Zdroj mnohých našich prekladov, Le Monde diplomatique, má pravidelnú rubriku „Vo (svetových) časopisoch“, ktorá uľahčuje orientáciu a hľadanie aktualít v pralese hodnotných revue aj samizdatov. V júlovom čísle 2008 ich uvádza a niekedy komentuje 29. Vyberám:

Vo Foreign Affaires (časopise amerického Ministerstva zahraničných vecí, aprílové číslo) ministerka Condoleezza Riceová veľmi priaznivo bilancuje diplomaciu Bushovej administratívy od roku 2000. Rozbor „konkurenčných a kooperatívnych vzťahov“ medzi na jednej strane USA a na druhej strane Ruskom a Čínou uzatvára v ohľade sily a moci tohto druhého štátu konštatovaním: „Nemáme nijaký dôvod na obavy, ak budú používať svoju silu zodpovedným spôsobom.“ Nejeden čitateľ tento kompliment Washingtonu veľmi rád vráti…

V Commentaires (Paríž) analyzuje Zbygniew Brzezinski, o ktorom sa hovorí, že dáva rady Barackovi Obamovi, veľmi prísne ruskú vládu (ako „nacionalistickú diktatúru“) a politiku Vladimíra Putina (ako „posadnutého nostalgiou po štatúte veľmoci“); iní tomu dávajú iné mená.

Mesačník Slobodnej myšlienky La Raison (Rozum) uverejňuje manifest „Rešpektujte našu slobodu svedomia“ a odôvodňuje odmietnutie návrhu európskej ústavy francúzskymi voľnomyšlienkármi. Podľa článku 16 C by mali cirkvi a náboženstvá privilegované postavenie, ktoré im umožní ovplyvňovať rozhodnutia Komisie a Parlamentu. (Podrobnosti pozri v článku „Rešpektujte našu slobodu zmýšľania!“ v tomto čísle ZH.) Rozoberá neuspokojivé postoje všetkých kandidátov na americké prezidentstvo v ohľade sekularizácie a vykresľuje portrét Mustafu Kemala Atatürka.

Štvrťročník Critique internationale (Paríž) podáva podrobný rozbor „vysokoškolského štúdia v súvislosti s internacionalizáciou a privatizáciou“, a to predovšetkým z hľadiska spôsobov financovania v Spojenom kráľovstve; analyzuje sťahovanie študentov a vysvetľuje americkú dominanciu.

Mesačník La Lettre de Bastille (List z Bastily, Paríž) vysvetľuje výsledok írskeho referenda o Lisabonskej zmluve pod titulkom „13. júna 2008: dnes večer tá zmluva umrela“.

Štvrťročník Mouvements (Pohyby, Paríž) pripomína tézy Theodora Adorna o potrebách pri rozvoji osobnosti. Podrobná dokumentácia k vzťahom medzi šťastím, konzumom a kapitalizmom pod titulkom „Čo (naozaj) potrebujeme?“ Článok o tom, ako bojovali Američania proti plytvaniu surovinami počas druhej svetovej vojny.

Mesačník L’ENA Hors les Murs (Vysoká škola administrácie, Paríž) sa venuje otázke budúcnosti sociálnej demokracie článkami absolventov tejto školy, ktorí zaujímajú vysoké postavenia ako univerzitní učitelia, politici a novinári; prezentujú názor, že tá otázka už nezaujíma ani odborárov, ani militantných aktivistov SD.

Štvrťročník Choisir la Cause des Femmes (Byť na strane žien, Paríž) venuje celé číslo afére vo francúzskom meste Lille, kde súd anuloval moslimské manželstvo pre priznané klamstvo nevesty pred sobášom, že je panna.

Ľavicový mesačník Monthly Review (Mesačný prehľad – New York) vysvetľuje v článku „Dánska choroba“, ako sa Európou šíri politický vírus islamofóbie. Na tento malý štát, ktorý bol kedysi baštou tolerancie a vzorného spolunažívania, možno dnes naozaj aplikovať Shakespearove slová „Je niečo zhnité v štáte dánskom“. (Pri tejto príležitosti som tam našiel článok Alberta Einsteina „Prečo socializmus?“ z roku 1949, ktorý sa ponáhľam vložiť do tohto čísla ZH. Ak tieto myšlienky neplatia pre budúcnosť, platili pre mnohých, čo za niečo stáli, v minulosti).

Judeo-arabský dvojmesačník Challenge (Výzva – Tel Aviv) opisuje boj o moc v štáte Izrael medzi vládou a parlamentom (kneset) na jednej strane a Najvyšším súdom na druhej strane.

Štvrťročník Multitudes (Amsterdam) osvetľuje vo viacerých článkoch z rozličných hľadísk protiklad medzi „dobrým“ priemyslovým povojnovým kapitalizmom a „zlým“ súčasným finančným kapitalizmom.

Mesačník Agenda interculturel (Brusel) sa venuje „kočovnému národu“, ale nie po stránke folklóru. Vylučovaní Rómovia sú všade diskriminovaní: školovanie ich detí, povolenia pobytu, integrácia … všade je čo robiť.

A kniha: Dominique Pelbois: Pour un communisme libéral. Projet de démocratie économique. (Za liberálny komunizmus. Projekt ekonomickej demokracie). L’Harmattan, Paris 2005. Opis tretej cesty medzi komunistickým a kapitalistickým systémom. Navrhuje sa spôsob vlastníctva, ktorý nie je ani súkromný, ani štátny, ale vskutku kolektívny. Tento organizačný spôsob robí kapitál zbytočným a navrhuje riešenie pre klasickú dilemu medzi plánovaním a trhom. Originalita je v tom, že ústredným bodom je spotrebiteľ, teda dopyt, ktorý ovládne výrobný aparát. Do ekonomickej sféry sa pritom integrujú súťažiace pravidlá politického liberalizmu a „demokraticky dostanú slovo spotrebitelia a výrobcovia“. Cieľom snáh sa stáva skutočná ekonomická demokracia občanov spotrebiteľov. Kniha zaujme nielen špecializovaných filozofov a politológov, ale aj jednoduchých občanov, hľadajúcich životaschopnú alternatívu ku kapitalizmu. (Tento odsek sa do tlačeného vydania ZH nezmestil.)

Som rád, že rad článkov tohto typu sa objavuje aj v slovenskej tlači – len im treba venovať viac pozornosti a vyzbrojovať sa proti presile globalizácie. – R. Š.