National Secular Society

Saudský kráľ Abdulah je hlavou jednej z najdiktátorskejších vlád na svete. Nedávno mal prejav, v ktorom vyzýval k dialógu medzi všetkými monoteistickými náboženstvami a cirkvami a koordinácii ich boja proti hrozivému javu ateizmu, ktorý treba poraziť.

„Žiadam reprezentantov všetkých monoteistických náboženstiev, aby sa stretli so svojimi bratmi vo viere,“ povedal na seminári Dialóg o civilizácii medzi Japonskom a islamským svetom. „Ak Boh chce, stretneme sa aj s našimi bratmi z iných náboženstiev vrátane náboženstva Tóry a Biblie, aby sme našli cestu, ako zachrániť ľudstvo.“

Zdôraznil, že hlavní duchovní jeho kráľovstva schválili jeho plán vypočuť názory moslimských vodcov iných štátov; zamýšľa obrátiť sa v tejto veci aj na OSN. Svoje kroky odôvodňuje tým, že ľudstvo „opúšťa vážnosť, morálku, vernosť a oddanosť svojmu náboženstvu, čo vedie k rozpadu rodiny a šíreniu ateizmu na celom svete – to je jav, s ktorým sa musia vyrovnať všetky cirkvi.“

Pri posudzovaní jeho dôveryhodnosti v otázke medzináboženského dialógu nesmieme zabudnúť, že saudská monarchia zakazuje na svojom území verejnú činnosť všetkých iných náboženstiev. V štáte vládne fanatická vahhábistická verzia sunitského islamu a jej mešity sú jediné povolené náboženské budovy. Pri nedávnej návšteve Vatikánu položil pápež kráľovi Abdullahovi otázku, či povolí stavbu kresťanského kostola, keď má v štáte okolo 800 000 katolíkov, hoci skoro výlučne medzi gastarbajtermi. Kráľ síce na otázku jednoducho neodpovedal, ale podľa vatikánskych kruhov sa vo vyjednávaní pokračuje. Saudská Arábia je posledný štát v tejto oblasti so zákazom iných kostolov ako mešít. 15. marca 2008 bol otvorený prvý katolícky kostol v emiráte Katar.

Abdullahov prejav je rekciou na iniciatívy Vatikánu, ktorý nedávno založil Radu pre zlepšenie stykov medzi islamom a katolicizmom. To je však o tom, ako stavať prekážku neprekonateľnej sile. Za slovami o zmierlivosti stojí skutočnosť, že obidve tieto náboženstvá sú vo svojej podstate totalitné a ani jedno nepopustí v prospech druhého ani piaď. Obidve sú posadnuté všetko zastrešujúcou vierou, že majú konečnú pravdu, o ktorej neslobodno ani len diskutovať. Preto ponúkané a predpokladané hľadanie vzájomného porozumenia nemôže byť myslené vážne.

Na Veľkonočný pondelok sa stalo niečo, čo mnohí označujú za zrejmú provokáciu: Pápež osobne pokrstil bývalého „významného“ talianskeho moslima egyptského pôvodu, Magdi Allama. A neurobil to diskrétne, ale s veľkou pompou a pred zrakmi miliónov televíznych divákov.

Mahdi Allam už dávno hneval moslimov svojimi knihami a článkami v denníku Corriere della Sera, kde je zástupcom šéfredaktora. Jedna z jeho kníh má názov Nech dlho žije Izrael! Teraz mu moslimovia odopierajú akýkoľvek náboženský alebo politický význam: „Ten človek nebol nikdy veriacim moslimom, nikdy sa nemodlil.“

Jeden z moslimských duchovných zapojených do pápežovej ekumenickej iniciatívy, Aref Ali Nayed, označil Ratzingerov krst za „akt premyslenej provokácie“, nehodiaci sa do súčasného napätia medzi katolíkmi a moslimami. Podobne sa vyjadril aj milánsky imám Yahya Pallavicini. Krátko predtým prišlo posolstvo od Usamu bin Ládina, obžalúvajúce pápeža, že hrá významnú rolu v „novom križiackom ťažení“ proti islamu už od uverejnenia karikatúr proroka Mohameda.

Čo dosiahol Benedikt XVI. masmediálnym tancom okolo jednej konverzie? pýta sa Mona Eltahavy, newyorská novinárka a odborníčka na islamské a arabské problémy. Nepáči sa jej politika Vatikánu, ktorá tvrdí na jednej strane, že viera je osobná záležitosť a na druhej strane vydáva Allamov prestup za víťazstvo katolicizmu. S francúzskym hovorcom katolíckej cirkvi pre styky s islamom zastáva názor, že Alam sa mal nechať pokrstiť vo svojej farnosti miestnym biskupom.

Dialóg katolíkov a moslimov? Dialóg nemých, nič viac.

Prameň: (British) National Secular Society,  www.secularism.org.uk

Preložil Rastislav Škoda