Lord Weidenfeld
Len v Ríme sa stretajú v spoločenskej družnosti extrémy politiky, inteligencie a kedysi prísne oddelených tried a stavov – aspoň dvakrát do roka, keď Mario d’Urso prijíma v labyrintových priestoroch svojho domu sto hostí. Presvedčený starý mládenec, kedysi minister zahraničného obchodu a senátor, najšikovnejší spriadač sietí, nechá si od pani Suzanny Agnelli, bývalej ministerky zahraničných vecí a sestry povesťami opradeného šéfa Fiatu Gianni Agnelliho, poslať najfajnejšie rizoto; kuchár markíza Santasilo vytvorí preňho špeciálnu pastu (cestovinu).
Sú tu zastúpené veľké talianske šľachtické rody: Colonna, Del Drago, Frescobaldi, Ercolani. Ženy tradične pápežovi verných rodov Borghese a Sacchetti sa navzájom objímajú – a sem-tam pošlú aj manželkám novozbohatnutých veľkopriemyselníkov, filmovým herečkám a tvorkyniam módy letmé bozky.
Kardinál Re v plnej gala uniforme vstupuje do prijímacieho salónu ako v dráme. Prichádza z kostola San Giovanni in Laterano, kde práve slávnostne otvorili začiatok procesu beatifikácie pápeža Jána Pavla II. Zbiera materiál pre tento proces. Taliansky vyslanec pri Svätej Stolici, Giuseppe Balboni Acqua sa baví so svojou britskou kolegyňou Kathryn Colvinovou – tí Briti opäť vyslali do Vatikánu ženu! — o rozhodnutí dlhoročného pápežovho sekretára a novovymenovaného krakovského arcibiskupa Stanislawa Dzivisza, nesplniť prianie v závete Karola Wojtylu, aby sa všetky jeho osobné papiere zničili.
“Tieto dokumenty,” mieni taliansky diplomat, “by mohli mŕtvemu pápežovi veľmi uľahčiť prijatie do vznešeného zástupu svätých.”
V inom kúte živo diskutujú šéfredaktori a úvodnikári o a proti Berlusconimu. Jednohlasne sa narieka nad hospodárskym úpadkom Talianska. Naraz sem preniknú zo salónu akordy hudobnej skupiny, ktorá hrá serenádu k narodeninám: Happy birthday to you, cara Nella! Slávia sa narodeniny manželky vodcu komunistov Mario Martinottiho, ktorému by mohla v budúcej stredno-ľavej vláde pripadnúť dôležitá funkcia.
Na druhý deň podáva pani Agnelliová malý obed, pri ktorom sa pokojne preberajú rozličné katastrofické scenáre budúcnosti sveta. Ako to bude ďalej v Iráne?. Rozprávam, že som túto otázku položil nedávno v Londýne vdove po poslednom šachovi, Fara Dibe. Mala síce obavy z nového radikálneho kurzu, ale bola toho názoru, že protirečivé spojenia fanaticky náboženských a radikálnych socialisticko-demagogických programov majú v sebe potenciál vládu oslabiť a opozíciu posilniť.
Z terasy na streche domu pani Agnelli je široký rozhľad na večné mesto. V jasnom ovzduší horúceho letného dňa vystupujú plasticky do popredia monumenty jeho viac ako 2000-ročnej histórie. Dom je nielen jeden z najkrajších v Ríme, je to pravdepodobne aj najbezpečnejšia budova v Taliansku: V susednom rožnom dome je hlavný stan polície a len na pár krokov sídli prezident republiky.
“Tu na Kvirinálskom kopci panuje majestátny mier”, vraví sveta skúsená hostiteľka. “Rím všetko videl a všetko prestojí”.
Prameň: Lord Weidenfeld, “Kardinäle, Kommunisten, gute Küche”, Welt am Sonntag, 10. Juli 2005; http://suche.welt.de/woa/result.html?cpi=16&query=lord+weidenfeld&cluster=&timeframe=&multiRessort=&sort=date&printOnly=false&onlineOnly=false.
Be the first to comment on "Kardináli, komunisti, dobrá kuchyňa"