dominika Filippa proti údaju, že Einstein bol ateista. Vyvinula sa z toho diskusia, v ktorej som bránil stanovisko Ginzburga a Dominik pripisuje Einsteinovi presvedčenie o existencii Boha ako autora „inteligentného a nádherného plánu, ktorý sa prejavuje v prírode“ (Paleyov hodinár, resp. inteligentný dizajnér).
Je na webovej strane https://prometheus.sk/2010/01/o-ateizme-materializme-a-nabozenstve/#comment-5263.
Záverečný diskusný príspevok Rastislava: Dominik, zaplavujete stránku opakovaním argumentov, že Einstein bol zvláštny netradičný veriaci, čo mne, Dawkinsovi a takým, ako sme my, netreba dokazovať. Poznáme my všetky tie citáty. Váš posledný citát, že „existuje niečo, čo nemôžeme preniknúť“, komentuje Dawkins takto: V tomto zmysle som aj ja nábožný, ale s výhradou, že „čo nemôžeme preniknúť“ neznamená „čo ostane navždy nepreniknuteľné“. Len nerád sa však označujem za nábožného, pokračuje Dawkins, pretože to zavádza. Zhubne to zavádza, pretože pre ohromnú väčšinu ľudí je „náboženstvo“ spojené s nadprirodzenom. Dobre to povedal Carl Sagan: „…ak sa pod ‚Bohom‘ rozumejú zákony, ktoré riadia vesmír, samozrejme, taký Boh existuje. No taký Boh citovo neuspokojuje, keďže nemá zmysel modliť sa k zákonu príťažlivosti.“ (Delúzia Boha, Zošity humanistov, č. 61, s. 13, 2007).
Chápem Vás, Dominik, že ako ja akceptujete až obdivujete Einsteina. Neviem však o nijakej cirkevnej vrchnosti, ktorá by s naším hodnotením jeho náboženských názorov súhlasila. Ja som praktický človek a tak som si zo zbierky citátov, na ktorú ste ma upozornili (http://www.stephenjaygould.org/ctrl/quotes_einstein.html), hneď vybral tie, ktoré mi nadmieru vyhovujú. Uverejňujem ich hneď tu, hoci to je pre niektoré opakovanie („Bol Einstein veriaci človek?“ ZH 41, s. 13, 2004; „Ľudská stránka Alberta Einsteina“ ZH 49, s. 12, 2005). Adam Roman má odsek o Einsteinovej viere „Laureáti Nobelovej ceny o Bohu“ na web-strane http://adam.humanisti.sk/?p=45. Dobrého nikdy nie je dosť.
12.01.2010 som túto esej poslal Dominikovi. Jeho obsiahla odpoveď je na webovej strane https://prometheus.sk/2010/01/hlboko-veriaci-neverec-einstein/#comment-5269. Charakterizuje ju presviedčanie, že „jeho (Einsteinov) názor je na míle vzdialený ateistickému chápaniu, nehovoriac už o jasnom Einsteinovom vyjadrení sa priamo na adresu ateizmu“. Pripomienkou, že je dvakrát na míle vzdialený od predstavy inteligentného dizajnéra, ani nehovoriac o jeho výslovnom odmietaní každého teizmu – priznávam, aj ateizmu – túto neplodnú diskusiu končím. Ďalej mám rád hlboko veriaceho neverca, ktorý na nás vyplazuje jazyk.
* * *
Stephen Jay Gould uvádza na svojej hore uvedenej strane nasledovné citáty o viere Alberta Einsteina:
Myslím si, že etika je čisto ľudská záležitosť bez akejkoľvek nadľudskej autority v pozadí.
Neverím v Boha, ktorý by sa zaujímal o osudy a činy ľudí.
S hlbokým žiaľom konštatujem, že Boh trestá toľké zo svojich detí za početné hlúposti, za ktoré je zodpovedný on sám; podľa môjho názoru ho môže ospravedlniť len jeho neexistencia.
Je celkom dobre možné, že sme schopní urobiť väčšie veci, ako urobil Ježiš Kristus; to, čo o ňom píše biblia, je poeticky prikrášlené.
Neverím, že jednotlivec prežije smrť svojho tela.
Morálka sa nesmie zakladať na mýtoch či súvisieť s autoritami.
Etické správanie sa má zakladať na sympatii, výchove a sociálnych vzťahoch; náboženské prvky nie sú potrebné. Neverím, že by človeka pri jeho každodennom konaní mal ovplyvňovať strach pred trestom po smrti, alebo že by mal niečo robiť len pre odmenu po smrti; to nemá zmysel.
Výskumný pracovník ťažko uverí, že priebeh udalostí sa dá ovplyvniť modlitbou, t. j. prosbou, adresovanou nadprirodzenej bytosti. (Einsteinova odpoveď jednému dieťaťu, ktoré sa ho v roku 1936 pýtalo, či sa vedci modlia.)
Morálka je nanajvýš dôležitá – pre nás, nie pre Boha.
Čím väčšmi napreduje duchovný rozvoj ľudstva, tým väčšmi sa mi zdá, že cesta k ozajstnej nábožnosti nespočíva v strachu pred životom či smrťou alebo v slepej viere, ale v snahe po racionálnom poznaní.
Nemôžem prijať koncepciu Boha založenú na strachu zo života či smrti alebo na slepej viere. Nemôžem vám dokázať, že osobný Boh neexistuje, ale keby som Vám o ňom hovoril, klamal by som.
Keďže naše vnútorné skúsenosti sa skladajú z reprodukcií a kombinácií pocitových vnemov, vidí sa mi koncepcia duše bez tela prázdnou a bezo zmyslu.
Dostal som Váš list. Za celý život som nepovedal slovo k jezuitskému kňazovi a teraz žasnem nad odvahou vravieť o mne také klamstvá. Z hľadiska jezuitského kňaza som, samozrejme, a vždy som bol ateistom. Vaše protiargumenty sa mi vidia veľmi korektné a ťažko by sa dali lepšie formulovať. Ak však hovoríme o veciach mimo ľudskej sféry, je detskou analógiou používať antropomorfické koncepcie. V skromnosti máme obdivovať prekrásnu harmóniu štruktúr sveta až potiaľ, kam dosiahneme. A to je všetko. (V písomnej odpovedi v r. 1945 na povesť, že jeden jezuitský kňaz ho prehovoril na opustenie ateizmu).
Som presvedčený, že mnohé politické a sociálne aktivity a praktiky katolíckych organizácií sú škodlivé až nebezpečné pre spoločnosť ako celok tu a inde. Uvediem len ich boj proti kontrole pôrodnosti v čase, keď preľudnenie rozličných oblastí sveta je rozhodujúcou hrozbou pre zdravie národa a prekážkou pre svetový mier.
Rastislav, viete v čom je problém? Ľudia majú silnú tendenciu zmiešavať dve rozličné veci; vlastnú vnútornú vieru v Boha a oficiálne náboženské organizácie. To, že mnohým veriacim tieto pojmy splývajú tiež, neznamená, že sú totožné. Pokiaľ ateisti kritizujú prejavy neznášanlivosti alebo násilia zo strany náboženstiev, všetko je v poriadku. Pokiaľ vyjadrujú nesúhlas s osobnými praktikami veriacich (vierouka, ceremónie, tradície, modlitby) alebo i so samotnou existenciou Boha, tiež je všetko v poriadku. Ak však začnú veriacich ponižovať alebo zosmiešňovať používajúc magické formuly typu “Boh neexistuje, veda ho nedokázala” alebo “máme tu vedu a vieru už moderný človek nepotrebuje”, potom si ateista sám vystavuje vysvedčenie o nepochopení viery a vedy súčasne. Bojovní ateisti majú obzvlášť problém tieto veci rozlišovať, ale aby som bol spravodlivý, rovnaký problém s tým majú aj bojovní veriaci, politici alebo ideológovia. Problém teda nie je v ateizme alebo náboženstve ale v ľuďoch, spolkoch, spoločenstvách a organizáciach ktoré za nimi stoja; jedným slovom v stádovitom sklone človeka, ktorý takéto spoločenstvá posilujú a k čomu prirodzene inklinujú z mocenských, prestížnych alebo ekonomických dôvodov.
Einstein sa preto, podľa mňa veľmi správne, ostro dištancoval od všetkých na ideologických základoch postavených spoločenstiev, či už sú pod kepienkom náboženstva, ateizmu alebo nejakej ideológie. Vedel veľmi dobre, že i tie najkrajšie a najvznešenejšie myšlienky a pohnútky sú skôr či neskôr pošpinené ľudskou nízkosťou, ktorá si neraz drzo a bezostyšne tieto myšlienky prisvojí a využije na posilnenie svojej nízkosti. V dejinách nebola snáď jediná výnimka z tohoto pravidla. Einstein správne pochopil, že skutočná viera (a vlastne akýkoľvek autentický postoj) môže byť len individuálna a vnútorne prežívaná, a len na základe takej sa môže zdola vytvoriť opravdivé náboženské spoločenstvo; takto asi vyzerali prvé kresťanské zbory. Preto je dôležité počúvať Einsteinove slová samotné ak chceme pochopiť jeho chápanie Boha a náboženstva. Je pritom jedno, či ide o osobného alebo neosobného Boha. Oba aspekty sú tak či tak zastúpené v nejakom existujúcom náboženstve. To čo je rozhodujúce je jeho prvotný pôvod ako duchovného princípu, príčina všetkého existujúceho a dômyselná architektúra sveta, teda príroda a jej zákony v najširšom zmysle. V tomto ponímaní je Einsteinov Boh úplne zrejmý. Dôležitý je ale aj Einsteinov postoj k Bohu. Nejedná sa len o nejaké nezaujaté konštatovanie, že všetko je tak ako je, ale ide o hlboký a pokorný obdiv pred touto silou, ktorej hĺbku človek nikdy neobsiahne pre svoje principiálne obmedzené schopnosti vnímania a chápania. A takýto Boh už môže citovo uspokojovať. Už len samotný tento postoj, zdá sa mi, je na míle vzdialený ateistickému chápaniu, nehovoriac už o jasnom Einsteinovom vyjadrení sa priamo na adresu ateizmu. Ak niekto nechce tieto fakty vidieť alebo prijať, určite to nie je problém Alberta Einsteina.
Ten podstatný rozdiel v porovnaní s ateizmom ja vidím práve v nedostatočnej pokore a obdive nad skrytým majestátom všetkého jestvujúceho, v samozrejmosti všetkého a v naivnom sebavedomí pochopiť všetko rozumom cez videné, pozorované a odmerané. Ako som už ukázal (a už dávno mnohí významní vedci a filozofi), veda nemá žiadnu kompetenciu sa meritórne vyjadrovať k otázke existencie Boha. Ak príde bojovný ateista a povie, že Boh neexistuje argumentujúc vedeckým poznaním, ani nevie o čom vlastne hovorí. Hovorí vlastne o svoje viere v neexistenciu Boha bez toho aby si svoju vieru vôbec uvedomil. Teda nedostal sa ešte ani na úroveň poznania aby odhalil, že jeho postoj je v skutočnosti len akási viera. V tomto smere sa mi zdá postoj (úprimného) veriaceho opravdivejší; on o svojej viere aspoň vie a nevydáva ju za všeobecné poznanie. Paradoxne tak môže ateista upadnúť do väčšej iracionálnosti ako jeho veriaci súputník. Ateisti by si teda mali dať pozor aby nevytvorili nejaký nový podivný druh náboženstva bez toho aby si to uvedomili.
Toto bol skôr krajný príklad ateizmu. Poznám veľa ateistov, ktorí vedia ako sa veci majú, sú tolerantní a ich ateizmus je založený na iných, často vážnych dôvodov, ktoré sa nedajú odbiť. Oni rešpektujú mňa a ja rešpektujem ich, neposudzujem a neodsudzujem ich osobný postoj. Ak Boha v tej či onej podobe k svojmu životu nepotrebujú, akceptujem to; mne osobne by to nestačilo. A pokiaľ sa jeden chce o postoji toho druhého niečo dozvedieť, určite sa to dá pokiaľ je záujem. Otázka je či ten záujem je alebo ide len o preťahovanie sa lanom.
Názor ako som ho prezentoval by rovnako platil aj pre mnohých veriacich.
D: …používajúc magické formuly typu “Boh neexistuje, veda ho nedokázala” alebo “máme tu vedu a vieru už moderný človek nepotrebuje”, potom si ateista…
Takí ateisti nás nezaujímajú, lebo ide o ateistov, akých si snáď vyrábajú samotní teisti, v našich končinách môžeme pokojne hovoriť o kresťanoch, namiesto všeobecného pomenovania – o teistoch.
Je to skôr naopak. Kresťania sa snažia zneužívať situáciu napríklad tak, že hovoria: dokáž, že boh nie je… bla, bla, bla… Poukázal som na to už pri Snehulienke, žiaľ, nepochopil si to. A pre nás neplatí ani to druhé, že vieru nepotrebujeme. Iste, takúto, akú prezentujú teisti, takú nepotrebujeme. Problém vidím opäť v zneužití slov. Však to je otrasné, ak slovo viera si kresťania osobujú akoby existovala len kresťanská, alebo teistická, presnejšie len náboženská viera. Nepoznáš ten nezmyselný výrok? Všetci sú veriaci. Aký význam má potom také slovo, ak všetci sú…??? Všetci dýchame, jeme, pijeme, a aj chodíme na “záchod”, všetci… nech si niekto vyskúša niečo z toho vynechať… 🙂 Ale nie všetci sú veriaci, vo význame veriaci nábožensky… a toto sa presne deje aj s tým Einsteinom. Humanisti, podobne ako teisti, majú svoje plány, nádeje, tiež dúfajú, takisto uvažujú o lepšom živote… akurát sa odlišujeme v tom, ako si tieto svoje nároky k životu zdôvodňujeme… jednoducho, nevymýšľame si kdejaké báchorky, teda snažíme sa o to, aj keď občas aj humanisti sa nevyjadrujú presne, nuž čo s nami, keď jazyková kultúra je značne ovplyvnená kresťanskou kultúrou.
Ja nikdy nepochopim, ako niekto, kto je aspon minimalne zorientovany v Einsteinovom zivotopise a zivotnych nazoroch, moze tohto pana povazovat za veriaceho v akomkolvek nabozenskom zmysle.
Debata s dotycnym clovekom nikdy nikam nepovedie, ak si nedoplni medzery vo vzdelani.
Až dnes som sa zoznámil s touto zaujímavou vetou od Einsteina:
The word God is for me nothing more than the expression and product of human weakness, the Bible a collection of honorable, but still purely primitive, legends which are nevertheless pretty childish.
Z diskusie od Polara: http://forum.humanisti.sk/viewtopic.php?p=1312#1312
Preklad:
Slovo Boh pre mňa neznamená viac ako prejav a produkt ľudskej slabosti. A Biblia je zbierka počestných, ale vyslovene primitívnych legiend, ktoré sú však vonkoncom príjemne detinské.
Rastislav, tá druhá veta znie v origináli ešte tvrdšie: “Biblia je zbierka počestných, ale vyslovene primitívnych legiend, ktoré sú tak či onak riadne detinské.”
Toto ale nie je Einsteinov Boh. Jeho nábožnosť a chápanie Boha je vyjadrený slovami:
“My religion consists of a humble admiration of the illimitable superior spirit who reveals himself in the slight details we are able to perceive with our frail and feeble minds. That deeply emotional conviction of the presence of a superior reasoning power, which is revealed in the incomprehensible Universe, forms my idea of God.”
Preklad:
“Moje náboženstvo tvorí pokorný obdiv k bezhraničnému najvyššiemu duchu odhaľujúcemu sa v jemných detailoch, ktoré sme schopní vnímať našou krehkou a nedostatočnou mysľou. Toto hlboko citové presvedčenie o prítomnosti najvyššej inteligentnej sily, ktorá sa odkrýva v nepochopiteľnom vesmíre, vytvára moju predstavu Boha.”
Tento citát som našiel v zatiaľ najúplnejšej zbierke jeho výrokov prehľadne rozdelených podľa kategórií na
http://www.einsteinandreligion.com/freethink.html