Carl Schmahl

V nedávnom článku s provokatívnym titulkom „Boh je za vojnu” sa reverend Jerry Falwell pokúsil na základe biblie ospravedlniť Bushovu inváziu a okupáciu Iraku.

Po citáciách príslušných textov z biblie pridal na konci článku vlastné špekulácie:

 „Prezident Bush vyhlásil Iraku vojnu, aby bránil nevinných ľudí. To je ušľachtilý cieľ… Jedným z prvých cieľov cirkvi je zastaviť šírenie zla, aj keď to stojí ľudské životy. Ak nezastavíme šírenie zla, zahynie mnoho nevinných ľudských životov a kráľovstvo Božie utrpí ujmu.”

To sú hrôzostrašné formulácie, najmä pretože pochádzajú od všeobecne známeho vykladača biblie, ktorého názory preberajú milióny amerických evanjelikov a fundamentalistických kresťanov, pravidelných návštevníkov kostola. Vrhajú svetlo na súčasnú nesvätú alianciu medzi americkým štátom a kresťanským náboženstvom.

Falwell si neuvedomuje, že keď kresťania podporujú momentálneho prezidenta bez vyžadovania, aby sa podrobil zákonom, ktoré platia pre každého bez výnimky, pohybujú sa na tenkom ľade. Ide o Falwellovu snahu dať náboženské imprimatur (povolenie) vojne proti Iraku. (Ponechávam na čitateľovi, aby posúdil, nakoľko sú nasledujúce riadky platné pre pomery na Slovensku, resp. pre stanovisko slovenského duchovenstva a slovenského ľudu; p.p.)

Kresťanské cirkvi sa storočia snažili zmierniť hrôzy vojny a obmedziť vojnyschopnosť štátu zdôrazňovaním skutočnosti, že musia byť splnené určité podmienky, aby sa nejaká vojna stala morálne ospravedlnenou a hodnou kresťanskej podpory. Medzi týmito podmienkami je na poprednom mieste požiadavka, že vojnu môžu vyhlásiť len osoby majúce k tomu „zákonné oprávnenie”.

Podľa Ústavy Spojených štátov má oprávnenie viesť štát do vojny len Kongres. Prezident nemá väčšie právo „vyhlásiť vojnu Iraku” ako vy alebo ja (autor článku je Američan; p.p.), nech sa komukoľvek zdá jej cieľ akokoľvek hodnotný či ušľachtilý.

Od konca Druhej svetovej vojny boli Američania zapletení do desiatok konfliktov na celom svete, ktoré stáli viac ako stotisíc amerických životov a nespočítateľné milióny cudzích mŕtvych. Ani jedno z týchto zámorských dobrodružstiev nebolo autorizované (povolené) vyhlásením vojny Kongresom, ako to vyžaduje Ústava. Takže každé jedno bolo podľa nášho najvyššieho zákona ilegálne a smrti priateľov, nepriateľov a nevinných obetí dosiahli úroveň masových vrážd.

Obrancovia idey americkej globálnej hegemónie môžu namietnuť, že prax posledných šesťdesiat rokov tu vytvára legitimujúce precedens; že formálne vyhlásenie vojny už nie je praktické ani potrebné, ak hlavný veliteľ ozbrojených síl rozhodne, že národná bezpečnosť je ohrozená. Nič nemôže byť ďalej od pravdy! Ak dve zlá nespôsobia dobro, neurobí ich to ani dvesto. Kým sa v Ústave nepresunie moc vypovedať vojnu z Kongresu na výkonnú zložku štátnej moci, do tých čias bude každá intervencia v cudzine len podčiarkovať v podstate zákony nerešpektujúcu povahu amerického štátu a prezidentov ako je Bush, ktorí si myslia, že pre nich neplatia zákonné a morálne obmedzenia.

Spomeňme si len, ako prezident Bush pri uvedení do úradu slávnostne prisahal a vzýval Boha, žeby mu pomohol dodržiavať a chrániť Ústavu. Dnes je zrejmé, že prisahal s prstami obrazne skríženými za chrbtom, zachovávajúc si tak právo nebrať do úvahy ani túto prísahu, ani Ústavu, a dokonca ani tretie či iné prikázanie desatora, ak sa mu to bude hodiť.

Prezident Bush je zbehlý v rétorike znovuzrodených kresťanov, ktorá vyhovuje chuti evanjelických a fundamentalistických protestantov typu Jerry Falwella. Takí boli aj jeho predchodcovia v Bielom dome, keď používali ľavičiarsku progresívnu rétoriku, aby získali na svoju stranu liberálov. Ale rétorika je jedna vec a správanie sa je druhá.

Kristus nám povedal, že strom sa hodnotí podľa svojich plodov. Podľa tohto štandardu Bushovo správanie sa v úlohe prezidenta dokazuje nad slnko jasnejšie, že neuznáva vyššiu právomoc ako vlastnú imperiálnu vôľu a vyššiu moc ako moc štátu. Keď raz on rozhodol, že „ušľachtilým cieľom” je agresívna vojna proti štátu, ktorý nenapadol Ameriku a neohrozoval náš štát, potom všetky úvahy o tom, čo je spravodlivé, ako ústava obmedzuje štátnu moc, čo sú medzinárodné zákony a domáca či zahraničná verejná mienka, dokonca aj Božia vôľa, sú úplne bezpredmetné.

Jerry Falwell na „náboženskej pravici” a „pokrokári” na „náboženskej ľavici” môžu byť teologicky a ideologicky akokoľvek proti sebe, sú zajedno, keď akceptujú vyhlásenie štátu o jeho absolútnej suverenite a dychtivo produkujú náboženské odôvodnenia tohto tvrdenia.

Takáto situácia je nebezpečnejšia, než sa vidí na prvý pohľad.

Posledná kniha biblie, nazývaná raz Knihou zjavenia, inokedy Apokalypsou, predstavuje strašidelné varovanie pred tým, čo sa stane, keď sa štát zbožští a keď ho v tom podporuje cirkevné zriadenie.

V napínavej apokalyptickej obraznosti Zjavenia 13 sa vynára z mora šelma, vyvolaná drakom (satanom). Podľa biblie Williama Hendricksena morská šelma:

„je satanova ruka, vykonávajúca všetku moc medzi národmi zeme prostredníctvom ich vlád. ( … ) Tejto oblude dáva drak svoju moc a autoritu. Zbožňujúc šelmu vzdávajú ľudia úctu aj drakovi, ktorý dal šelme svoju autoritu. ( … ) Tento obraz vysvetľujeme takto: More predstavuje štáty, národy a ich vlády. ( … ) Z mora vynorená šelma predstavuje šikanujúcu moc satana, stelesneného všetkými vládami počas  všetkých čias. Šelma je ovládanie sveta, zamerané proti Božiemu národu, keď sa tento objaví kedykoľvek a kdekoľvek v histórii ľudstva. ( … ) Šikanujúca moc satana sa stáva viditeľnou v tejto šelme. ( … ) V priebehu celej histórie biblie sa vlády sveta usadzovali na trónoch; prisvojovali si autoritu, ktorá prináleží Bohu (pomysli len na totalitné vlády súčasnosti!) a rúhali sa Bohu a nebu.”

Morská šelma symbolizuje všetkých cisárov, kráľov a prezidentov, každú vrchnosť, potvrdzujúcu len svoju vlastnú suverénnosť a neuznávajúcu iné obmedzenia ako tie, čo vyplývajú z jej vlastnej imperiálnej vôle. Nepripomína vám to niečo?

Potom sa zjaví druhá šelma, tento raz „vystupujúc zo zeme”. Hendricksen to komentuje takto:

„Táto šelma predstavuje diablovo myslenie, ( … ) falošné náboženstvá a filozofie tohto sveta. ( … ) Druhá šelma je slúžkou prvej. ( … ) Symbolizuje falošné náboženstvo a falošnú filozofiu, nech sa prejavovali v priebehu histórie v akejkoľvek forme. Hoci sa táto šelma navonok veľmi podobá Baránkovi (t.j. Kristovi), vo vnútri je to drak. Inými slovami, na pohľad je milá a príťažlivá. Vyzerá nevinná: milý baranček, hračka pre deti. Ale tento baránok hovorí ako sám diabol! Táto druhá šelma je teda diablova lož, preoblečená za pravdu. Je to satan pod maškarou žiarivého anjela. Symbolizuje všetkých falošných prorokov všetkých období tohto sveta. Prichádzajú preoblečení za ovečky, ale vo vnútri sú to draví vlci. ( … ) Obidve šelmy – protikresťanské vlády a protikresťanské náboženstvá – perfektne spolupracujú.”

Pozemská šelma, falošný prorok, symbolizuje náboženstvo a filozofiu, ktoré akceptujú satanovo tvrdenie o jeho absolútnej moci; ktoré podporujú štát, obstarávajúc biblické, teologické alebo filozofické odôvodnenia tohto tvrdenia.

V prvom storočí, keď bolo Zjavenie apoštola Jána napísané, šelma a falošný prorok reprezentovali Rímske impérium, podporované kňazmi a zvelebovaním cisára, ale to bol len začiatok. V devätnástom storočí sa šelma a falošný prorok dali rozoznať vo vojne Lincolnovej administrácie proti Juhu, povzbudzovanej unitariánskymi abolicionistmi (bojovníkmi za zrušenie otroctva). V dvadsiatom storočí sa šelma a falošný prorok vynorili za Tretej ríše, podporovanej ideológiou nacizmu a lojalitou „nemeckých kresťanov” a za sovietskeho komunistického režimu s jeho filozofickým marxizmom a skrotenými ruskými pravoslávnymi kňazmi.

Vstupujeme do dvadsiateho prvého storočia. Kto by si bol pomyslel, že najčerstvejšia historická manifestácia šelmy, vynárajúcej sa z mora národov, bude vláda dobrých starých Spojených štátov amerických? Alebo že falošní proroci, poskytujúci jej náboženskú a teologickú legitimitu, vzídu z radov samozvaných kresťanských veriacich, ktorí nahradili svoju vieru v Boha, vládnuceho nad národmi, nacionalizmom a ideologickými či politickými presvedčeniami, brániacimi im spoznať, že sú v službe draka?

Boh nie je na posmech. Ak sa americkí kresťania všetkých farieb neprebudia a nespoznajú svoju nekritickú podporu štátu a prezidenta, ktorý neuznáva vyššiu právomoc ako vôľu mať moc u tých, čo majú monopol sily, potom ich čaká osud každej šelmy a falošného proroka v histórii sveta:

„Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. ( … ) A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.” (Zjv 19, 20, 21; 20,10)

Americkí kresťania príliš dlho kládli rovná sa  medzi vieru a lojálnosť voči štátu. Pre ľudí, nazývajúcich sa menom Krista, prišiel čas uvedomiť si, že keď prídu na rad mesianistické honosné nároky politikov, potom platí:

„Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech ( …) a svojím hnevom ich vydesí.” (Ž 2, 4,5).  

*  *  *

Carl Schmahl je presbyteriánskym kňazom vo Virgínii v USA.

*  *  *

Prameň: Carl Schmahl, The Biblea and Iraq,  http://www.lewrockwell.com/orig4/schmahl1.html

*  *  *

Čo nás viedlo k uverejneniu tejto state, ktorá najmä v druhej polovici nie je každodenným čítaním dnešných ľudí a mladí nemajú o Apokalypse ani paru? V prvom rade staré rímske heslo „Nech je vypočutá aj druhá strana”, v tomto prípade hlas iných ako oficiálnych predstaviteľov amerických protestantských cirkví k vojne v Iraku a z toho vyplývajúce konštatovanie, že v odmietaní vojny ako riešenia medzinárodných konfliktov nie sme hlas volajúceho na púšti. A potom: Nezaškodí občas si zalistovať v starej knihe; starý sa rozpomenie, mladému neuškodí poučenie, ako to kedysi bolo…