Recesia vyvoláva napätie vo viacrodinných domácnostiach

Michael Luo

Pre tri generácie Maggiinej rodiny, napratané do recesiou postihnutého predmestského domu s tromi spálňami, vybuchne niekedy žitie jedného na druhom už vyše desiatich mesiacov neočakávaným spôsobom.

Keď Kathy Maggiová vyzve svoju 26-ročnú dcéru Holly, aby si upratala svoju izbu, vyvolá to výbuch nevôle; nedbalá poznámka Jima Maggiho, že tieto šeky preberá „mesiac čo mesiac“ snúbenec jeho dcéry, James Wilson, má za následok dni kvasenia; kúsok čokolády od starej mamy 21-mesačnej Madisonke vedie k nepokojnému šuškaniu za zatvorenými dverami o jej rozmaznávaní babkou a dedkom.

Vo februári, keď museli opustiť svoj byt v Gainsville, presťahovala sa Holly, James, Madison a ich dobromyseľný pitbul Caley do zapratanej spálne v dome, v ktorom Holly vyrástla. Ani jeden z Madisonkiných rodičov nebol schopný nájsť si prácu vyše roka.

Z milióna spôsobov, ako veľká recesia zmenila sociálne usporiadanie krajiny, jedným je nárast počtu domácností ako najnovšie Maggiina, kde príbuzní a priatelia sa sťahujú k sebe, čo je posledná záchrana pred pádom celkom dolu. Zatiaľ je tento demografický posun málo preskúmaný.

Údaje Štatistického úradu pre cenzus zo septembra 2010 ukazujú, že sa počet mnohorodinných domácností medzi rokmi 2008 a 2010 zvýšil o 11,7 % a dosiahol počet 15,5 miliónov, čo je 13 % všetkých domácností; postihuje to 54 miliónov ľudí.

Aj toto vysoké číslo je však málo na ilustráciu javu, ktorý pracovníci sociálnej starostlivosti volajú „zdvojením“; rozrástlo sa za recesie a anemického ozdravovania. Zistené počty nezahŕňajú napríklad situácie, keď spolu bývajú ako jednotlivci brat a sestra, alebo keď bezdetný dospelý žije so svojimi rodičmi.

Pre mnohých je takéto riešenie poslednou možnosťou, ako uniknúť organizácii pre bezdomovcov alebo spávaniu v aute. Je pravda, že celá polovica ľudí, ktorí prišli v roku 2009 do útulkov a neboli bezdomovcami, žili predtým u príbuzných alebo priateľov.

Analýzy prieskumov ukazujú, že priemerný príjem mnohorodinných domácností klesol v rokoch 2009 a 2010 o 50 %, teda viac ako príjem normálnych domácností, čo svedčí, že tieto domácnosti pociťujú núdzu.

Hollyini rodičia prežili vlastnú finančnú krízu. Pán Maggi stratil prácu v roku 2009, keď mal 58 rokov; vyrábal luxusný nábytok. Veci sa skomplikovali, keď rodičia povolili Hollyinej staršej sestre s mužom a dvomi deťmi, ktorí v roku 2008 stratili na dražbe svoj dom, aby sa nasťahovali k nim. Žili tu dosť dlho. Nakoniec pozháňali akési peniaze a odsťahovali sa týždeň pred Hollyiným príchodom.

„Vravela som si: Skončí to raz? Myslela som si, že som už svoje deti odchovala“, spomína pani Maggiová. Dodáva, že nikdy však nepochybovali, či zoberú k sebe Holly a jej mladú rodinku.

„Nebolo inej možnosti,“ vraví Kathy Maggiová, dnes 53-ročná; pre zdravotné problémy už niekoľko rokov nepracuje. „Alebo sem, alebo na ulicu.“

Holly Maggiová pracovala ako vedúca v pomocnom sklade, kým v roku 2007 nestratila toto zamestnanie. Našla si prácu u Häagen-Daza (veľkovýroba zmrzliny), ale aj tú stratila. Rodina žila pôvodne z práce p. Wilsona, ktorý kládol podlahy, ale začiatkom roku 2009 firma skrachovala.

Keď sa peniaze míňali, slečna Maggiová a pán Wilson tuho uvažovali, ale zistili, že nebudú môcť ďalej žiť ako rodina. Maggi to trvalo týždeň, kým našla odvahu obrátiť sa na rodičov.

„Bola to najťažšia vec, akú som v živote musela urobiť,“ priznáva sa slečna Maggiová, ktorá od 18 rokov žila samostatne, ktorá vždy pracovala a sama si zarábala na štúdium na miestnom gymnáziu.

Mladý pár však oľutoval svoje rozhodnutie, hoci uznávajú, že nemali inú voľbu.

„Mal som rád ich rodinu, keď sme neboli trvale u nich,“ vraví pán Wilson, ktorému dalo námahu, kým zmieril svoju utiahnutú povahu so zhovorčivosťou Hollyinej rodiny. „Teraz, keď sme stále u nich, nemám ich rád. Cítim sa z toho zle. Nemyslím, že je to ich problém, alebo že sa dá robiť niečo iné. Je to tak, ako to je.“

Stresy môžu zapríčiniť také maličkosti ako vyrušenie, keď ide niekto v noci na záchod, čo hnevalo pána Wilsona od začiatku, lebo spálňa staršej Maggiovej je hneď vedľa kúpeľne. Môžu to byť aj vážnejšie veci, ako keď pán Wilson a slečna Maggiová cítia, že ich rodičovské rozhodnutia sú sústavne podminovávané jej rodičmi.

Pred pár mesiacmi našla Holly Maggiová konečne prácu na čiastočný úväzok a s minimálnou mzdou ako pokladníčka u firmy Harvest, ktorá ponúka za diskontné ceny potraviny, lieky a iné veci ľuďom v núdzi. Počet zákazníkov jej predajne v St. Lucie County sa tohto roku zdesaťnásobil; v novembri tu bolo 15,2 % nezamestnaných.

Od tých čias čo slečna Maggiová pracuje, ostáva 26-ročný pán Wilson doma so svojou dcérkou a rodičmi slečny Maggiovej. Pravidelné štebotanie Kathy Maggiovej o tom, ako treba vychovávať Madisonku, ho časom dožralo; Kathy nechce nechať svoju vnučku kričať, kým Holly a pán Wilson si myslia, že to občas treba. Wilson vraví: „Nemyslím si, že považuje Madison za istú, keď je so mnou.“

Keď príde Holly z práce domov, trávi dvojica väčšinu času vo svojej spálni, kým Madisonka behá von a dnu. Väčšina ich majetku, vrátane 75-galónového (280 litrového) akvária s dvomi obrovskými juhoamerickými cichlidami a jedným juhoamerickým sumcom zaberá druhú spálňu. Hoci tri štvrtiny priestoru ich izby zaberá matrac kráľovských rozmerov, izba sa stala ich útočiskom. „To je jediné miesto, o ktorom cítime, že je naozaj naše,“ vraví Holly.

To, že je rodina pohromade, prináša aj svoje radosti. Umožnilo to Madisonkiným starým rodičom sledovať jej prvé krôčiky a počuť jej prvé slová. Videli jej premenu z batoľaťa na decko. Ale finančná ťarcha vrhá tieň na všetko.

Mať spoločné výdavky je háklivá téma. Hollyine potravinové lístky stačia na nákup potravín, ale Holly sa dostane so svojím snúbencom občas do sporu pre iné šeky; boli zameraní na splácanie veriteľom, priateľom a príbuzným, ktorí im pred časom požičali určité sumy. Jej rodičia jej občas radia, ale nepreháňajú. „Sú to jej peniaze,“ hovorí Kathy Maggiová. „Nemôžem jej povedať, ktorý účet má platiť.“

Samozrejme trpí aj vzájomný vzťah dvojice. Hádky sú častejšie. Priznávajú sa, že ich sexuálny život prakticky neexistuje. Každú noc, s rodičmi vo vedľajšej izbe, šušocú stlmenými hlasmi o tom, ako a kedy sa budú sťahovať. Ich nádej sa nedávno zvýšila: Holly bola povýšená a o máličko sa jej zvýšil plat.

Na obzore je však nová dilema. Vyplácanie nezamestnaneckého príspevku Jimovi Maggimu sa čo nevidieť skončí; to zanechá starších Maggiovcov bez príjmu a ich úspory sú vyčerpané. Pán Maggi nedávno vyhlásil, že je potrebné spraviť rodinnú poradu.

Táto predzvesť rozpolťuje Holly Maggiovú. Chce odísť, možno by aj mala odísť, ale na druhej strane, v núdzi nechce opustiť svojich rodičov. Čo nevidieť bude sa musieť rozhodnúť.

*

Prameň: Michael Luo, ‘Doubling Up’ in Recession-Strained Quarters, New York Times, 20. decembra 2010