Patrick J. Buchanan

Ako prišli Spojené štáty americké, najbohatší štát sveta, ktorého ekonómia predstavuje 30 % globálnej ekonómie, na okraj priepasti finančnej paniky a krachu? Príčina spočíva v žalostnom zlyhaní americkej finančnej a politickej elity oboch strán – tých elít, ktoré teraz spolupracujú pri zisťovaní sumy, ktorá bude z nášho majetku potrebná na vykúpenie z krízy, ktorú oni sami zapríčinili.

Veľká vláda sa rúti na pomoc – s brašnami naplnenými dolármi od daňovníkov, aby nás zachránili pred dôsledkami hlúposti a šialenstva Veľkej vlády. New York a Washington, mestá-dvojčatá zodpovedné za túto pohromu, sú médiami vyhlasované za 7. Kavalériu (pluk, ktorý v polovici 19. storočia likvidoval Indiánov), ktorá prichádza na pomoc nepriateľmi obliehanému štátu. Keby nebolo bývalo trvalej a stálej infúzie lacných peňazí a pôžičiek do americkej ekonómie od Ústrednej banky, a to dlhé roky, nebola by nikdy vznikla realitná bublina (housing buble) dnešných rozmerov, ktorá praskla.

Keby neboli politici obidvoch strán nútili banky, sporiteľne, Fanny Mae a Freddie Mac atď., aby poskytovali tieto ľahko dostupné vysokorizikové hypotéky a pomiešajúc ich s dobrými úpismi premenili ich na „securities“, predávali ich bankám na celom svete, nebolo by tejto globálnej finančnej krízy.

Keby boli videli, že toto príde, a keby boli zakročili skôr, nemusela by dnes Centrálna banka (Federal Reserve) a Ministerstvo financií revať ako sliepočka Henny Penny, že „Nebo ide na nás spadnúť!“ a nadchádza koniec sveta, ak nedáme 5 % svojho hrubého domáceho produktu na kúpu pochybných účastín, podložených len rizikovými hypotékami.

Uvážte, čo hovorí „Paulsonov plán“ ministra financií Hanka Paulsona, proti ktorému protestoval senátor Richard Shelby a kongresoví republikáni.

Keďže Američania vôbec nešetria a musia si v zahraničí požičiavať, aby financovali svoje obchodné a rozpočtové deficity, vojny a pomocné akcie, odporúča minister nasledovné opatrenia:

Kongres poveruje Ministerstvo financií, aby vynaložili 700 miliárd USD na kúpu toxických účtovných účastín nielen od amerických bánk, ale aj od cudzích bánk, pôsobiacich v Spojených štátoch. Podľa novín Washington Times bude mať Ministerstvo financií právo, kupovať aj účastiny podložené pochybnými pôžičkami na autá, študentom a na bankové karty (securities).

A tak si Amerika požičia od Číny, Japonska a naftových šejkov, aby navŕšila výročné správy ich bánk. Bezcenné účastiny sa navalia na ramená amerických daňovníkov; dúfajme, že si vynahradia časť svojich strát, pretože niektoré účastiny budú dobré. Prečo to robíme? Pretože inakšie by nastala finančná panika, vedúca k rozpadu trhu, vygumovaniu dôchodkov, osobného šetrenia na dôchodok, portfólií, aj plánov na definovaný zisk v Strednej Amerike, čo by malo za následok finančný krach miliónov ľudí; ďalšie milióny by sa museli vrátiť z dôchodku a pracovať, kým odpadnú.

Vraví sa, že v demokracii máte vládu, akú si zaslúžite. Čím si ju zaslúžil americký ľud? Čo urobil, že sa mu ušlo toto finančné, spoločenské a politické vedenie, priam pochodujúce do tejto šlamastiky – ktoré sa však dnes vydáva za jeho budúceho záchrancu?!

Uvážte, čo tá šlamastika dosiaľ stála:

– 29 miliárd za bezcenné účastiny firmy Bear Stearns, aby túto investičnú banku mohol kúpiť za babku J.P. Morgan.
– 85 miliárd za 80 % AIG, aby sa poštátnila.
– 150 miliárd ako stimulus, žeby banky mali dosť hotovosti.
– 300 miliárd na kúpu Fanny Mae a Freddy Maca. A teraz
– 700 miliárd na začiatok výkupu toxických účastín z rúk bankárov veľkých amerických bánk.

Napriek tomu, čo sa urobilo, vravia Paulson a šéf Ústrednej banky, Ben Bernanke, že niet záruky, že to krízu vyrieši. Ak sa nezoženie tých 700 miliárd a americkí daňovníci nevymažú z kníh svetových veriteľov svoje jedovaté úpisy, hrozí nám skoro iste kolaps, zrútenie, vedúce k rastúcemu počtu konkurzov, zvyšujúcemu sa počtu nezamestnaných, znižovaniu HDP a recesii, ak nie k horšiemu.

No títo chlapci, ktorí nám nahovárajú hrozbu finančného atómového hríbu nad každým americkým mestom, ak razom nezaopatríme týchto 700 miliárd USD, nevidia, že to už prichádza a nedávajú nám záruku, že to bude mať úspech a ukončí krízu. Nič nepomáha, urobiť to treba, a to hneď, pretože kolaps je predo dvermi.

Ak zoberieme do úvahy všetky tie peniaze, ktorými vláda Spojených štátov nešetrila, aby predišla kolapsu, a v dôsledku toho znížené príjmy obyvateľstva v blízkej budúcnosti, ťažko sa dá predvídať, ako sa môže Amerika vyhnúť rozpočtovému deficitu, ktorý bude 1 trilión USD. To ohrozí jednak samotný dolár, jednak možnosť Spojených štátov, ktoré nič nesporia, požičiavať si od ostatného sveta. Úpadok Ameriky je na dlani.

Áno, strýčko Sam, prišiel deň, keď s tebou zúčtujeme.

*  *  *

Patrick J. Buchanan je zakladateľ a vydavateľ časopisu American Conservative. Napísal 7 kníh, medzi nimi Where the Right Went Wrong (Kde urobila pravica chybu) a A Republic Not An Empire (Sme republika, nie cisárstvo). Jeho ostatná kniha je Churchill, Hitler and the Unnecessary War (Churchill, Hitler a nepotrebná vojna).

*  *  *

Prameň: Patrick J. Buchanan, „Day of Reckoning – Uncle Sam, RIP“ (Deň zúčtovania – Odpočívaj v pokoji, strýčko Sam), LewRockwell.com, 27. septembra 2008

Preložil Rastislav Škoda