Charles M. Blow

Keď sa situácia zhoršuje a reč príde na výdavky a rozpočet, existuje jedna oblasť, kde sa diskusia neprehlbuje: cena zločinu a obrovský rozsah nášho systému trestného súdnictva. Máte, napríklad, predstavu, koľko stojí spoločnosť jedna vražda? Podľa prieskumu Iowskej štátnej univerzity 17,25 milióna USD.

Odborníci analyzovali údaje za rok 2003 zo štátov Arkansas, Florida, Georgia, Severná Karolína, New Jersey, Ohio, Oklahoma a Texas a konečnú sumu určili na základe výdavkov na trestné súdnictvo, hodnoty obete, strát predpokladanej produktivity obete aj páchateľa, vrátane odhadov na prevenciu budúcich násilenstiev. Ochota financovať prevenciu budúcich zločinov znamená vedľajšie výdavky na všeobecné bezpečnostné opatrenia, poistky a vládne sociálne programy. Ťažko uveriť, že vedľajšie výdavky sa dajú odhadnúť s uspokojivou presnosťou, ale koncepcia sa dá pochopiť.

(Okrem vrážd sa kalkulovala cena každého znásilnenia na 448 532 USD, každej krádeže na 335 733 USD, každého použitia osobného násilia na 145 532 USD a každého vlámania na 41 288 USD).

Podľa odhadu odborníkov stálo všetkých viac ako 18 000 vrážd, ktoré zaznamenalo v roku 2003 v USA Stredisko pre tlmenie chorôb a prevenciu, zhruba 300 miliárd USD. To je asi toľko, ako stálo deväť rokov vojny v Afganistane. Je to viac, ako bol v roku 2010 rozpočet ústrednej vlády pre ministerstvá školstva, spravodlivosti, výstavby a rozvoja miest, zdravotníctva, práce a vnútornej bezpečnosti spolu. Vidí v tom niekto nejaký problém?

Úrad OSN pre drogy a kriminalitu zistil, že hoci ročná miera výskytu vrážd v USA klesla na historické minimum, je stále aspoň dvakrát vyššia ako ktoréhokoľvek iného bohatého štátu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Je vyššia ako v takých štátoch, ako je Rwanda, Angola alebo Mozambik. A možno predpokladať, že tohto roku sa počet vrážd vo veľkých mestách – New York, Filadelfia, Chicago, Detroit – prudko zvýši.

Náš prístup k tomuto problému od dvoch desaťročí charakterizuje hromadné väznenie miliónov Američanov a industrializácia nášho systému trestného súdnictva. Za posledných 25 rokov sa počet väzňov zvýšil štvornásobne. To sú preteky smerom dolu a plytvanie ľudským materiálom. Úspešná spoločnosť nesmie ísť týmto smerom.

Máme možnosť voľby: platiť málo, ale teraz, alebo platiť veľa, ale až potom. Pre mňa je voľba jasná. Nie som však vo Washingtone, kde sa jasnozrivý pohľad považuje za postihnutie slabocha.

*

Komentáre čitateľov sa nesú v znamení otázky: „Naozaj si nemôžeme dovoliť investovať do prevencie?“ Reprodukujeme niektoré komentáre z internetu:

Áno, viac treba dať na zlepšenie výchovy mládeže, ale aj na návrat k tradičným rodinným vzťahom; len trvalý a zdravý vzťah k rodičom produkuje stabilne mentalitu u ich potomstva.

Problém nie je „hromadné väznenie“, ale nerozumné väznenie. Previnilci, ktorí sa nedopustili násilia, by mali byť oddelení od násilných zločincov. Násilníkov treba trestať prísnejšie a dlhšie už pri prvom previnení. Prax znižovania trestov sa musí zmeniť.

Prekvapenie vyvoláva vysoká cena policajného zásahu pri znásilnení, keď často čítame, že je typické, že opatrná polícia pristupuje k pátraniu veľmi váhavo.

Amerika potrebuje zostrenie zákona o zbraniach.

Len lepšie vychovaná a spravodlivejšia americká spoločnosť sa bude dopúšťať menej zločinov a bude vyžadovať menej väzení.

Nedôjde k zlepšeniu, kým sa bude americké občianstvo v takom veľkom počte pridŕžať takých zvykov, ako je starozákonný pomstychtivý prístup k spoluobčanom („oko za oko“), vrátane snáh zaviesť spoločenské usporiadanie podobné starozákonnému: veľmi málo úžasne bohatých „Pánov“ a veľmi veľa bezprávnych otrokov.

Prečo majú USA o toľko vyššiu mieru výskytu vrážd ako iné bohaté štáty? Pretože mnohé oblasti USA vôbec nie sú bohaté, ale sú v skutočnosti tretím svetom. Ak rozdelíte bohatstvo rozumne, rozšírite sociálny mier. Samozrejme som rád, že aj neskoro v noci môžem ísť od pohárika u priateľov pešo domov bez obavy, že ma niekto napadne – končí jeden Berlínčan.

Prameň: Charles M. Blow, „High Cost of Crime“, New York Times, 8. okt. 2010