Frank C. Edwards III.

Na ôsmy deň stvorenia pri splne mal som v Atlantíde
  skúsenosť zdanlivej smrti
    vychutnávajúc tantrický sex s Lindou Goodmanovou;
      no v tom ma moja predvídavosť varovala, že mi hrozí únos.

V ten deň som sa prebudil s pocitom negativity
  vyplývajúcim z môjho biorytmu
    a z mojich živých snov o mojom liečiteľovi Saskvačovi,
      ako mi implantoval falošnú pamäť
        o zneužívaní detí ošklivým Snežným mužom.

Pretrel som si svoj druhý zrak,
  očistil ho od nočnej dianetiky,
    odhodil som zo seba turínsky rubáš
      a levitoval som do komory studenej fúzie,
        aby som zo seba vypudil ostatky hrubovláknového jogurtového klistýru,
          keď mi tu naraz moje mimozmyslové vnímanie hlási,
            že Zem je dnes plochejšia ako zvyčajne.

Dal som si za zalomenú lyžičku
  homeopatickej aromatickej terapeutickej karmy.
    A práve som kontroloval grafológiu ručne tunelovaného horoskopu
      od mojej astrologičky Gaie
        – poslala mi ho v reťazovom liste -,
          keď ma na psychotickej núdzovej linke
            volal môj chiropraktik Dr. Falwell.

Vraj moje tarotové karty vychádzajú opäť pozitívne;
  vraj jeden z mojich minulých životov vyžaduje psychickú chirurgiu;
    vraj mi treba vyoperovať akési otvorené obilné kruhy,
      ktoré nereagovali na podanie Laetrilu.
        Ešte deň odkladu, hovorí, a môžem spontánne zhorieť.

A tak som zhltol aj posledný z Bachových kvetových odvarov
  a prešiel som po žeravých uhlíkoch
    svojej jednorohej dúhy spojenia s ufónmi
      od Bermudských ostrovov na Roswellskú púšť.

Keď mi tam odobrali predpísanú vzorku z konečníka,
  teleportoval som sa do Strediska alternatívnej medicíny v Loch Ness,
    kde som sa podrobil alopaticko-holograficko-numerologickému ošetreniu,
      lebo zatiaľ sa nechcem stať ďalšou závislou obeťou
        dvanásťstupňovej pitvy mimozemšťana.

Za použitia uľahčenej komunikácie mi dr. Tunguška vysvetlil,
  že jeho rastlinná percepcia mu naznačila priebeh magnetickej liečby,
    ktorá mi uľahčí utrpenie satanského sprisahania;
      zasiahlo ma.

Po hodinke meditácie ma hypnotizoval krištáľmi na akupunktúru
  a nechal ma pocítiť svoje terapeutické hmaty;
    nakoniec víťazoslávne vytiahol žitný posúch s obrazom Panny Márie
      z jedenej z mojich dvoch brušných čakier.

Keď sa mi vrátilo všetkých šesť zmyslov,
  vedel som hovoriť cudzími jazykmi
    o kiriliánskych aurách Nostradamovho biblického kódu,
      no po krátkej chvíli som sa opäť cítil plem-plem.

Ponúkli mi plavbu domov na Noemovej arche spolu s Uri Gellerom.
  Odmietol som, veď Linda ma čaká,
    mesiac krásne svieti,
      moje Dvojčatá sú vo fáze vzostupu
        – a tejto noci môžu lietať aj svinky.

Komentár autora: Pokúsiť sa o logický a racionálny rozhovor s „pravým veriacim“ môže byť veľmi frustrujúca skúsenosť. Spomínam si na jednu prednášku o logike, kde polovica študentov považovala moju prednášku za detsky ľahkú a druhá polovica bola úplne popletená. Pochopil som, že všetky argumenty a dôkazy sa dajú potvrdiť protirečením, redukciou ad absurdum: demonštráciou, že záver, ktorý je pravým opakom správneho, sa ukáže takou nemožnosťou, že je jednoducho na smiech. Kontradikcia je často rozkošne veselá a zvyšuje potešenie, ktoré spôsobuje demolovanie absurdného tvrdenia – aj u tej polovice triedy, ktorá ešte nezvládla mechanizmy a nevyhnutnosť logiky.

Niektoré akademické a politické sily vyslovili nedávno pochybnosti o pojme objektívnej pravdy, dokonca aj o jej existencii. A tu ma jedného dňa napadlo, že svet bez objektívnej ústrednej reality – na základe ktorej sa dá testovať každá údajná pravda na svoju absurdnosť – by bol pre každodenný život bizarným, nebezpečným, no humorným miestom. Ako príležitostný básnik zúčastňujúci na súťažiach pre amatérov napísal som báseň, ako by sa nám na takom svete žilo.

Ako v každej spoločnosti umelcov, aj medzi mojimi kolegami a medzi našimi poslucháčmi sú dosť rozšírené paranormálne mienky, takže som bol dosť nervózny, keď som vstupoval na javisko. Už prvé riadky rozviali moje obavy. Poslucháči sa smiali a chytali za bruchá. Po skončení prichádzali mnohí ku mne a ďakovali mi; bol medzi nimi aj pár smejúcich sa pentakostalistov so slovami: „Dostali ste nás! Všetkých ste nás dostali!“ Jeden novovekársky poeta s bledou tvárou sa mi priznal, že lieky s Bachovými kvetmi užíva hlavne pre ich obsah alkoholu.

Ponúkam túto báseň s upozornením, že nie je napísaná v tradícii literárneho básnictva. Je to hovorený poetický výtvor, jeho tradícia je staršia a vcelku je to zábavnejšie. Kiež sa Vám páči, ale pozor: kto nemá rád sarkazmus a iróniu, nech radšej nečíta.

*  *  *

Prameň: Frank C. Edwards III., „Goring the New Age Bull“ (Ako nabrať na rohy novovekárov), Skeptical Inquirer, 23/3, máj-jún 1999.

Preložil Rastislav Škoda