Včera, 8. septembra 2021, konečne vláda Slovenskej republiky naplnila  svoje programové vyhlásenie, kde v časti Základné priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky deklaruje: „Vláda SR si uvedomuje rastúcu závažnosť problému porušovania slobody myslenia, svedomia a náboženstva vo svete. Preto aktívne podporí participáciu na aktivitách medzinárodného spoločenstva prostredníctvom Medzinárodnej aliancie pre podporu náboženskej slobody. Vláda vytvorí post vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo viery pod Úradom vlády SR, aby naplnila príslušnú deklaráciu NR SR“.

Súčasne vláda na svojom zasadnutí schválila poslankyňu OĽANO pani Annu Záborskú do tejto funkcie. Ako je pre túto vládu charakteristické, urobila tak bez medzirezortného pripomienkovania, bez možnosti verejnosti vyjadriť sa k tomuto zámeru. Akosi pri realizácii tohto zámeru pozabudla, že na Ministerstve kultúry už existuje samostatný Cirkevný odbor, ktorý sa venuje cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Aké sú úlohy splnomocnenca

Vládou schválený štatút splnomocnenca určuje jeho pôsobnosť všeobecne v rovine presadzovania a ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia v duchu medzinárodných dokumentov. Tieto všeobecné formulácie podrobne rozvíja 4. článok štatútu, ktorý však redukuje činnosť splnomocnenca najmä na:

a) pravidelné konzultácie s príslušníkmi, predstaviteľmi a organizáciami cirkví a náboženských spoločností,

b) predkladanie orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy návrhy v rámci tvorby legislatívnych a nelegislatívnych opatrení súvisiacich s výchovou a vzdelávaním príslušníkov cirkví a náboženských spoločností.

c) spolupodieľanie sa na tvorbe správ o plnení medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti postavenia a práv príslušníkov cirkví a náboženských spoločností.

d) spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v oblasti práv príslušníkov cirkví a náboženských spoločností.

“ Osoba, ktorá konzistentne bojuje proti právam žien, právam sexuálnych menšín a v očiach nekatolíkov je symbolom inkvizície a bigotnosti, nemôže zastávať takúto pozíciu. Je to úder pod pás všetkým slušným veriacim i neveriacim. Človek na tomto poste by mal spájať, nie polarizovať.“

(Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja)

Absurdnosť riešenia

Ak je zmyslom práce splnomocnenca (ako hovorí štatút) ochrana slobody vierovyznania a presvedčenia ako piliera demokratických spoločností a základného indikátora rozvoja a prosperity vo svete, nemôže ísť len o slobodu a práva príslušníkov cirkví a náboženských spoločnosti. Kde sú práva a sloboda sekulárnych humanistických občanov? Oni neptrebujú ochranu a slobodu svojho presvedčenia? Aj tento štatút je dôkazom, že pre slovenskú vládu občania bez náboženského vyznania proste neexistujú! Rovnako ako ich právo na rovnosť v právach a dôstojnosti!

Európske právo ľudskoprávne pod termínom presvedčenie rozumie myslenie, hodnotový systém, ktorý vyjadruje istú mieru nemennosti, súdržnosti, dotýka sa závažných a podstatných aspektov ľudského správania a života, rešpektuje hodnotu ľudskej dôstojnosti. „Pritom pojem „presvedčenie“ je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva širší ako náboženské vyznanie. Pod pojem presvedčenie… zaradil …pacifizmus, ateizmus, či vegánstvo… rôzne iné vzťahy k metafyzičnu ako sú skepticizmus, agnosticizmus.“ (Bartoň, Michal a kolektív: Základné práva. Praha: Vydavateľstvo Leges, 2016, s. 328).

Ak na jednej strane ide o Štatút splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia a na druhej strane sa v štatúte prakticky hovorí len o právach a slobode iba pre náboženské vyznania a občanov s náboženským vyznaním je to v rozpore logikou veci a s platnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv.

Vymenovanie konzervatívnej poslankyne Anny Záborskej, známej „večnej“ navrhovateľky kontroverzných a slovenskú spoločnosť rozdeľujúcich návrhov novelizácií zákonov v oblasti reprodukčného zdravia, obmedzujúcich práva žien, a bojovníčky presadzujúcej dogmatiku katolíckej cirkvi do legislatívy Slovenskej republiky je len zavŕšením absurdnosti tohto riešenia. Dnešné postavenie cirkví a náboženských spoločností, osobitne katolíckej cirkvi, na Slovensku, ich nadštardardné privilégia a financovanie zo strany štátu pri tomto riešení naopak vyvolávajú obavy o reálne ľudské práva občanov bez vyznania! Prečo vytvárame funkciu splnomocnenca na ochranu privilégií a nechránime slobodu všetkých občanov bez ohľadu na vierovyznanie či presvedčenie?

Podobne absurdnú predstavu ako naša vláda, o zmysle tejto funkcie a výkone svojej funkcie mal aj prvý splnomocnenec Európskej únie pre slobodu presvedčenia a náboženského vyznania, zhodou okolností opäť bývalý slovenský kresťansko-demokratický politik, Ján Fígeľ. V závere svojho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca EU však „objavil“ aj sekulárnych humanistov v Európe i vo svete. Pravidelne rokoval so zástupcami Medzinárodných humanistov i Európskej humanistickej federácie. Dokonca bol prítomný v Európskom parlamente pri prezentácii Správy o slobode myslenia vo svete, ktorú vypracovávajú Medzinárodní humanisti už osem rokov. Správa informuje o vraždení a prenasledovaní humanistov, sekulárnych občanov vo svete. V poslednej minuloročnej edícii tejto správy si Slovensko pri hodnotení slobody svedomia a myslenia výrazne pohoršilo a je až na 74. mieste svetového poradia. Lenže, pán Fígeľ, o tom akosi pozabudol na Slovensku informovať. Nebol sám, slovenskí europoslanci sa na prezentácii tejto správy radšej ani nezúčastňujú…