Massimo Pigliucci

Filozof Ludwig Wittgenstein v Traktáte domýšľavo napísal, že „Darwinova teória nemá s filozofiou o nič viac spoločné ako ktorákoľvek iná prírodovedecká hypotéza“.

Darwin by protestoval, lebo už v roku 1838 stojí v jeho Poznámkach M: »Platón vraví vo svojom Faidonovi, že naše „potrebné (vrodené) myšlienky“ vznikajú zo svojej prvotnej existencie v duši; neodvodzujeme ich zo skúseností, z existencie opíc.«

Z kontrastu medzi týmito dvomi mysliteľmi sa vyvinula evolučná epistemológia, ktorá hovorí, že principiálne sú ľudia schopní poznať reálny svet, a poznávajú ho, čo aj zatiaľ len nedokonale.

Jedna z námietok proti evolučnej epistemológii sa pýta, ako sa môžu naše kognitívne štruktúry adaptovať na prostredie, ktoré nepoznajú. Takýto postoj prezrádza základné nepochopenie evolučnej teórie. Proces adaptácie prírodným výberom treba chápať ako trvalú výmenu informácií medzi genetickým vybavením organizmu a jeho prostredím. Nevyžaduje sa predvídanie ani bezprostrednej budúcnosti, pretože výber sústavne upravuje výstroj organizmu na akékoľvek prostredie. Ani termostat, ktorý upravuje príjemné prostredie v našich domovoch, nemusí predvídať zmeny teploty. Pritom je zaujímavé, že práve následkom tohto nepredvídania dochádza k posunu úpravy teploty v dome – a analogicky aj k posunu úpravy výstroja organizmu na jeho prostredie. Evolučná epistemológia je výborný príklad toho, ako môže veda poslúžiť filozofii, a to napriek namyslenému výroku Wittgensteina v Traktáte. Ukazuje sa, že sa nemôže dariť vede bez filozofických úvah, ani filozofii bez vedeckých poznatkov.

Prameň: Massimo Pigliucci, „Evolutionary Epistemology, Anyone?“, Skeptical Inquirer , 31/1, s. 23, 2007.