Túto informáciu predchádzala stručnejšia v ktorej sme vás informovali o Dňoch humanistov 2010. Bola to konferencia k 20. výročiu vzniku Spoločnosti Prometheus a slávnostné odovzdávanie Cien humanistov 2010. Dnes prinášame viac informácii práve o oceňovaní humanistov.
Predsednícky stôl slávnostného zhromaždenia. Zľava doprava: Josef Haubelt, Daniel Šmihula, Marián Baťala, Roman Hradecký, Jaroslav Čelko, Marina Čarnogurská, Karol Fajnor, Juraj Sarvaš.
Tretí ročník slávnostného oceňovania humanistov
Nakoľko už skutočne môžeme hovoriť o tradícií, stretli sme sa v tomto roku s viacerými osobnosťami a účastníkmi, ktorí boli aj na predchádzajúcich dvoch ročníkoch oceňovania. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v tom istom, dôstojnom prostredí, v budove starej národnej rady.
Záštitu nad aktivitou Spoločnosti Prometheus prevzal už po tretí krát podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorého zastupoval JUDr. MUDr. Daniel ŠMIHULA, PhD. z Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcie európskej politiky a vedomostnej spoločnosti, ktorý sa prihovoril počas slávnosti v mene podpredsedu vlády k prítomným účastníkom.
Slávnostný akt odovzdávania ocenení otvoril JUDr. Marián Baťala, uviedol celý program a odovzdal slovo predsedovi Spoločnosti Prometheus PhDr. Romanovi Hradeckému, ktorý predniesol oficiálny príhovor pri príležitosti Dňa humanistov 2010 i oceňovania humanistov, na ktorom sa zišli účastníci z celého Slovenska. Po úvodných vystúpeniach sa ujal slova herec Juraj Sarvaš, sprievodca kultúrnym programom, skvelý recitátor a súčasne moderátor odovzdávania ocenení. Ten striedavo púšťal k “slovu” husle a šikovné prsty huslistu Milana Voskára, prezentácie o ocenených osobnostiach, čítal ich osobnostné profily a oddôvodnenie udelených ocenení.
Účastníci a hostia slávnostného programu
Na tohtoročnom odovzdávaní Cien humanistov boli prítomní viacerí hostia, medzi ktorými sme s potešením privítali Doc. PhDr. Josefa Haubelta, DrSc, predsedu Volnej myšlenky českej republiky, ktorá je organizáciou humanistov v ČR. Rovnako milým hosťom bola sinologičkaMgr. Mária (Marina) Ferancová (Čarnogurská), CSc, vedúca vedecká pracovníčka ústavu orientalistiky SAV, ktorá sa hlási k ateizmu a teda aj k slovenským humanistom, i keď o sebe hovorí, nie je materialistka. Prítomný bol aj v roku 2009 ocenený profesor Jaroslav Čelko, či bývalý kandidát na prezidenta SR Dr. Milan Sidor. Účastníkmi boli členovia i sympatizanti Spoločnosti Prometheus a ich rodiní príslušníci z celého Slovenska.
Odovzdanie ocenení
Ceny humanistov 2010 odovzdával zástupca podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča Daniel Šmihula a predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký za asistencie Dr. Stanislava Kizeka.
Ocenenia boli udelené Prof. PhDr. Tiborovi Halečkovi, DrSc in memoriam, a pani Oľge Pietruchovej, výkonnej riaditeľke Spoločnosti pre plánované rodičovstvo.
Čestný titul Humanista roka 2010 bol udelený pani Oľge Pietruchovej. V odôvodnení ocenenia sa okrem iného uvádza:
Pri rozhodovaní o udelení čestného titulu Humanista roka Ústredná rada našej spoločnosti na rozdiel od minulých rokov tento titul priznala, konkrétnemu človeku, ktorý podľa nášho názoru najlepšie spĺňa predstavy o jeho nositeľovi – pani Oľge Pietruchovej.
Rodáčka z Lučenca po ukončení štúdia na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (terajšia STU) v Bratislave 10 rokov žila v Nemecku (bývalej NSR), kde pracovala vo svojom odbore ako chemická analytička. V roku 1995 sa vrátila na Slovensko, do Bratislavy, kde doteraz žije. V máji 2001 sa stala predsedníčkou občianskeho združenia Možnosť voľby, ktoré pokračuje v obhajobe ženských práv nielen v oblasti reprodukčných práv, ale aj v oblasti rovnosti príležitostí a eliminácie násilia páchaného na ženách. Od júna 2004 pôsobí ako výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a naďalej dobrovoľne pôsobí aj v občianskom združení Možnosť voľby.
V roku 2004 so svojimi kolegyňami lobovaním vo Výbore pre občianske slobody v Európskom parlamente dosiahla, že skupina poslancov a poslankýň zaslala premiérovi list proti zmluve o výhrade svedomia a že sa Európska komisia cez expertnú skupinu začala zaoberať pripravovaným návrhom tejto zmluvy s Vatikánom , čo v neposlednom rade viedlo k jej neprijatiu.
Ako riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo zvádza neľahký boj s Konferenciou biskupov Slovenska o každý predpis či materiál, ktorý by mohol mladým zaručiť ich právo na objektívne informácie v oblasti sexuálnej výchovy alebo zaručiť ženám neobmedzený prístup k službám reprodukčného zdravia.
Významný podiel z jej aktivít predstavuje úsilie za udržanie a ďalšie posilňovanie európskeho modelu sekulárnej demokracie a práv ateistov, ktorí tvoria veľkú skupinu obyvateľov Slovenska. Verejne sa hlási k ateizmu a obhajuje jeho pozície.
Hlási sa aj k slovám Richarda Dawkinsa: „Byť ateistom nie je nič, za čo by sa bolo treba ospravedlňovať. Naopak, je to niečo, načo treba byť hrdý, že sa čelom staviame voči vzdialeným horizontom, že ateizmus temer vždy znamená zdravú nezávislosť mysle, áno, zdravú myseľ…“ Preto sa rozhodla na svojom súkromnom blogu vždy v pondelok zverejňovať kapitolu z jeho knihy „Dezilúzia z Boha” v slovenskom preklade Rastislava Škodu. Urobila to v dobrej viere, že jej čítanie povzbudí mnohých a dodá im odvahu ozvať sa.
Spoločnosť Promethues – združenie svetských humanistov udeľuje
Oľge Pietruchovej čestný titul Humanistka roka 2010
za dlhodobé úsilie pri obhajobe postavenia i práv žien a občanov bez náboženského vyznania,
za pomoc a nádej, ktoré im poskytuje
Čestný titul Veľvyslanec humanizmu bol udelený Prof. PhDr. Tiborovi Halečkovi, DrSc in memoriam, (30. 11. 1931 – 6. 11. 2004). V odôvodnení ocenenia sa popri inom uvádza:
Život nositeľa čestného titulu veľvyslanec humanizmu 2010 Prof. PhDr. Tibora Halečku, DrSc. by sme mohli charakterizovať známou Marxovou tézou „Filozofi doteraz svet iba vysvetľovali, ide o to, zmeniť ho“. Snažil sa meniť život na základe rešpektovania slobody človeka, spravodlivých spoločenských podmienok, ktoré vytvárajú pre každého jednotlivca možnosti stať sa človekom a v konaní naplniť ľudské hodnoty.
Po detstve prežitom v rodnom Budatíne a po počiatočných robotníckych profesiách odchádza študovať na Vysokú školu politickú a hospodársku do Prahy a po jej transformácii ukončuje vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe s diplomom absolvovania odboru filozofia v roku 1954. Ten istý rok je zároveň príchodom do Prešova.
Počas celého svojho pôsobenia na Filozofickej fakulte UPJŠ vychoval množstvo študentov, absolventov filozofie a ateizmu a množstvo vedeckých pracovníkov, ktorých zasväcoval do procesu vedeckej práce a viedol k zodpovednosti. Mnohí z nich sú teraz váženými odborníkmi na Slovensku aj v Čechách v oblasti filozofie, dejín filozofie, etiky a estetiky.
Ateizmus, koncipovaný prof. T. Halečkom bol svetonázorovým postojom, ktorý pozitívne orientoval človeka na život, jeho pravdivé poznanie, na vedomé konanie v zmysle pozitívnych morálnych hodnôt zakotvených v spoločenských a politických podmienkach. Dnes by sme ho pokojne mohli nazvať humanizmom, pretože človek, jeho postoj k životu a jeho osobná zodpovednosť za kvalitu života boli hlavným cieľom, ale zároveň i prostriedkom. Vo svojej kľúčovej práci Podstata ateizmu hovorí: „Ateizmus ako humanizmus je cestou človeka k sebe samému, k sebapochopeniu bez mystifikácie a predstavuje svetonázorové vyjadrenie afirmácie pozitívneho ľudského bytia, jeho hodnoty a zmyslu“ Naplniť tento náročný cieľ bolo možné za predpokladu, že sa človek oslobodí. Pozícia humanizmu bola pre prof. Halečku platformou vedenia dialógu s inými odborníkmi, ale aj kritiky tých názorov, ktoré ateizmus chápali v intenciách etymologického výkladu slova.
Radikálna zmena spoločenských pomerov 1989 ho zastihla nepripraveného. Spoločensky prevládla atmosféra, v ktorej ateizmus bol braný v jeho negatívnom teologickom vymedzení. To, čím najviac trpel, keď zo dňa na deň prišiel o svoj zmysel života – t. j. o prácu, bola nemožnosť postaviť sa pred študentov a viesť s nimi dialóg. Náhradou za tvorivosť sa stala príroda, maľovanie, ale aj potreba postaviť sa za človeka a jeho slobodu myslenia. Filozoficky sa vrátil k témam odcudzenia, k etickým problémom (etika podnikateľa), k témam sociálnej pozície človeka, k potrebe interdisciplinárnej spolupráce filozofie a spoločenských vied. Zomrel 6. novembra 2004.
Spoločnosť Promethues – združenie svetských humanistov udeľuje
Tiborovi Halečkovi čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2010 in memoriam
za dlhodobú podporu i rozvoj myšlienok a hodnôt slobodomyseľnosti,
ateizmu a humanizmu na Slovensku.