Michael Ragg

Organizácia „Cirkev v núdzi//Pomoc kňazom východu“ chce nanovo oduševniť veriacich v Nemecku pre spoveď, a to – mobilnou spovednicou. Spovedný „mobil“ bude jazdiť pod patronátom biskupa z Eichstättu Dr. Waltera Mixa a bude zadarmo k dispozícii farám a duchovným spoločnostiam. Pri veľkých celoštátnych podujatiach, ako bude napríklad Svetový deň mládeže v Kolíne roku 2005, ale aj bez osobitného podnetu, má dať ľuďom na verejných priestranstvách príležitosť pohovoriť si s kňazom, vyžiadať si dušpastiersku radu a, ak budú chcieť, sviatosťou pokánia budú môcť dať do poriadku svoj vzťah k bohu. Spovedný mobil je vlastne skriňový VW, ktorého vnútro je zariadené na nerušené rozhovory so spovedníkom.

Riaditeľ nemeckej vetve Cirkvi v núdzi v Mníchove, Klaus Wundlechner, predstavil auto verejnosti týmito slovami:

 „Spovedný mobil navádza na spoveď, na túto úžasnú spásonosnú božiu ponuku, na ponuku zmierenia s Bohom, navrhovú všetkým ľuďom a osobitne životu každého jednotlivca.“

Po desaťročiach tratiacej sa praxe spovede je v súčasnosti prah temnej spovedelnice v prázdnom kostole pre mnohých ľudí príliš vysoký. Preto je úlohou cirkvi „ísť veriacim so spovedelnicou v ústrety“, ukázať im vystretú božiu ruku.

„Mnohí ľudia hľadajú vedome alebo nevedome oslobodenie od viny“, hovorí Klaus Wundlechner, „a to aj v praxiach psychoterapeutov, ktorí im v tom ani pri najlepšej vôli nemôžu pomôcť. Dnes sa často robí pokus vyhovoriť pacientovi jeho pocity viny – tým sa však tieto len zatláčajú do pozadia a život ďalej zaťažujú, povedzme, difúznymi úzkosťami, ktorých pôvod ostáva nespoznaný. Pritom Boh len čaká na to, aby odpustil aj najťažšiu vinu a umožnil človeku nový začiatok.“

Pojazdnou spovedelnicou nadväzuje Cirkev v núdzi na tradíciu „kaplnkových vozov“: to boli na kostol či kaplnku prebudované nákladné autá, navrhnuté zakladateľom organizácie Cirkev v núdzi, pátrom Werenfriedon van Straaten, ktoré zabezpečovali v povojnových rokoch dušpastiersku činnosť medzi Nemcami-katolíkmi, vysídlenými z oblastí východnej Európy.

Oficiálne predstavený, biskupom Mixom požehnaný a na cestu vyslaný bol prvý spovedný mobil na medzinárodnom kongrese „Miesto stretnutia je svetová cirkev“, organizovanom Cirkvou v núdzi v dňoch 3.-5. marca 2004 v Augsburgu. Teologička Ulrike Wolitzová tam mala referát na tému „Otvorené nebo nad spovedelnicami“ a počas celého kongresu bolo možné v mobilnej spovednici sa vyspovedať.

Poznámka prekladateľa: Táto lakonická správa o situácii v katolíckej cirkvi z pera veriaceho hovorí sama za seba. Náboženstvo moderného človeka, ktorý bol bez vlastného pričinenia pokrstený a na tom základe vyplnil dotazník pri sčítaní obyvateľstva, je zostavenépodľa jedálneho lístka; menu sa neakceptuje; spoveď sa nepraktizuje; žiaľ, deti sa ďalej krstia, birmujú, (po prvý raz) ženia/vydávajú v kostole a nad hrobom budú mať kríž; situácia v Nemecku a na Slovensku je temer rovnaká. Medzi toľkými žiaľmi predsa len jedna malá radosť: aj bez filozofických úvah o škodlivosti pojmu hriech (pozri napr. v Nietzscheho knihe Antikrist, odst. 49, s. 54) sa najmä dnešní mladí ľudia vyhýbajú spovedi,

Prameň: Michael Ragg, Kirche in Not (Cirkev v núdzi), 20.02.04  a 25.03.04.