Martine Gozlanová

Po 74 ranách bičom, ôsmich rokoch žalára a desiatich rokoch zákazu vyučovať bude môcť byť Hachem Aghajari konečne – obesený. Tento ubuovský rozsudok priviedol na iránske ulice tisíce študentov.

Ich hrdinom je určitý druh šiitského Luthera. Tvrdí, že moslimovia sa nemajú klaňať náboženskému predstaviteľovi, ešte menej padať pred ním na kolená. No takéto kacírstvo otvára dvere pre reformu islamu – preto bol Aghajari tak prísne odsúdený. To by však bolo v každom prípade o jedno obesenie viac, ako spoločnosť znesie, a to najmä v čase, keď iránska spoločnosť začína neznášať barbarstvo – najmä ak sa vyhrocuje proti bývalému mužahedínovi typu Aghajariho, ťažko zranenému počas iránsko-irackej vojny. Oddávna je symbolom islamskej revolúcie v Iráne, no teraz prechádza do kontrarevolúcie; táto ostáva náboženská. V podstate hlása laický Irán, kde by sa kňazstvo definitívne vrátilo k svojim kázňam a prestalo sa miešať do politiky.

To mu vynieslo obžalobu za „urážku prorokov”. Vidia červeno – vidia krv tí, čo ich volajú „konzervatívcami”, a je to slabý výraz pre zlovestných sudcov praktizujúcich kameňovanie, no v dnešnom Iráne sú pri vesle . Poponáhľajú sa vrhnúť do žalárov aj ďalších reformátorov.

No práve to vyvolalo protest študentov proti „zabíjaniu myšlienky” v celom štáte. Najvyšší „Vodca” , nevýslovný ajatolláh Ali Khamenei, začína zúriť a hrozí vyslaním milícií. Žeby jeden Irán šiel proti druhému Iránu? Sotva, lebo sa skoro zdá, že v Iráne je každý reformátorom, dokonca aj štátny prezident Chatamí – ten predsa ako taký vyhral voľby! Ale konkrétnu moc v štáte nemá. V poslednom čase veľa kľučkoval. Bral naľahko perzekúcie, ktoré postihli dosť citeľne aj jeho tábor? Zúfalí manifestujúci volali raz dokonca po jeho odstúpení. Vtedy prišla pomoc zvonku: „Aghajari nie je ani politik, ani karierista; len on sám protestuje proti komédii reforiem!” ozýva sa ako ozvena na teheránske udalosti Parížska konfederácia iránskych študentov v Paríži.

Chatamí nemá nakoniec iné východisko – ruší nezmyselný rozsudok nad obľúbeným vysokoškolským učiteľom, podozrivým intelektuálom. Dokedy potrvá tento odmäk?

Prameň: Martine Gozlan, Marianne, č. 291, 2002.