Rastislav Škoda
Nemáme na Slovensku, a dlho nebudeme mať časopis, ktorý by sa otvorene hlásil k humanistickému svetonázoru, t. j. ateizmu (resp. agnosticizmu) a ľavičiarstvu (resp. demokratickému socializmu), čo predpokladá aj kritický postoj k pseudovede vo všetkých oblastiach spoločenského života. Je dokonca preťažké umiestniť článok, napísaný v takomto duchu, v našej tlači. Hoci sa táto vydáva zväčša za akúsi nestrannú, je redigovaná v duchu „kresťanských tradícií“; stačí prelistovať si ktorýkoľvek denník alebo týždenník.
Priznávam, že máme aj málo pisateľov takýchto článkov. K humanizmu sa t. č. otvorene hlásia predovšetkým zostarnutí bývalí funkcionári a členovia štátotvornej strany (pozri zoznam členov Spoločnosti Prometheus) a mnohí z nich boli v minulosti ateistami z povolania, čo sťažuje ich prispievateľskú pozíciu. Mnohí, ktorí by vedeli písať, nerobia tak preto, lebo si to nepraje ich politická strana, resp. sa boja represálií zo strany zamestnávateľa. Keď pomaly pomrú, zanikne humanistické hnutie na Slovensku? Dnes sú už len uhlíkmi v hasnúcej pahrebe. Oheň sa rozhorí, keď budú môcť o humanizme hovoriť, písať a vášnivo diskutovať aj ľudia stredného veku, ženy aj muži, a to zo všetkých vrstiev spoločnosti a zo všetkých politických strán a hnutí, nielen tzv. vzdelanci, ale aj robotníci a úradníci, vrátane ich mládeže a ich detí. Hrozba klerikálneho štátu sa týka všetkých občanov – aj čestných veriacich katolíkov. Tisov štát ostáva v našich mysliach trvalou výstrahou.
Trieskami na pahrebu majú byť okrem veľmi zriedkavých informácií a článkov v tlači aj v Zošitoch humanistov preklady článkov o humanizme zo svetovej tlače a polienkami budú raz originálne príspevky našich autorov. Naša čitateľská obec je t. č. neuveriteľne malá – je nás len okolo sto, ale pomaly rastieme. Preto opakujeme výzvu z prvých čísiel ZH: hľadáme spolupracovníkov a prosíme vás, nielen čítajte, ale aj rozširujte každý humanistický spis a článok, teda aj toto periodikum. Dostali sme niekoľko súhlasných listov k nášmu podujatiu, no čakáme na kritické stanoviská k podrobnostiam jednotlivých statí.
Ešte pár slov k našim štátnym sviatkom, najmä tomu Sedembolestnej P. Márie. Ako môže štát, ktorý je podľa ústavy svetonázorovo neutrálny, oficiálne odovzdať všetkých svojich občanov, teda aj nás neveriacich, do ochrany svätej jednej kresťanskej cirkvi? Protestujem proti tomu, ale neviem, aké účinné kroky by sa dali urobiť. Hľadám spolupracovníkov na založenie skupiny na ochranu prvého článku našej ústavy, ktorí majú špeciálne znalosti v oblasti odluky cirkvi od štátu a ochrany práv neveriacich. Pre zaujímavosť uvádzam, že Dr. Richard Ganulin, mestský prokurátor v Cincinnati, USA, podal súkromnú žalobu na federálnu vládu vo Washingtone, že porušila zákon o odluke cirkvi od štátu, keď uznala Vianoce za štátny sviatok cirkevného charakteru, čo považuje za neprípustnú preferenciu určitej skupiny občanov. Tak ďaleko by som u nás nechcel ísť, lebo viem, že kým každý obstaráva na Vianoce zelenú jedličku, pod máloktorou je betlehem.
Ako občan SR považujem za absolútnu aroganciu moci nedodržiavanie Ústavy čl. 1 a súvisiace. A to od najvyšších ústavných činiteľov. Súdnych orgánov, orgánov štátnej správy.
Je životne dôležité aby sa naprieč spoločenskými štruktúrami bezodkladne riešila otázka prieniku rôznych foriem cirkevných združení.
Ak chceme vytvoriť naozaj/nie len deklaratívne/ samostatný svojprávny štát, je treba zbaviť sa mimovládnych organizácií a rôznych krycích foriem takýchto cudzích vplyvov.