Keith Taylor

Mnohí Američania považujú aj malé množstvo vedomostí za nebezpečnú vec a preto sa ich stránia. No tí istí ľudia uveria priam smiešnym tvrdeniam a radi si ich vypočujú, ak tieto sú v súlade s ich názormi. A zákonodarcovia vedia, čo to znamená. Len si zapnite televíznu stanicu C-SPAN (propagujúcu vládnu politiku – pozn. prekl.) a môžete si byť istý, že uvidíte niektorého poslanca, ako strelil naslepo do tábora tých, čo radi veria hocičo.

Pred nedávnom pozval jeden americký senátor, ktorý popiera podiel ľudí na otepľovaní ovzdušia, jedného autora fantastických románov – nie vedca, a už iste nie klimatológa – aby svedčil pred senátnym výborom o klimatickej zmene. Keď potom od neho počul to, čo počuť chcel, pridal sa na jeho stranu a vyhlásil, že to, čo hlásajú o klimatickej zmene a hroziacej katastrofe iní vedci, je mýtus. Tento rok je najhorúcejší, aký kedy bol zaznamenaný. Taký bude aj budúci a ten, čo príde po nich. Znaky sú rovnaké, nič sa nemení – aj vďaka senátorovi – ale mýtus o mýte pretrváva.

Stane sa, že zákonodarcovia chvália vedcov – spravidla len ak ide o odozvu toho, o čom si myslia, že by to ich voliči radi počuli. Jeden poslanec zo stredného západu pravidelne vychvaľuje cnosti etanolu, chrániaceho nás pred zmenou klímy (na ktorú on ostatne neverí). Nikdy som od neho nepočul spomenúť vedecky overený a potvrdený fakt, že výroba etanolu z obilia alebo sóje vedie k čistému nárastu produkcie CO2 v ovzduší a pritom zmenšuje svetovú zásobu potravín.

Úmyselná/dobrovoľná ignorancia spolu s fanatickým patriotizmom a dogmatickou zatvrdilosťou zaberajú značnú časť amerického intelektu. Za studenej vojny sme jednoducho nechceli byť porazení Sovietskym zväzom , a to ani ohľadom paranormálnych javov. Koncom 1960-tych rokov vyslovila naša výzvedná služba podozrenie, že sovieti nás pozorujú pomocou videnia na diaľku. Aby nás nepredbehli, naštartovala americká armáda program, ktorého vedenie zverila Stanfordskému výskumnému ústavu (ktorý nemá nič do činenia s univerzitou). Do roku 1985 nepodali muži, poverení naozaj ťažkým premýšľaním, nijakú použiteľnú informáciu a tak ich armáda prestala financovať. Ak sa však nejaká myšlienka dostala do pozornosti amerického kongresu – nech je akokoľvek vedecky nezmyselná, jej prežívanie je zaistené a peniaze sa hrnú.

Operácia mala názov Stargate (Hviezdna brána) a ďalej sa držala pri živote. Stála ročne len 20 miliónov USD a mala zaujímavé výsledky, ktoré sa nedali poprieť – pretože sa nikdy netestovali. V roku 1996 uskutočnil niektoré pokusy v rámci programu Stargate podnik Science Application International Corp, think tank v San Diegu. Keď som preveroval jeho činnosť, stretol som ľudí, ktorí priznali spoluprácu s programom Stargate, ale odbili ma, že všetky výsledky sú prísne tajné. Spojil som sa aj s FBI a s reprezentantmi stykov s verejnosťou, ale aj tí mi odmietli diskusiu o podrobnostiach, pretože projekt bol tajný.

Najlepšia informácia, ktorú sa mi podarilo získať, bola z menej znamenitého prameňa: jedna pani povedala. Tam som sa „dozvedel“, že jedna do ďaleka vidiaca dovidela až do vnútra jednej ruskej ponorky, ale nenašla tam nič utajené. Nevedela ani povedať, v ktorom oceáne sa ponorka plavila, ale veď niekde musela byť. Ako armádny kryptológ (odborník na šifrovanie) na dôchodku som žasol nad schopnosťou tohto hlúčku ľudí minúť takú obrovskú sumu peňazí na získanie informácie, nad ktorou stačí porozmýšľať.

Thomas Jefferson nás varoval: „Dobré fungovanie republiky vyžaduje, aby občania boli osvietení.“ Čudovali by ste sa, čo by Jefferson povedal o občanoch, ktorí zvolili dnešných politických lídrov.

Kde berieme svoje šialené myšlienky? Skúsme to s internetom. Najmúdrejší vedci histórie by závideli súčasným Američanom to množstvo platných vedeckých informácií, ktoré majú k dispozícii. Ale dnešní Američania napriek všetkému veria tomu, čo im vyhovuje – čo tam po overovaní!

A potom idú voliť. A tak to aj dopadne.

Je nádej, že sa podarí zadržať túto vlnu dobrovoľnej ignorancie? Zdá sa, že v Texase nie. V máji tohto roku tam schválil výbor pre výučbu také kurikulum sociálneho a historického štúdia (učebné osnovy dejepisu a spoločenských vied, resp. občianskej náuky), ktoré podrýva temer všetko, čo sme dosiaľ vedeli o vede a našej minulosti. Jefferson, ktorého hnevala prehnaná ľahkovernosť, zľahčoval svoj historický význam – možno aby urobil miesto pre Jeffersona Davisa, prezidenta Konfederácie, ktorý si držal otrokov.

Pretože Texas je pre svoju veľkosť jedným z najväčších nákupcov učebníc, veľmi ovplyvňuje voľbu učebníc v celom štáte. A tak sa budú podávať nebezpečné myšlienky ako fakty deťom v celom štáte. Pobožní Texasania chcú, aby sme pochopili, že sme vznikli ako kresťanský štát; to by ohromne prekvapilo viacerých z jeho zakladateľov. John Adams podpísal Tripolskú dohodu, ktorá výslovne označila Ameriku ako štát, ktorý v žiadnom smere nie je kresťanský. Senát túto dohodu jednohlasne schválil a nikdy ju nezrušil.

Dnešná Amerika čulo cvála dolu kopcom smerom k slepej viere v nezmysly. Jej nekritické myslenie podporujú tí, čo bránia záujmy svojej štvrte bez ohľadu na to, či nekonečne dlhé a horúce leto bude robiť dobre našim vnukom alebo nie.

Vetu „vedci tiež nevedia všetko“ počujeme tak často, že sa stáva červenou plachtou pre každého skeptika. Ak vyznávame svoju vieru vo vedu, nazývajú nás excentrikmi.

Úmyselná ignorancia dokáže zázraky pre toho, kto je úmyselne ignorantom. Pre tých z nás, čo chceme mať svoju históriu nesfarbenú a vedecké nálezy preverené, je úmyselná ignorancia pohromou.

Dá sa tá pohroma odvrátiť? Iste, ale vyžadovalo by to masívnu snahu občanov, schopných poznania. Bude tá pohroma odvrátená? Pravdepodobne nebude – iba žeby viac občanov začalo hľadať platné odpovede – čo nebude ľahké pre trvalé prekážky sofistických odpovedí od notorických popieračov a odporcov tvrdých skutočností. Poslednou skrýšou týchto popieračov je náboženstvo; každý poslanec amerického Kongresu okrem Peteho Starka z Oklahomy vyznal verejne svoju vieru v najvyššiu bytosť.

Nemám rád opačné stanoviská, ale zamrazilo niekoho okrem mňa, keď všetci traja schopní kandidáti na prezidentský úrad pri pódiovej diskusii pripustili, že neveria na evolúciu? A čím sa líšia títo kandidáti od tých zatiaľ mlčiacich, ktorí neochotne pripustia, že veria na najtestovanejšiu vedeckú teóriu všetkých čias, ale odmietajú verejne to povedať?

A nezabudnime na peniaze! Nedávno hlásal úvodník novín San Diego Union Tribune: „Olejový miliardár podporuje návrh zákona č. 23“ – išlo o zrušenie zákona podporujúceho boj proti globálnemu otepľovaniu. A bol tam milión dolárov od Koch Industries, čo je podľa Forbesa druhá najväčšia súkromná spoločnosť v Spojených štátoch. Je teda aj medzi desiatimi hlavnými znečisťovateľmi prostredia. Som hrdý, že môžem povedať, že môj štát (Kalifornia) odmietol tento sebecký návrh.

Žijeme vo svete, kde si ľudia robia zle. Vraví vám to starý nazlostený excentrický mrzút.

Prameň: Keith Taylor, Deliberate Ignorance, Skeptical Inquirer, 35/4, júl-august 2011, s. 52 – 53.