Rastislav Škoda

V nedávnej diskusii v redakcii newyorského denníka Time významný kreacionista Francis Collins (riaditeľ amerického Štátneho ústavu pre výskum ľudského genómu) a notorický ateista Richard Dawkins (držiteľ profesúry Charlesa Simonyiho pre verejné pochopenie vied na Oxfordskej univerzite) hovorili o  pravdepodobnosti existencie boha. Záverečné slová Dawkinsa nesvedčia o „zatvrdilosti“ a tým menej o „hlúposti“ moderného evolucionistu:

„Moja myseľ nie je uzavretá, ako ste občas naznačili, Francis. Moja myseľ je otvorená pre čarokrásny okruh budúcich možností, o ktorých neviem ani len snívať, ani vy to neviete, ani nikto iný. No skepticky sa staviam k myšlienke, že ak sa vyskytne v budúcnosti nejaký krásny vedecký objav, vykľuje sa z neho jedno z konkrétnych historických náboženstiev, o ktorých ľudia zvykli snívať. Na začiatku diskusie sme hovorili o vzniku vesmíru a o fyzikálnych konštantách. Vyslovil som myšlienky, ktoré som považoval za pádne argumenty proti nadprirodzenému inteligentnému dizajnérovi. Zdá sa mi to však hodnotná myšlienka. Vyvrátiteľná, no napriek tomu veľká a zasluhujúca si rešpekt. Ani olympských bohov, ani Krista, ktorý prišiel na svet a nechal sa ukrižovať, nepovažujem za hodných tejto veľkosti. Pripadajú mi farskí. Ak je Boh, bude oveľa väčší a oveľa nepochopiteľnejší ako hocičo, čo kedy navrhol nejaký teológ nejakého náboženstva.“

Ak okrem všeobecného odsúdenia ateistov má docent Chmelár aj pre tohto veľkého Dawkinsa okrem iných hodnotení aj výraz „hlúpy“, neprekážajú mi dešpektívne prívlastky na moju osobu. Použil ich neúrekom a nevyberane. Skoro by sa mohlo zdať, že sa mal viac venovať téme ako mojej osobe. Lebo časti o teórii informácie a o význame mytológie sú pomotané.

Prosím redakciu Slova, aby mi ako článkom „Redukcionistická teória života je antihumánna“ oslovenému dala právo odpovedať na niektoré názory môjho oponenta. (Nestalo sa. Slovo túto repliku neuverejnilo.)

Chmelár o sebe: „Tvrdenie, že … že som kreacionista, je výrok hodný jedinca obľubujúceho tie najfantastickejšie konšpirácie.“ Odpoveď: Vety „Fundamentálnou vlastnosťou univerza nie je hmota, ale informácia“ a „Informácia nemá materiálny pôvod a bez nej neprebehne nič ani v evolučnom procese“ sú staronové (dávne čo do zmyslu, nové univerzitným spôsobom reči) evanjelium podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh“ atď. (Jn 1,1). To, čo sa kedysi nazývalo Perúnom či Diom, neskôr Bohom Otcom Stvoriteľom či Hodinárom, dnes Kreátorom alebo Dizajnérom, Chmelár síce odmieta, ale nahrádza Informáciou; logickejšie by bolo Informátorom, sídliacim v transcendentne. Podstata myšlienky, že „fundamentálnou vlastnosťou univerza nie je hmota, ale informácia“, nie je teda nijako nová „suma prevažujúcich názorov“, stará len „dve desaťročia“, taký starý je len jej nový názov. „Takto sa kedysi hovorilo o Bohu“, píše o informácii predsa sám Chmelár.

Docent Chmelár sa bráni označeniu za kreacionistu tak, ako to robia aj zástancovia predstavy inteligentného dizajnéra, ale ním je. Nie je predsa zásadný rozdiel, či sa kedysi prostoducho verilo, že Boh stvoril svet za šesť dní, že, modernejšie povedané, stvoril síce celú prírodu vyvíjajúcu sa podľa zákonov evolučnej teórie, ale človeka, oko, bičík baktérie, bunku a všeličo iné stvoril osobitne – a že teraz Informátor bude uspokojujúcim vysvetlením, „odkiaľ prichádza genetická informácia v DNA“. To bývali bohovia medzier na vysvetlenie toho, čo sa zdalo nevysvetliteľné, ale je načase prestať nimi operovať. Do tohto obrazu zapadá aj odmietanie úlohy náhody.

Vecné pripomienky k Chmelárovmu postoju k evolučnej teórii:

1. Neviem bez povšimnutia pripustiť zavádzajúce charakterizovanie prírodného výberu ako „náhodného procesu“, ba dokonca ako „slepého prírodného výberu“, ak vieme, že náhodné, absolútne náhodné sú mutácie, ale potom sa deje cielený výber, napr. najschopnejších jedincov.

2. – K vete „Je to, akoby ste tvrdili, že náhodné zmeny v existujúcej informácii môžu vytvoriť novú informáciu“ dodávam, že veru je to tak. Vo wikipédii čítam: Náhodné mutácie môžu vznikať pod vplyvom chybného prepisu DNA, fyzikálnych podmienok (napr. žiarenie), alebo vplyvom iných organizmov (baktérií a vírusov). Takáto genotypická variabilita je potom základom variability fenotypickej, ktorá je podrobená prírodnému výberu. Proces neustáleho vzniku mutácií sa dnes pokladá za hlavnú hybnú silu evolúcie a dostal preto názov molekulárny motor (angl. molecular drive). –

3. Pri upozornení na „aké následky mal a má darvinistický spôsob uvažovania“ mi chýba prívlastok „nesprávne chápaný“ pre darvinistický spôsob uvažovania a neviem si predstaviť, ktorá z darvinistických téz má dnes mrchavé následky. Je tu veta: „Darwinova náuka o prírodnom výbere preukázateľne inšpirovala fašistickú ideológiu.“ Dokázateľne, ale neoprávnene. Dá sa povedať, že aj dnešní eugenici a neonacisti sa môžu oprávnene odvolávať na evolučnú teóriu? Sotva. Potom však treba tzv. výčitky Darwinovi štylizovať celkom inakšie. Ja by som povedal zreteľne, že organizátori holokaustu hanebne zneužili Darwina a Nietzscheho pre svoje nekalé ciele a nemusel by som mať pochybnosti, či je Darwin čisté alebo pochybné indivíduum.

Chmelár: „Kto nechápe dávnu potrebu transcendencie v ľudských dejinách …“. Odpoveď: Pochopiteľne, kreacionistom je drahá transcendencia, to je to, čo je za hranicami poznania či vedomia, napr. teraz ale aj po smrti na akomsi druhom svete. Umenie s tým nemá nič spoločné, ani láska a etika, ba ani náboženské potreby ľudí v priebehu tisícročí; to sú všetko eminentne ľudské záležitosti. Pretože o transcendencii okrem výmyslov filozofov a teológov nič pozitívne nevieme, nezaoberáme sa ňou; prenechávame ju veriacim.

Keďže docent Chmelár sa „snažil … ukázať, že teóriu prírodného výberu ako náhodného procesu nabúrava informačná teória takmer fatálne“, a je zanieteným zástancom tejto informačnej teórie, nemôže to myslieť s evolučnou teóriou vážne a označovať sa evolucionistu. Iba žeby sa ako Krempaský a Collins prihlásil k viere v Boha, ktorý len naštartoval svojou nekonečnou mocou nepredvídateľný vesmírny vývoj podľa pravidiel darvinovskej evolučnej teórie v priebehu miliárd rokov a predsa vedúci až ku mne píšucemu v tejto chvíli tieto riadky. To je stvorenie kreáciou, ktoré nazývam oxymoronom typu živá mŕtvola alebo jednoducho neprípustným fígľom. Dawkins to volá ohromným vycúvaním zo zodpovednosti.

Chmelár: „Redukcionistická teória života je antihumánna“. – „Redukcionistický pohľad na život, ktorý je podľa pána Škodu iba preskupovaním molekúl, je nielen cynický, ale aj primitívny.“ – „Z takéhoto (redukcionistického) poňatia života sa vytráca jeho etický rozmer.“ Odpoveď: A predsa je redukcionizmus živá vedecká metóda, akceptovaná vo vede aj filozofii, napr. ontologický, metodologický, teoretický, lingvistický, hierarchický, Descartov atď. redukcionizmus, syntetická analýza, naturalizmus aj materializmus. A publikujú mnohí redukcionisti, napr. na našom poli Steven Pinker, Daniel Dennett, no a Richard Dawkins. Wikipedia píše: „Redukcionizmus často vysvetľuje jednotu vedy: fundamentálna chémia sa zakladá na fyzike, fundamentálna biológia na chémii, psychológia na biológii, sociológia na psychológii a politické vedy a antropológia na sociológii. Prvé dve sa všeobecne prijímajú, ostatné 3-4 sú miestami kontroverzné.“ 

Splnením veľkého sna redukcionistov bolo prečítanie ľudského genómu. A bol ešte jeden veľký redukcionista: Francis Crick, ktorý s Jamesom Watsonom objasnil štruktúru DNA, prešiel na neurovedy a v populárnej knižke Nič iné ako navrhol „udivujúcu hypotézu“: „Predstavte si, píše, že vy všetci, vaše radosti a žiale, vaše spomienky a ambície, váš pocit osobnej identity a vaša slobodná vôľa – nie ste v skutočnosti nič iné ako správanie sa rozsiahlych spletí buniek a súvisiacich molekúl. Skrátka: nie ste nič iné ako balíky neurónov.“

„Nič iné ako“ je tá udivujúca hypotéza, ktorú náš vek pridal k svojho času uctievanému materializmu. Viacerí odmietajú tento výhonok redukcionizmu ako nestačiaci na vysvetlenie niektorých javov; zväčša sú to z náboženských dôvodov kňazi, ale im nebol určený. V Salkovom ústave v Kalifornii sa na Crickovom projekte po jeho smrti (2004) ďalej pracuje bez obžaloby, povedzme daňovníkov, že je to „cynický“ „primitivizmus“ a „antihumánne“ dielo.

Chmelár: (Škoda zavádza, dezinterpretuje, hyperbolizuje) a … „demagogicky podsúva domnelé citáty úvodzovkami (aby vyzneli autenticky)“. Odpoveď: V 13. riadku môjho pamfletu píšem skrátene: «(Chmelár) …dištancuje sa od tzv. konzervatívnych kreacionistov, „nehodných serióznej diskusie medzi vzdelanými ľuďmi“ (parafrázujem) ». Jeho dve vety v 3.-6. riadku znejú takto: „Seriózna diskusia s konzervatívnymi kreacionistami vlastne nemá zmysel …Ich spôsob argumentácie môže osloviť iba nevzdelaných ľudí.“ – V 111. riadku môjho pamfletu je v úvodzovkách citácia „v posledných rokoch sa vynoril dostatok dôkazov“ (proti evolúcii) – tak doslovne to znie v 65. riadku Chmelárovej odpovede. – V 124. riadku môjho pamfletu dávam do úvodzoviek „domnienky“ evolucionizmu, ktoré by podľa posledného riadku Chmelárovej odpovede mohla potvrdiť metafyzika. – V 146. riadku môjho pamfletu je v úvodzovkách citácia …(Dawkins) „cynicky zužuje život na preskupovanie molekúl“, ktorej zodpovedá v 24. riadku odpovede „cynické zužovanie života na preskupovanie molekúl“, čo považujem za prípustnú nepresnosť pri citovaní. – Okrem toho je v úvodzovkách v 3.riadku pamfletu „ateistický socializmus“ a v 153. riadku „špekulovať“ v súvislostiach, ktoré s predmetom nášho záujmu nesúvisia. Nikde inde úvodzovky nie sú! Vie mi niekto povedať, kde sú tu „domnelé citáty demagogicky podsunuté úvodzovkami, aby vyzneli autenticky“?

Nemienim ďalej zabávať a možno unúvať čitateľskú obec; to prvé by redakcii vyhovovalo, to druhé menej. Ľutujem, že sme sa nevedeli rozprávať ako Dawkins a Collins, ktorí si v priebehu rozhovoru potykali (!): vyslovili dve-tri myšlienky, ale každé slovo hodné vrytia do bronzu a medzitým: „Vidím, že to je zásadný rozdiel medzi nami. Som rád, že sme ho identifikovali.“ 

Som optimista, ak dúfam, že z tej našej kaše sa dalo niečo vydestilovať? – Okrem toho si myslím, že je načase, aby sa už ozval nejaký slovenský evolucionista a ako starostlivý horár vyhnal šibrinkárov z hory.

Ďakujem redakcii Slova, že pri redakčnej úprave môjho článku nahradila suchý odborný výraz „preskupovanie molekúl“ úžasným slovom „tanec“. Hneď mi prišiel na um Nietzsche a Zarathustrove nohy divé do tanca, do rozletu nových myšlienok, čo aj nad priepasťou náhody. „Tancujú všetky veci samy od seba: prichádza to a podá si to ruku a smeje sa to a uniká to – a vracia sa to späť“ ( Friedrich Nietzsche,  Tak vravel Zarathustra – Kniha pre všetkých a pre nikoho, preložil Rastislav Škoda,  IRIS, Bratislava, 1995. Stať „Uzdravujúci sa Zarathustra“, s. 156).

Slovo túto polemickú esej neuverejnilo.