Michael Cook

V roku 2006 žalovali istí rodičia v Sydney lekára za „zlý život“ ich ťažko postihnutého syna. Prípad skončil pred Najvyšším súdom, ktorý rozhodol, že hodnota existencie, resp. neexistencie, sa nedá merať. No podobné prípady končia v USA a v Európe spravidla konštatovaním, že žiť je lepšie ako nežiť.

Je to naozaj tak?

Nie každý si to myslí. David Benatar, juhoafrický filozof so sklonom k utilitarizmu, uverejnil v roku 2006 knihu „Better Never to Have Been“ (Lepšie by bolo nikdy neexistovať). Píše v nej:

„Hoci nevieme dokázať, že neexistencia môže byť pre niekoho dobrá, môžeme povedať, že existencia je pre niekoho zlá.“

Aký to má význam pre rodičovstvo? Utilitaristickí filozofi zastávajú rad názorov. Rebecca Bennettová z manchesterskej univerzity tvrdí, že mať deti je iracionálna skúsenosť ako rekreačné drogy alebo tanec.

„Vo väčšine prípadov sa rozhodneme mať deti na základe nekvantifikovateľných a nepredvídateľných predstáv o tom, čo to bude znamenať pre náš život.“

Matti Häyryová, fínska bioetička pracujúca v Anglicku, zastáva názor, že mať deti je iracionálne a nemorálne, lebo deti môžu vo svojom živote trpieť a „morálne je nesprávne zapríčiniť niekomu utrpenie, ktorému sa možno vyhnúť“.

Posledný príspevok do tejto diskusie prichádza z Kanady od Dr. Christiny Overallovej. Uverejnila knihu Why Have Children? (Prečo mať deti?), ktorá robí v bioetických kruhoch rozruch. Je šťastná, že má dve vlastné deti a ľuďom, ktorí od nej pýtajú radu, či mať alebo nemať deti, radí: „To si nenechajte ujsť!“ Verí však, že väčšina ľudí, ktorí majú deti, sa pomýlila. V krajnom prípade nemajú mať viac ako jedno dieťa.

V prvom rade si mnohí ľudia myslia, že existencia je dobrá pre dieťa. Nemusí to byť vždy pravda. Najvyšší súd nám pripomenul, že zásluhy existencie nemožno stavať proti zásluhám neexistencie. A dá sa uvažovať aj takto: Ak je existencia jedného dieťaťa dobrá vec, mať dve musí byť lepšie a tri ešte lepšie. Kde prestať, ak sú všetky životy drahocenné?

Iná trieda príčin je v podstate egoizmus. Niektorí ľudia majú záujem len o pokračovanie rodinného mena. Iní sa starajú, aby sa v starobe niekto staral o nich. Mnohí očakávajú, že rodičovstvo ich urobí šťastnými. Všetky tieto príčiny sú však podľa Dr. Overallovej postavené na chybnom základe. Dieťa sa nesmie považovať za nástroj pre niečie šťastie. To by bola nemorálnosť.

Dr. Overallovej nejde ani tak o to, aby sme nemali deti, ako o to, aby sme veľmi starostlivo rozmýšľali, či ich môžeme mať. Mať deti nesmie byť niečo, čo sa prihodí v chvíli romantického roztúženia. Dnes, keď aj muž aj žena majú kontrolu nad svojou plodnosťou, musia byť deti výsledok uvedomelej voľby.

Overallová nesúhlasí celkom s hlavným mizerabilistom Benatarom. Podľa jej názoru sa hlboko mýli najmä tým, že neberie do úvahy perspektívu ženy. Keby sa mal brať vážne, viedol by pesimizmus o ľudskej existencii k častejším infanticídam, resp. útokom na ťarchavé ženy.

Čo však, keby sa každý rozhodol nemnožiť sa a žil by dobrovoľne bez detí?

Overallová je konzistentná – nevidí na tom veľa zlého. Píše:

„Nenachádzam dostatočné odôvodnenie tvrdenia, žeby extinkcia ľudského druhu – samozrejme dobrovoľná – bola nevyhnutne zlá vec. Nám samým samozrejme záleží na nás, ale nikde nevidím náznak toho, žeby niečomu inému záležalo na ľudstve. Keby sme sa stratili, príslušníci iných druhov by na nás rýchlo zabudli a žili by si ďalej.“

Tu je asi styčný bod pre otázku, či kniha „Načo mať deti“ patrí do série Základy bioetiky, vydávanej chýrnym Massachusettským ústavom technológie. Slovo bioetika má grécky kmeň bios, život, takže bioetika začína premisou, že život je základný princíp a ako taký nanajvýš dobrá vec, na ktorej stojí všetko ostatné.

Je jasné, že stanoviská filozofov Benatara a Overallovej sú extrémne. Reprezentujú však nebezpečný názor, šíriaci sa v našej kultúre, že ľudský život nie je niečo veľké. Keby to tak bolo, boli by eutanázia a potrat pozitívne akcie a nie útoky na našu dôstojnosť.

Ťažko povedať, kde zastane takéto uvažovanie. Ak ľudstvo s celou mocou svojho rozumu a schopnosti milovať nie je hodné existencie, aký štatút dať iným formám života – zvieratám, rastlinám, vírusom, celej biosfére?

Nedá sa poprieť, že pre akademikov je zdravé klásť ostré otázky. Ale nie je bioetik, kladúci otázku po cene ľudského života, podobný fyzikovi, ktorý popiera existenciu príčiny a účinku, alebo teológovi, ktorý popiera existenciu Boha? Bez bezvýhradného uznania hodnoty života je disciplína typu bioetiky v nebezpečenstve, že stratí svoju koherenciu.

Michael Cook je vydavateľ webovej stránky BioEdge.

*

Prameň: Michael Cook, Is it better never to have been born?, LifeSiteNews, 9. 5. 2012. Pôvodne: www.mercatornet.com.

*