V roku 2014 vyvolal nový tzv. Hupsov šlabikár v školách vlnu protestov Konferencie biskupov Slovenska i Združenia katolíckych škôl. Príčinou rozhorčených reakcií bol príbeh malého Žigmunda, ktorý vyrastal bez otca, no jeho mamina sa po rozvode rozhodla znovu vydať a vzala si suseda Žubajíka.
Vtedajší hovorca biskupskej konferencie Jozef Kováčik žiadal stiahnutie šlabikára zo škôl so slovami: „Prirodzenou rodinou je muž, žena a deti. Deti by nemali vyrastať v tom, že rozvody sú v poriadku, niečo normálne.“ Ján Horecký, v tom čase predseda Združenia katolíckych škôl, tento argument ešte rozvinul: „Rozvod sa tu prezentuje ako niečo, čo má šťastný, víťazný koniec! Pri výchove je to škodlivé“. Protiargument Miroslava Sedláčka z firmy Aitec, ktorá šlabikár vydala: „Príbehom sme im chceli dať nádej, že aj oni raz môžu byť opäť v kompletnej rodine“, nebol vnímaný ako dostatočný.
Ministerstvo školstva na základe tlaku a argumentácie katolíckych biskupov i rodičov uskutočnilo na ministerstve spoločné stretnutie vydavateľa šlabikára, rodičov i cirkvi s cieľom nájsť východisko zo zložitej situácie. A riešenie problému sa nakoniec našlo. Sused Žubajík „neočakávane“ zmizol zo šlabikára.
Napriek tomu, že od roku 2010 zaznamenávame na Slovensku celkový pokles rozvodovosti. Napriek tomu, že podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2011 vzájomne slobodní partneri tvorili len 27 percent sobášiacich. Napriek tomu, že dvaja rozvedení partneri tvoria najpočetnejšiu skupinu sobášiacich sa, predstavujú až jednu tretinu sobášených párov.
Napriek tomu, že podľa výskumu SAV z roku 2014 až 50,9 % obyvateľov Slovenska súhlasí úplne, alebo čiastočne s tým, aby sa rozvedení mohli opätovne sobášiť v kostole (proti bolo len 19,4 %). Napriek tomu, že podľa toho istého výskumu až 52,7 % obyvateľov súhlasí s tým, aby rozvedení ľudia mohli pristupovať k prijímaniu (proti bolo len 15,9 %).
Mlčanie o rozvodoch neznamená, že prestávajú existovať. Vo svetle týchto údajov je úplne logická otázka: V mene koho vlastne vystupovali páni biskupi?
Čo je a čo nie je morálne či normálne?
Najnovším príkladom ukážky náboženskej morálky a „tolerancie“ je video pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy Jozefa Haľku zverejnené na jeho Facebooku. A už aj z neho stiahnuté. Biskup ho natočil po tom, ako si pozrel prvú časť dlho avizovaného a propagovaného seriálu Priznanie, ktoré je voľným pokračovaním úspešného projektu RTVS Hniezdo z minulého roku.
Pánovi biskupovi mimoriadne prekážalo, že jedna z nových hlavných postáv nového seriálu – mladá, sympatická sociálna pracovníčka pracujúca v centre pre utečencov – žije v láskyplnom vzťahu s inou ženou. Rozhorčilo ho, že „nič netušiaci divák sa musí pozerať na dve ženy, ako sa partnersky bozkávajú, ako si vyznávajú lásku, ako kritizujú spoločnosť, ktorá ich nevie pochopiť, ako hovoria o tolerantnej babičke.“
To, ako bol tu prezentovaný lesbický vzťah si podľa neho nezadá ani s marxisticko-leninskými príručkami, ako treba manipulovať diváka: „Najprv navodíme sympatiu k hlavnému divákovi a potom v pravej chvíli, ten hlavný hrdina, prezentuje takú vlastnosť, ktorú treba ideologicky podsunúť tým, ktorí tento seriál pozerajú. Nehovoriac o tom, explicitné správanie lesbické, lesbický vzťah, mohli vidieť v tomto čase aj deti. “
Lesbický vzťah charakterizoval ako problém. Jeho prezentáciu v seriáli vníma ako homosexuálnu propagandu. Divákom svojho videa mimoriadne zodpovedne oznámil, že „už dnes vie, že si v nedeľu diaľkový vypínač nestisne. Nepozrie si druhý diel, lebo nechce neustále striehnuť na to, aby videl niečo, čo mu pripomína hranatý kruh, alebo suchú vodu.“
Slová biskupa Haľka vyvolali reakciu v niektorých médiách. Je zaujímavé, že na Wikipédii už 14.1.2022 bola k profilu biskupa Haľku dodaná nová sekcia s pomenovaním Kritika s informáciou o tom, ako biskup čelil kritike za svoje vyjadrenie k prvému dielu seriálu Priznanie. Zaujímavé riešenie. Vyznieva to však skôr ako účelová ukážka prezentácie cirkvi ako trpiacej pre svoje presvedčenie. Reakcie médií boli totiž vo svojej väčšine vecné a korektné. RTVS vo svojej reakcii slušne odmietla akékoľvek vyjadrenia o údajnej manipulácii divákov. K obsahu spomínaného videa a myšlienkam p. Haľka sa RTVS rozhodla nevyjadrovať. Uviedla len, že „si váži každý názor, obzvlášť taký, ktorý vyvoláva širokú verejnú diskusiu smerujúcu k vzájomnej tolerancii.”
Reakcia a kritické vyjadrenia biskupa Haľka boli pomerne kultivovane sformulované, ale určite neboli tolerantné a vo svojej podstate ani fakticky pravdivé. Ľudia s inou sexuálnou orientáciou tu vždy boli a stále sú. A aj vždy budú súčasťou našej spoločnosti. Určite nemajú problém, len čiastočne žijú inak ako väčšina. A s tým majú niektorí iní problém. A potom majú problém aj s nimi. Žijú medzi nami, s nami a ich miesto pod našim spoločným slnkom je nespochybniteľné. Mimochodom, aj v cirkvi. Aj tam existujú a budú existovať, či o tom cirkev bude alebo nebude hovoriť. Rešpektujme sa a tolerujme sa navzájom. Nielen my, ale aj páni biskupi.
Ozaj, pozreli ste si včera večer druhý diel?
Na Slovensku sa jeden katolícky biskup kriticky vyjadril o Priznaní po úvodnej časti seriálu v súvislosti s bozkávaním medzi ženami. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že človek musí premýšľať nad tým, z akej pozície hovorí. Ak som teda určitá autorita, o to pozornejšie by so mala zvažovať, ako sa budem v spoločnosti prejavovať. Slová pána biskupa určite neboli plné odpúšťania, mieru, lásky a toho všetkého, čo kresťanská viera propaguje. Naopak, výroky pána biskupa boli plné odsudzovania, ponižovania a pasívnej agresie. Taký spôsob komunikácie odmietam tolerovať a v kombinácii s tým, že je predstaviteľ kresťanskej viery, mi to pripadá alarmujúce. Veľmi sa ma to dotýka, že si potom biskup dovoľuje rozprávať o ľuďoch, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, ako o ľuďoch s problémom. Časť prejavu, ktorá sa venuje deťom a ich vývoju, mi pripadá vyložene tragikomická.
Prečo?
Pán biskup prezentuje názor, že pre mladého človeka môže byť pohľad na lesbický pár devastačný. Pokiaľ má pán biskup naozaj záujem o pomoc ohrozeným deťom, má možnosť zamerať sa na to, čo je skutočne dôležité, ako je napríklad problematika domáceho násilia, prípadne keby chcel zostať pri sexuálnej tematike, zásadná je téma sexuálneho zneužívania detí. Domnievam sa, že pre deti nie je devastačné, keď na obrazovke uvidia dve ženy vyjadrovať si cit, rovnako ako muž žene alebo žena mužovi. Pre deti je devastačné, keď sa im ubližuje zneužívaním, ponižovaním, neprijatím, odmietaním. To, čo deti potrebujú, je láska, bezpečie, bezpečie byť sám a bezpodmienečné prijatie, to hovorím ako psychologička, ktorá pracuje predovšetkým s deťmi.