Rastislav Škoda

Po páde „ateistického socializmu“ a spomalení ťaženia následnej evanjelizácie prežívajú niektorí súčasníci krízu tradičnej viery. Východisko nachádzajú v pokračujúcej modernizácii náboženstva osobitným vysvetľovaním poznatkov vedy. Podľa Krempaského najnovšia fyzika dokazuje existenciu trojjediného Boha. Tento článok je mojou odpoveďou na polemiku Eduarda Chmelára Darwin nie je Boh (Slovo 44/2006) s mojím článkom Boj o evolučnú teóriu sa stupňuje (Slovo 41/2006).

Pozorný čitateľ už v druhom odseku polemiky vybadá, že Chmelár je kreacionista. Vedomý si však pejoratívneho znenia tejto charakteristiky dištancuje sa od tzv. konzervatívnych kreacionistov, „nehodných serióznej diskusie medzi vzdelanými ľuďmi“ (parafrázujem). Konzervatívni kreacionisti majú byť tí, čo sa ešte aj dnes do litery pridŕžajú znenia Biblie – Zem je stará najviac 10 000 rokov, Slnko sa krúti okolo nej, svet bol stvorený za šesť dní, čaká nás Posledný súd – resp. ju prikrášlia – do Noemovej archy sa vkradol párik dinosaurov, ale Boh ich zabudol v Biblii spomenúť. V tomto ohľade už väčšina kresťanov dostala so súhlasom Vatikánu rozum, teda aspoň v Európe. Dnes už uznávame len kreacionistov veriacich tým údajom Biblie, ktoré veda nevyvrátila. Okrem toho máme dnes do činenia s veriacimi vedcami, ktorí sa viac-menej dištancujú od Biblie a hovoria o inteligentnom dizajnérovi, namýšľajúc si, že to bude vyzerať menej zbožne a viac vedecky.

Pripomeňme, že sudca J. E. Jones III. v rozsudku, ktorým zakázal vyučovanie kreacionizmu na štátnej škole v Doveri v USA, na 135 stranách zdôvodnil, prečo je inteligentný dizajn jednoducho kreacionizmus a prečo kreacionizmus nie je veda, ale náboženstvo. Teda vôbec žiadne diskusie s kreacionizmom. Ani s docentom Chmelárom?

Predovšetkým, kedy ktorá veda či vedec tvrdili, že vyvrátili existenciu Boha? To sa predsa nedá. Beriem vás za slovo, pán docent, prosím citujte evolucionistov a ich vedecké práce s týmto stručným záverom. Ale pozor, nie ich osobný názor, že na vysvetlenie určitých javov Boha nepotrebujú a v dôsledku toho sú ateisti. Vedecké poznatky síce často viedli ich autorov k ateizmu, ale hoci zriedka, boli aj vedci, v ktorých mysli koexistovalo racionálne hľadanie pravdy v prírodnom svete s iracionálnou vierou v Boha ich detských rokov.

Diskutujme o materialistickej prírodovede, ktorej predmetom nie je nadprirodzeno. Dalo by sa diskutovať aj inakšie, ale to by bola teológia a prípadne filozofia. S tými má darvinovská evolučná teória do činenia len vtedy, keď ich upozorňuje, aby neopúšťali im prenechanú oblasť nadprirodzena. Napríklad, aby netvrdili – od nedávneho roku 1950 pod trestom hriechu pre neveriacich farníkov – že Ježišova matka Mária bola po svojej smrti s telom i dušou vzatá do neba. Teda aby uznali platnosť prírodných zákonov, bez výnimiek pre Eliáša a Máriu.

Veda netrpí krízou identity

Evolucionisti podľa svojich schopností a technických možností vysvetľujú vývoj živej aj neživej prírody od počiatkov vesmíru po dnešné vedomie človeka i jeho fyzikálne a chemické zakotvenie v ľudskom mozgu. Na rozdiel od samotného Darwina a jeho vrstovníkov sa pustili na podklade nových technických možností aj do problematiky vzniku živej hmoty na Zemi, čo je technicky celkom iné ako špekulácie o vzniku vesmíru. Na toto štúdium niet nástrojov, teda niet ani výsledkov. Ale nemožno im vyčítať, že neakceptujú názor kreacionistu, podľa ktorého ide o dielo Božie.

Tu musím priklincovať, že nevidím v súčasnej vede krízu identity. Neuznávam ohraničenosť ľudského myslenia, ktoré v pote tváre a vlastnou krvou odmytologizovalo nebo aj živú prírodu – a aké to boli objavy! Po tom, čo našlo v mozgu sídla zmyslov a citov, hľadá sídlo duchovna v neurónoch. Dopracovalo sa zrušenia otroctva – čo aj otrocká práca ešte miestami existuje – a ľudských práv a práv žien osobitne – i keď ešte nie všade. Vie, že sme jediný organizmus, ktorý si vie predstaviť večnosť, a vie si aj predstaviť, že po našej smrti bude svet bežať ďalej bez nás. Pokojne očakávam vývoj: hoci sa o takéto myšlienky mnohí okolo mňa nezaujímajú a v pralesoch existujú kmene, ktoré pre ne nemajú ani výrazy, viem, že ak bude treba, nastane zmena. Dosiaľ sa to všetko dialo proti vôli cirkvi. Je načase, aby ste ohraničenosť ľudského rozumu už nepripomínali. Po Galileovi nežiadajte od vedca, ktorý má byť na čo hrdý, pokoru intelektu pred tvárou vesmíru. Neprekrúcajte význam Einsteinových a iných výrokov, aby sa vám hodili. Neohovárajte Darwina z iniciálneho kreacionizmu, z britského imperializmu, rasizmu a fašizmu. Dôstojný pán Anton Hlinka by nehovoril katolíckejšie a mám podozrenie, že podobne zneli už v stredoveku odôvodnenia výrokov súdnych tribunálov nad kacírmi a nepohodlnými vedcami.

Nesúhlasím so zovšeobecňujúcim tvrdením, že nemennosť pravdy vo vede je predsudok a že nič nie je celkom isté. Naopak, myslím si, že náš život a naše vzťahy k iným by bez objektívnej pravdy všade okolo nás nemali zmysel. Nestačilo by povedať, že argumenty v prospech evolučnej teórie niektorých ľudí nepresviedčajú?

Veta, že „v posledných rokoch sa vynoril dostatok dôkazov“ proti evolučnej teórii, nemôže pochádzať z pera docenta Chmelára; to odpísal nie z vedeckej publikácie – lebo tých o tomto predmete až na dve-tri niet – ale zo zaujatého popularizačného článku niektorého pracovníka Ústavu objavov v réžii jednej z evanjelikálnych cirkví, akých je na internete hojnosť.

Čo môže náboženstvo poskytnúť vede?

Neviem si predstaviť, ako by mohol evolucionizmus bez ateizmu nájsť na pôde metafyziky nástroje, ktorými by doplnil svoje „domnienky“. Nepoznám veľa úspešných prípadov párenia teologických názorov s faktami vedy. Veda často a podstatne obohatila náboženstvá – opak zaznamenal Bertrand Russell len dvakrát: za dávnych čias sa náboženstvo podieľalo na vzniku kalendárov a náboženské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zaznačovali zatmenia slnka a mesiaca s takou presnosťou, že sa časom naučili ich predvídať (a s divadelnou pompou predpovedať). O nijakých iných zásluhách mu nebolo nič známe.

Aké sú tie konečné otázky, pri ktorých je náboženstvo váženým hosťom a veda sa má držať v uctivej vzdialenosti? Dá teológ odpoveď na jediný ťažký kozmologický problém, na ktorý nemá odpoveď kozmológ? Každý intelektuálne čestný človek by mal uznať, že nevie, prečo existuje vesmír. Vedec to uzná bez problému, veriaci nie. Priemerný kresťan v priemernej cirkvi pri priemernej nedeľnej kázni preukazuje taký stupeň arogancie, aký je pri vedeckom rozhovore nepredstaviteľný.

Na obranu redukcionistu Dawkinsa, ktorý údajne „cynicky zužuje život na preskupovanie molekúl“, priklincúvam ako skromný biológ na bránu hradu vedy presvedčenie, že život je len preskupovanie molekúl do celkov s jediným účelom: zaistiť si zdroje energie na úkor podobných snáh iných celkov molekúl. Získaná energia umožňuje schopnosť rozvíjať a množiť sa, vytvárať potomstvo so zmenami – ktosi povedal „špekulovať“. Po pár rokoch úspechov sa pôvodné celky rozpadávajú, nové ostávajú a mnohé molekuly sa vracajú tam, odkiaľ prišli. Môžu slúžiť podobnému alebo celkom iným cieľom.

Máme na výber

Dilema, pred ktorú nás stavia diskusia veda verzus viera, nie je nová. Pred 800 rokmi ju komentoval jeden filozof slovami, ktoré si cením: „Keď stojím pred ťažkým problémom – keď je cesta úzka a nevidím inú možnosť učenia preukazne zistenej pravdy, než zapáčiť sa jednému inteligentnému človeku a znepáčiť sa desaťtisíc hlupákom – vtedy dávam prednosť tomu, povedať to jednému a nevšímať si odsúdenia davom; dám prednosť vyprosteniu tohto inteligentného človeka z jeho pomykova, aby dosiahol dokonalosť a bol na pokoji.“ (Rukoväť pre nerozhodného, Maimonides, 12. storočie).

Dejiny darvinizmu dokazujú, že táto teória nikdy nebola v podrobnostiach nedotknuteľná (neodarvinizmus, syntetická evolučná teória), ako je od prvopočiatku nedotknuteľný kresťanský Boh. Porovnávať Darwina s Bohom teda nie je namieste. Darvinizmus by sa už skôr dal prirovnať k bôžikom, ktorých si ľudstvo vyrábalo podľa stavu svojich vedomostí a svojich premenlivých predstáv. Vo svojej podstate je to však teória taká pevná ako iné prírodovedné teórie, napr. atómová či gravitačná. Aj pri nich boli seriózni vedci o zásadách zajedno prv, než sa vyriešili detaily o stavbe atómu či fyzikálne podklady gravitácie. Tak to bude aj s Darwinovou evolučnou teóriou.

*  *  *

Prameň: Rastislav Škoda, „Život je veru iba tanec molekúl“,  Slovo, č.48, 29. nov. 2006.