Stephanie Pappasová

Tohto roku postaví sedemmiliardtá osoba míľnik v histórii ľudstva. Dňa alebo okolo 31. októbra sa narodí, podľa odhadu Spojených národov, sedemmiliardtý občan sveta.

Ešte ohromujúcejšia je skutočnosť, že z týchto sedem miliárd je 1,4 miliardy takých starých, že boli svedkami príchodu 6-miliardtého, 5-miliardtého, 4-miliardtého a 3-miliardtého človeka na Zemi. (Sám patrím dokonca medzi tých šťastných 42,5 milióna starých ľudí, ktorí mohli oslavovať narodenie 2-miliardtého bábätka – pozn. prekl.)

Veru tak, v poslednom storočí rástla populácia veľmi rýchlo. Demografi síce očakávajú pokles populačnej krivky, ale absolútny počet ľudí bude zatiaľ ešte stúpať a pravdepodobne dosiahne okolo roku 2050 počet 9 miliárd. Pozrime sa medzitým späť do histórie na míľniky rastu nášho počtu s otázkou „Ako to zmenilo svet?“

1-miliardté bábätko

Trvalo to veľmi, veľmi dlho, kým prišla na svet miliardtá osoba. Odhady historických veľkostí svetovej populácie sú hrubé, ale americký Štatistický úrad sa opovážil stanoviť ju na mizerných 5 miliónov ľudí v roku 8000 p. n. l. Isté je, že až do rozvoja poľnohospodárstva pred asi 10 000 rokmi boli ľudia na zemi zriedkaví, a aj keď už roľníčili, trvalo to pomerne dlho, kým ich okolo roku 500 p. n. l. bolo 100 miliónov.

Od tých čias to išlo hore vzrušujúcim spôsobom. Niekedy okolo rokov 500 až 600 n. l. dosiahol počet ľudí číslo 200 miliónov a okolo roku 1250 sa zdvojnásobil na 400 až 416 miliónov. Pred rokom 1400 morové epidémie a vojny preriedili globálnu populáciu, ale potom nastúpil jej trvalý rast.

Rok, kedy sa narodilo jednomiliardté bábätko, nebude nikdy istý, ale je pravdepodobné, že ten chlapček alebo to dievčatko prišiel na svet okolo roku 1805. To už bol Beethoven veľký a dokonca začínal hluchnúť. Lewis a Clark prešli americkým kontinentom až k Tichému oceánu. Napoleon mal v Európe úspech, ale len 10 rokov ho delilo od porážky v bitke pri Waterloo. S výnimkou pár pobrežných staníc bola Afrika pre Európanov úplným mystériom. Qingova dynastia v Číne práve porazila povstanie bielych lotosov, ktoré bolo protestom proti vysokým daniam a stálo nakoniec 16 miliónov mŕtvych – pripomienka, že hromadné umieranie a rast populácie sa navzájom nevylučujú.

1927 – Preteky o druhú miliardu

Trvalo tisíce rokov, kým populácia dosiahla jednu miliardu, ale druhá miliarda nasledovala po jednom storočí. Dvojmiliardté bábätko sa narodilo pravdepodobne koncom 1920-tych rokov, možno v roku 1927; Spojené národy odhadujú, že v roku 1930 bolo na svete 2,07 miliardy ľudí.

Náhly rast populácie dáva zmysel v súvislosti s javom tzv. demografického prechodu. V jeho priebehu prechádza populácia zo stavu s vysokou pôrodnosťou a vysokou úmrtnosťou (treba si predstaviť rodiny so 7 – 8 deťmi a s nádejou, že niektoré z nich dožije do dospelosti) do stavu s nízkou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou (rodičia majú bežne jedno – dve deti a dúfajú, že dorastú).

V rámci tohto prechodu existuje perióda, keď sa úmrtnosť znižuje, ale ľudia ešte nezmenili svoje správanie: stále majú hŕbu detí. Aj keď sa tieto deti rozhodnú mať len málo vlastných detí, ostáva populácia vysoká, pretože je toľko potenciálnych rodičov.

Poľnohospodárska a priemyselná revolúcia viedla v západnom svete od roku 1700 k znižujúcej sa úmrtnosti, kým pôrodnosť ostávala počas generácií pomerne vysoká. A keď rozvinuté krajiny začali vykazovať klesajúcu pôrodnosť, vstupovali rozvojové krajiny do prechodného obdobia so znižujúcou sa úmrtnosťou ale pretrvávajúcou vysokou pôrodnosťou. Niektoré štáty v podsaharskej Afriky práve teraz vstupujú do štádia demografického prechodu.

Ale vráťme sa ešte do roku 1927. Práve začínala veľká svetová kríza. V čínskom Hunane bojoval Mao ce tung proti kuomintangu – na čas prehral. Veľká povodeň na rieke Mississippi zaplavila 27 000 štvorcových míľ (70 000 štvorcových kilometrov) – bola to do tých čias najväčšia prírodná katastrofa v histórii USA.

1959 – 3 miliardy ľudí

Trojmiliardté bábätko bolo dieťaťom studenej vojny; narodilo sa okolo roku 1959. Ak to bol západniar, bol členom generácie, narodenej po 2. svetovej vojne. Počas tohto obdobia sa v USA zvýšil počet ročne narodených detí z 2,8 milióna v 1930-tych a začiatkom 1940-tych rokov na 4,3 milióna narodení ročne koncom 1950-tych rokov.

Tesne po narodení trojmiliardtého bábätka začiatkom 1960-tych rokov vrcholil populačný rast na celom svete hodnotou viac ako 2 percentá ročne. Populačný rast sa podľa amerického štatistického úradu od roku 1950 ďalej zvyšoval, ale v rokoch 1959 a 1960 zaznamenal prechodný pokles. Toto začkanie bolo zapríčinené čínskym Veľkým skokom dopredu, strašidelnou industrializáciou a kolektivizáciou, čo zabilo milióny ľudí a vyvolalo pokles pôrodnosti.

Rok, keď sa narodila trojmiliardtá osoba, bol aj prvým rokom úspešného vyslania opíc do vesmíru a ich návratu na Zem v dobrom zdraví. Dalajláma ušiel počas jedného povstania z Tibetu a založil exilovú vládu v Indii. Pátrajúc po vývojových koreňoch ľudstva objavili Louis a Mary Leakeyoví prvú lebku dávneho hominida Australopithecus.

1974 – O miliardu viac

Už za 15 rokov po dosiahnutí značky pre 3 miliardy bol čas vítať štvormiliardtého občana. Prišlo to veľmi náhle a ľudia si toho všimli. V roku 1968 uverejnili biológovia Paul Ehrlich a jeho žena Anne knihu „The Population Bomb“ (Populačná bomba), zvoniacu na poplach pre preľudnenie a predvídajúcu hladomory už 1970-tych rokoch.

Predpovede sa nesplnili, ale kniha upriamila pozornosť verejnosti na vážne problémy nadspotreby a nedostatku zdrojov. V roku 2009 písali Ehrlichovci v Electronic Journal of Sustainable Development, že mnohé z ich obáv pretrvávajú, a to kolaps rybárstva, miznutie druhov a strach pred epidémiami. Výskumníci pripustili, že podcenili úspechy v poľnohospodárstve pri výžive hladného sveta, ale tvrdili, že mali čiastočne pravdu, a to pri konštatovaní, že „v rokoch 1968 až 2009 umrelo na hlad a s hladom súvisiace choroby okolo 300 miliónov ľudí“.

Takže štvormiliardté bábätko neprišlo na svet v období optimizmu a prezieravosti vo veciach populácie. No v priebehu 15-tich rokov od tých čias, ako sa po prvý raz nadýchlo trojmiliardté bábätko, svet sa v mnohých ohľadoch zmenil. Zabudnime na vesmírne opice. Ľudská posádka rakety Skylab 4 sa po 84 dňoch pobytu na orbite živá a v dobrom zdraví vrátila na Zem. Druhá vlna feminizmu zasiahla Spojené štáty a viedla k viacerým legálnym víťazstvám vo veciach pracoviska a vzdelanostnej rovnosti žien. A práve tak ako lebka prvého australopiteka sa našla v roku, keď svetová populácia dosiahla počet 3 miliárd, „Lucy“, chýrna na 40 percent kompletná kostra dievčiny rodu Australopithecus afarensis sa našla v roku 1974, keď svetová populácia dosiahla počet 4 miliárd.

1987 – Deň 5. miliardy

11. júla 1987 nazvali Spojené národy „Dňom 5. miliardy“ na počesť odhadu, kedy sa mohlo narodiť 5-miliardté dieťa. Táto udalosť bola takým hitom, že dnes sa 11. júl pripomína ako „Svetový deň populácie“ každý rok.

To neznamená, žeby Deň 5. miliardy bol doslovne oslavou. Vtedajší prezident Populačného inštitútu vo Washingtone povedal novinám New York Times v roku 1986, že „5-miliardté bábätko je vytriezvejúci symbol šokujúcej rýchlosti, ktorou sa ľudstvo množí“. Príznakom toho, aké ťažké je spočítať ľudstvo sveta, je predpoveď 5-miliardtého míľnika Populačným inštitútom na júl 1986 miesto 1987.

V 1980-tych rokoch však pri zmienke o populácii už ľudia nepodliehali panike natoľko ako v 1970-tych rokoch. V roku 1986 hlásila jedna správa americkej Národnej akadémie vied, že sa dosiahol vrchol rastu populácie: v rozvinutých krajinách prudko klesá pôrodnosť a v nerozvinutých krajinách fertilita (plodnosť). No ďalej treba čakať rast celosvetovej populácie. New York Times vtedy napísali, že v Carterovej administratíve vyvoláva preľudnenie sveta pocity obavy, no už krátko nato Reaganovi poradcovia uisťovali, že sily trhu a vedecký pokrok ľahko vyriešia všetky problémy spojené s preľudnením.

Skutočnosť sa však ukázala takou hrozivou, že stačilo krátkych 13 rokov na pridanie ďalšej miliardy ľudí na našej planétke a potom už len 12. Medzičasom dostalo 5-miliardté bábätko meno: Spojené národy vyhlásili, že to bol Matej Gaspar, 7-funtový a 9-uncový chorvátsky chlapček. Podľa správy Associated Press sa narodil o 8.30 hod. miestneho času v Záhrebe, kde sa vtedy konali 14. svetové univerzitné hry – žeby preto bola padla táto voľba?

1999 – míľnik 6. miliardy

Aj 6. miliardté bábätko dostalo oficiálne označenie: bol to Adam Nevič, a narodil sa 12. októbra 1999 v Sarajeve. Meno dostal asi v dôsledku toho, že toho dňa fotografovali v Sarajeve vtedajšieho generálneho tajomníka Spojených národov, generála Kofi Annana.

Za menej ako 75 rokov sa svetová populácia strojnásobila. Svetová úmrtnosť bola v roku 1999 polovičná ako v roku 1950 a priemerná dĺžka života občana sveta sa v tom istom čase zvýšila o 20 rokov, a to zo 46 na 66 rokov.

V roku 1999 klesla plodnosť na celom svete, ale počet detí na jednu matku veľmi kolísal podľa štátov. V Európe sa rodilo priemerne 1,4 detí na matku, čo bolo pod úrovňou náhrady. V podsaharskej Afrike však rodila žena priemerne 5,5 detí – od roku 1950 klesla pôrodnosť len o jedno dieťa.

Dôležité bolo, že Adam Nevič – alebo ktokoľvek bol 6-miliardtým bábätkom v skutočnosti – sa narodil vo svete, v ktorom bolo viac mladých ľudí ako kedykoľvek predtým. Viac ako 1 miliarda osôb bola vo veku 15 – 24 rokov, t. j. vo veku plodenia detí.

2011 – svet 7 miliárd

Kto bude bábätkom 7. miliardy? Spojené národy určujú jeho (jej) deň narodenia na okolo 31. októbra 2011. Americký štatistický úrad je konzervatívnejší a považuje za pravdepodobnejšie dátum február 2012.

Nedá sa vedieť, kde sa narodí 7-miliardté bábätko. Medzinárodná agentúra pre ochranu detí „Plan international“ stavia na Utarpradéš, najľudnatejší štát v Indii. Plánuje dať unikátny rodný list dievčatku, narodenému v tejto oblasti 31. októbra, aby upozornil na problém sexistických potratov v Indii.

Od roku 1970 klesá v Utarpradéši pôrodnosť, ale nie tak, ako v ostatnej Indii, čo predurčuje túto oblasť za rodisko 7-miliardtého bábätka. Podľa indického ministerstva zdravia a rodinného blaha bola plodnosť v Utarpradéši v roku 2008 3,8, kým v Indii bola 2,6.

Čo nás čaká v tomto rastúcom svete? Spojené národy odhadujú, že 8-miliardté bábätko sa narodí okolo roku 2025, 9-miliardté krátko pred rokom 2050 a 10-miliardté okolo roku 2100. K väčšine prírastkov dôjde vo veľmi plodných krajinách, aké sú v podsaharskej Afrike. Tu sa počet obyvateľstva pravdepodobne strojnásobí. Stredne plodné štáty typu USA, Mexiko a India početne vzrastú o 26 percent a štáty s nízkou plodnosťou – ako v Európe – zaznamenajú úbytok 20 percent obyvateľov.

(Neverím, žeby toto Zem vydržala – pozn. prekl.)

Prameň: Stephanie Pappas, Countdown to 7 billion people on Earth, CBS News, 14. októbra 2011

Preložil Rastislav Škoda