Juan Forero

Priscila de Silva sa raz pýtala svojej starej mamy, prečo mala 12 detí a dostala jednoduchú odpoveď:

„Lebo som ich chcela.“

Jej vnučka tak ako mnohé iné ženy v Brazílii a ostatnej Latinskej Amerike chce niečo iné, majú iné plány. Má 24 rokov a pomýšľa na jedno dieťa, ak vôbec.

„Dnes sú iné časy a vychovať dieťa je ťažká vec,“ vraví krájajúc paradajky v reštaurácii, ktorú založila so 4 ďalšími ženami; len jedna z nich plánuje mať rodinu, ešte nevie, koľko detí. „Žijeme v inej, celkom inakšej dobe.“

V posledných desaťročiach klesla pôrodnosť v mnohých oblastiach sveta, ale niečo osobitne pozoruhodné sa prihodilo rodine v kedysi veľmi plodnej Latinskej Amerike. Od rozľahlého Mexika po malý Ekvádor a hospodársky kypiace Čile, všade silne klesla pôrodnosť, hoci potrat je zakázaný, katolícka cirkev odsudzuje antikoncepciu a vládne programy plánovania rodiny sú zriedkavé.

Útek z vidieka do miest, nové pracovné možnosti pre ženy, lepšia zdravotná starostlivosť a príklady malých prosperujúcich rodín šírené populárnymi soap operami viedli k demografickému zvratu, ktorý bol taký rýchly, že sociológov prekvapil.

V roku 1960 mali ženy v Latinskej Amerike priemerne temer šesť detí. Za päťdesiat rokov, v roku 2010, klesla pôrodnosť na 2,3 deti, hoci sa počet obyvateľstva medzitým strojnásobil.

Joseph Potter, demograf v Centre populačného výskumu na Texaskej univerzite, spomína:

„Keď som začínal, najaktuálnejšie bolo hľadať vysvetlenie, prečo majú ľudia toľko detí. Zatiaľ ľudia boli väčšmi pripravení na nízku pôrodnosť, ako sme si my vedci vedeli predstaviť… Predstava rodiny s veľa deťmi išla dolu vodou skôr, ako sme sa na to pripravili.“

Demografov najviac prekvapil úpadok pôrodnosti v Brazílii. Brazília je štát s rozmermi kontinentu, a s populáciou, ktorá je etnickým gulášom 200 miliónov ľudí. Sú tu obrovské rozdiely medzi bohatstvom a chudobou, hoci nedávny ekonomický rozvoj umožnil miliónom prejsť do strednej triedy.

Zo 6,15 detí na ženu v roku 1960 klesla pôrodnosť v Brazílii v roku 2011 na menej ako 1,9. To je menej ako v ostatných latinskoamerických štátoch okrem Kuby, ktorá má štátom riadené plánovanie rodiny a legalizovaný potrat. Je to menej ako v USA, kde sú 2 deti práve dosť na náhradu populácie.

Demografov udivuje aj to, že brazílska pôrodnosť klesla temer uniformne v kozmopolitnom Sao Paulo s malinkými bytmi a prudko rastúcou ekonómiou, v amazonských dedinkách a v centrálnom farmárskom pásme.

Komentár Suzany Cavenaghi, demografky na brazílskom úrade sčítania ľudu:

„Raz to začalo a rýchlosť poklesu nás zarazila všetkých a všade. Nedalo sa to čakať v štáte, ktorý má také rozličné regióny, toľko chudoby na toľkých miestach, také rozdielne ekonomické podmienky.“

Prispievajúce fakty

Cavenaghi vysvetľuje, že trend urýchlila súčinnosť viacerých faktorov.

Ženám dodalo sebadôveru prodemokratické hnutie proti vojenskej diktatúre 1970-tych rokov, ktorá chcela osídliť odľahlé oblasti a podporou industrializácie nechtiac prispela k poklesu počtu pôrodov. Vidiecke obyvateľstvo sa hnalo do miest, kde bola hŕba detí finančnou pohromou.

Ženy sa začali obzerať po možnostiach ovládnutia pôrodnosti a antikoncepcia sa dala ľahko zaobstarať bez lekárskeho predpisu. Lekári verejného zdravotníctva robili na požiadanie sterilizáciu, ktorá sa stala bežnou a brazílske ženy brali bez problémov pilulky, ktoré vyvolali potrat, dávno predtým, ako sa tieto stali predmetom dnešných búrlivých kontroverzií v USA a aj u nás.

Veronica Marques, riaditeľka skupiny, ktorá finančne pomáha ženám založiť si nejaký obchod alebo podnik kdekoľvek v Brazílii, vraví:

„Dnešné ženy vedia, že musia zmeniť svoj život. Myšlienka, že budú robiť to, čo chcú robiť, a k tomu moc a sila urobiť to, je vec, ktorá zmenila náš štát.“

Marques má 31 rokov, je vydatá a nechce mať deti. Vraví, že pre mnohé brazílske ženy je ideálom ženy prvá žena na poste prezidentky ich republiky, Dilma Rousseffová. Z odvážnej marxistickej geriliérky 1960-tych rokov sa prepracovala k duchaplnej technokratke nepoznajúcej nezmysly. Má jednu dcéru, právničku a vedie štát, ktorý je vo svetovej ekonómii na šiestom mieste.

Netreba tu dlho hľadať a nájdete mladé vzdelané ženy na horných priečkach rebríka spoločenského úspechu, ktoré vravia, že sa im to darí, lebo sú bez detí.

Napríklad Elisangela Batistová – má 37 rokov, desať rokov pracovala v bankovníctve a teraz organizuje styky s verejnosťou. Vraví:

„Nezamýšľam mať deti. Priatelia majú jedno alebo dve. Moja priorita bola inakšia: Chcela som študovať a chcem pracovať.“

Správa jedného newyorského think tanku (myšlienkarne) pre pracovnú politiku uzatvára, že 59 % brazílskych žien sa považuje za „veľmi ambiciózne“ a 80 % vysokoškolsky vzdelaných žien ašpiruje na postavenie na horných stupňoch kariéry. U amerických žien sú tieto vysoké percentá nepravdepodobné.

Efekt telenoviel

Životy úspešných brazílskych žien sú často odrazom obsahu televíznych hier, nazývaných telenovela alebo mydlová opera. Sociológovia sa zhodujú na názore, že mydlové opery boli dôležitým faktorom pri znížení pôrodnosti v Brazílii. Hercov ustavične morí nešťastná láska, ale pohybujú sa v páčivom, bohatom, vyzdobenom, vzletnom svete, ktorého rozlišovacím znakom je aj malá rodina.

„Všetci sú mladí a žijú si dobre. Majú všetko, čo potrebujú. Sú krásni. Načo by im boli deti?“ spytuje sa Maria Immacolata Vassallo de Lopes, riaditeľka Centra pre štúdium telenoviel v Sao Paulo.

V skutočnom živote sú úspešné brazílske ženy skôr ako skromná Priscila da Silva a jej 4 skromné partnerky v reštaurácii. Len jedna má tri deti, ostatné súhlasia s Jaqueline Ramosovou; jej stará mama mala 19 detí, Jaqueline, teraz 24-ročná, nechce žiadne.

„Mať deti je veľa roboty,“ hovorí a horlivo krája lístky koriandru.

Prameň: Juan Forero, Birth rate plummets in Brazil, The Washington Post, 30. 12. 2011.

Poznámka prekladateľa: Ako sa toho úžasného prevratu zúčastnili muži? Žeby sa boli len prizerali? Dobre je, ak aj len ticho súhlasili. Dobre je, že sa dosiahol prvý stupeň úspechu v boji ľudskej prirodzenosti a preľudneniu, celková stabilizácia populácie. Brazília nie je jediný príklad. Teraz ide o to, ako bude prebiehať nevyhnutná depopulácia v rámci globálnej záchrany životného prostredia. Ostáva na ňu čas? – Rastislav.