Kenneth R. Weiss

(Výťah)

Na svete sú 3 miliardy ľudí mladších ako 25 rokov. Asi 1,2 miliardy vstupujú do plodného veku a kultúrne, predovšetkým náboženské, a politické sily im znemožňujú antikoncepciu. Takže hoci pôrodnosť globálne klesá, populačná explózia ani zďaleka neskončila.

Na mnohých miestach na svete vstupujú do manželstva deti, dokonca vo veku 10-12 rokov. Ako mladiství už často majú deti. Ak sa kolektívne rozhodnú nepodľahnúť tlaku okolia a budú mať menej detí, porastie svetová populácia ďalej, ale pomalšie.

Ak klesne svetová pôrodnosť z dnešných 2,5 detí na ženu na 2,1, bude na svete v roku 2050 okolo 9,3 miliardy ľudí; pribudne druhá Čína a India. Keby pôrodnosť neklesla, bolo by to 11 miliárd – pribudli by 3 Číny.

Bez ohľadu na to, či to bude 9 alebo 11 miliárd, o ornú pôdu a potraviny bude núdza, mestá budú ešte väčšmi preplnené a hlad bude rozšírenejší, ale pri 11 miliardách to bude horšie.

V dôsledku nebrzdenej pôrodnosti v posledných desaťročiach sme dnes v situácii, že napriek klesajúcej pôrodnosti povedie pri takom veľkom počte mladých ľudí na začiatku plodného veku aj nepatrne vyššia pôrodnosť k veľkému prírastku obyvateľstva. Vedci volajú populačným momentom či zlomom čas, keď populácia prestane rásť.

Každý rok pribúda svetu viac ako 70 miliónov ľudí, a to už od 1970-tych rokov.

Predstavme si populačný rast ako idúci vlak. Keď rušňovodič zabrzdí, vlak nezastane okamžite. Demografovia si mysleli, že vlak zastane okolo roku 2075; dnes vravia, že populačný rast potrvá do budúceho storočia.

India má dnes 1,2 miliardy obyvateľov. Hoci do roku 2030 jej pôrodnosť klesne z dnešných 2,5 na 2,1 detí, jej populácia bude rásť do roku 2060, kedy dosiahne 1,7 miliardy obyvateľov.

V niektorých najchudobnejších štátoch sveta ostáva pôrodnosť vysoká, poháňaná tradíciami, náboženstvom, nízkym postavením ženy a obmedzeným prístupom k antikoncepcii. Sú to súčasne tie štáty, v ktorých zúri hlad, politická nestabilita a degradácia prostredia.

Očakáva sa, že do polovice storočia sa populácia Afriky zdvojnásobí, čo pridá 1 miliardu ľudí.

Pri dnešných 7 miliardách ľudí žije 1 z 8 ľudí v slume; to je 1 miliarda hladných; podľa FAO umiera ročne 8 miliónov na choroby spôsobené hladom. Bude treba potravu pre ďalšie 2 miliardy ľudí, ale nikto nevie, kde sa naberie.

David Tilman, globálny expert pre poľnohospodárstvo na University of Minnesota, vraví, že bude treba pridať ornej pôdy a vody, aby sa produkcia obilnín zdvojnásobnila, ale to nepôjde.

„V najbližších 40 rokoch musíme vyrobiť viac potravy, ako sa vyrobilo za posledných 10 000 rokov.“

Väčšina dobrej pôdy je už zadaná a premenená na mestá a púšte. Erózia pôdy, jej chemická kontaminácia a presolenie v dôsledku zavodňovania ničia dobrú ornicu. Pri klimatickej zmene zničia zvýšené teploty a búrky úrodu. Povodne ohrozia milióny ľudí v nízko položených oblastiach.

Tomuto nikto nevenuje pozornosť. Politickí vodcovia v Európe, Japonsku a USA si sťažujú, že majú málo mladých ľudí, čo sa postarajú o starnúcu populáciu. V rozvojových štátoch vidia ich kolegovia mládež ako hybnú silu ekonomickej vitality a politickej moci. V USA dosiahli politické boje o antikoncepciu a potrat takú silu, že mnohé environmentálne a humanitárne organizácie ustúpili od iniciatív za plánovanie rodiny.

Temer 20 rokov po tom, čo 194 národov podpísalo sľub, že zabezpečia všeobecný prístup k plánovaniu rodičovstva, je situácia taká, že zásobovanie antikoncepčnými prostriedkami je vo väčšine štátov tretieho sveta v slepej uličke.

Hoci rast indickej populácie sa spomalil, najmä v stredných spoločenských triedach, pôrodnosť ostáva vysoká u vidieckych chudákov. Uttar Pradeš mal pred 10 rokmi 166 miliónov obyvateľov, dnes ich má 200 a zdvojnásobí svoj počet do roku 2050. Ženy tam majú priemerne 3,5 detí.

Je potrebný rozhodný krok, aby sa tam aj inde antikoncepcia stala dostupnou aj v rozptýlených dedinách bez príjazdu po pevných cestách a bez kliník. Vládne snahy boli v otázke plánovania rodiny dosiaľ náhodné, obmedzené a nerozhodné. Zákony síce obmedzujú vydaje žien mladších ako 16 rokov, ale tradícia mladých manželstiev je stále silná.

Vodcovia Indie vidia davy svojej mládeže ako výhodu pri súperení s Čínou, ktorej pracovná sila v dôsledku dlhodobého obmedzenia veľkosti rodín starne. Proti tomu namieta Hania Zlotniková, predošlá riaditeľka Populačnej divízie OSN:

„Prírastky sú veľké medzi chudobnými. Čo je dobré na tom, mať v populácii veľa chudobných?“

V Muzaffarnagare, 70 míľ na sever od New Dillí, je klinika, kde sa raz do mesiaca rozdeľujú vnútromaternicové telieska. Kto má potvrdenie o chudobe, platí len 1,76 USD. Raz bol záujem taký veľký, že sa tuctom žien povedalo, aby prišli zajtra. Tak zúfalo hľadajú pomoc pri ovládnutí plánovania rodičovstva, že prišli ešte aj na tretí deň.

Celá štvrtina žien v Uttar Pradeši nepoužíva modernú antikoncepciu, hoci túžia vyhnúť sa tehotenstvu. Mnohé nemôžu chodiť do vzdialených zdravotných stredísk, iným chýbajú finančné prostriedky.

V susednom Bihare, najchudobnejšom štáte Indie, oznámila jedna klinika, že chirurgicky bude sterilizovať 200 žien. Prišlo ich 2000.

„Keď sa ukazovalo, že ich všetky nemôžeme zapísať, zdemolovali zariadenie kliniky a zahnali lekárov. Boli to ženy. Moslimky – a išli si zúfať,“ spomína jeden lekár.

Thomas Robert Malthus predpovedal v roku 1798 hlad a choroby; nepredpokladal, že masové vysťahovalectvo do Nového sveta zmenší populačný tlak. Paul Ehrlich predpovedal to isté v roku 1968 a nepredpokladal zelenú revolúciu – moderné intenzívne farmárstvo, ktoré zvýšilo výnosy.

No Ehrlichove varovania inšpirovali vývoj antikoncepčnej pilulky a iných metód antikoncepcie, ktoré zrazili pôrodnosť v industrializovaných štátoch. Kampane environmentálnych skupín, Svetovej banky a radu amerických a iných vlád preniesli plánovanie rodiny aj do rozvojových štátov.

No aktivisti protipotratového hnutia sa najprv v USA postavili proti zahraničnej pomoci plánovanému rodičovstvu, poukazujúc na násilné potraty a sterilizácie v Indii a Číne. Platený lobista Steven W. Mosher presvedčil vládu prezidenta Georgea W. Busha, aby počas sedem rokov krátila americký príspevok Populačnému fondu OSN ročne o 34 – 40 miliónov USD, čo tento fond veľmi pocítil.

Mosher považuje niektoré formy antikoncepcie za „chemický potrat“, hoci len zabraňujú embryu implantovať sa v maternici.

Pod týmto dojmom aj Rockefellerova nadácia prestala podporovať medzinárodné plánovanie rodiny, ale nadácie Susany Thompsonovej Buffetovej a Billa a Melindy Gatesových založili nové nadácie. Pri takýchto menlivých podporách a nepredpovedateľných politických obratoch je ťažko udržovať a nieto rozvíjať prístup k antikoncepcii. Počas posledných dvoch dekád podporovali USA plánovanie rodiny v zahraničí veľmi slabo, najmä ak sa zoberie do úvahy inflácia.

Kým používanie antikoncepcie v celosvetovom meradle za posledných 40 rokov stále stúpalo, a to pod vedením priemyselného západu a Číny, zatiaľ živorí v menej rozvinutých oblastiach Afriky a južnej Ázie.

V Nigérii používa antikoncepciu len 8 % vydatých alebo v partnerskom zväzku žijúcich žien v reproduktívnom veku, kým v USA je to 72 %. Okolo roku 2050 predbehne Nigéria USA v počte obyvateľov a bude tretím najzaľudnenejším štátom sveta.

Keňa mala kedysi program plánovania rodiny, ktorý bol vzorom pre africký kontinent. Koncom 1970-tych rokov sa vláda dohodla s medzinárodnými darcami na programe, ktorý znížil pôrodnosť z 8 detí na ženu na menej ako 5 koncom 1990-tych rokov.

Potom tam však došlo k politickým nepokojom a americký kongres, ovládaný republikánmi, zarazil rozvojovú pomoc na plánovanie rodiny. Dodávky antikoncepčných prostriedkov boli prerušené a pokles pôrodnosti sa zastavil. Očakáva sa, že v roku 2050 stúpne počet obyvateľov z dnešných 44 miliónov na temer 100 miliónov.

Napriek veľkej opozícii manželov, príbuzných a tradičných vodcov, na celom svete si ženy potajomky prajú antikoncepciu. Jedna žena v Keni chcela zastať pri 2 deťoch, ale manžel chcel mať viac detí. A tak sa každé tri mesiace vytratila z domu a navštívila kliniku, kde dostala injekciu hormonálnej antikoncepcie Depo-Provera.

„S Depo to nikto nevidí. A som voľná.“

Dr. Babatunde Osotimehin, riaditeľ Populačného fondu OSN spomína:

„Keď som bol praktickým lekárom v Lagose v Nigérii, prichádzali ku mne potajomky ženy a prosili ma o antikoncepciu, ale nemal som to prezradiť. Väčšinou mali viacero detí. Boli to inteligentné ženy. Chceli dať svojim deťom, ktoré už mali, šancu na úspech v boji o život.“

Prameň: Kenneth R. Weiss, Fertility Rates Fall, but Global Population Explosion Goes on; Los Angeles Times, 22. 7. 2012.

*

Poznámka prekladateľa:

Viem, že táto téma nie je na Slovensku aktuálna ani obľúbená, ale myslím si, že nemusím presviedčať mnohých, že s nebrzdeným rastom svetovej populácie to vyzerá veľmi zle. Je dobre, že nárast populácie Slovenska z 3 327 803 obyvateľov (s hustotou obyvateľstva 68 ľudí na km²) v roku 1946 na 5 379 455 obyvateľov (s hustotou 110 ľudí na km²) v roku 2001 a na 5 397 036 obyvateľov (s hustotou 110 ľudí na km²) v roku 2011 sa v posledných 10 rokoch prakticky zastavil; ročne pribúda priemerne 2 000 obyvateľov Slovenska. Neverím politikom a tým demografom, ktorí nabádajú k vyššej pôrodnosti, aby pre budúcnosť pribudli pracovné sily na zaistenie národného dôchodku a starostlivosť o rastúci počet neproduktívnych starnúcich ľudí; keď treba, starí ľudia vedia pracovať.

Čítam si opäť a opäť hodnotný a číslami nabitý článok Miroslava Vajsa v Pravde z 31. 10. 2011 a kladiem si otázku, ako je možná, ba celkom bežná, aj takáto interpretácia tých strašných čísiel (nepripisujem ju autorovi, na internete je každodenná):

• Že populačná explózia nie je ešte ani v polovici. To vyvoláva pocit bezpečnosti, že nás nie je tak veľa, že nás asi bude dvakrát toľko ako dnes a že myslieť na to máme čas.
• Že treba uvažovať bez nezmyslov o svetovej populácii. Je len jeden nezmysel v tejto súvislosti, a to je ten, že počet ľudí netreba ovládnuť, že ten sa ustáli sám od seba. Iste, ale kedy a za akých okolností?
• Že by sme mohli nakŕmiť deväť a možno aj viac miliárd ľudí. Dnes iste, ale čo za desať, dvadsať rokov, keď sa dnešné zdroje vyčerpajú? A ak aj vtedy, čo za päťdesiat rokov – to budú dnešné deti v rozkvete či na sklonku pracovného života!
• Že tvrdenia OSN (že nás bude dvakrát toľko) spúšťajú zbytočnú hystériu. Vždy je lepšie starať sa dopredu a neprísť s krížom po funuse. Niet spoľahnutia na možnosť, že Boh sa postará o svoje tvorstvo, ako sa stará o vtáctvo nebeské. Kde bol vtedy, keď dymili osvienčimské pece?
• Že viac ľudí znamená viac hláv na riešenie problémov. Každá hlava má ústa na kŕmenie, ale nie každá má šikovný mozog. Čím sa podieľa miliarda čiernej Afriky na technologickom pokroku?
• Že ľudstvo doteraz dobre čelilo výzvam a vyrovná sa aj s touto. Prebytok šľachty sa poslal na križiacke výpravy, hladujúci Íri sa vysťahovali do Ameriky, rybí tuk do kahancov sa nahradil petrolejom do lámp, dojivosť kráv sa zvýšila na 50 litrov mlieka denne (od jednej!). Dnešná výzva je iného kalibru a týka sa každého jedného.

V komentári k tejto eseji napísal Johntaves: Svoju plodnosť musíme znížiť tak, aby sa náš počet znižoval do tých čias, kým nebudeme konzumovať esenciálne zdroje pomalšie, ako sa obnovujú. Pre zníženie plodnosti si musí každý osvojiť pravidlo „dve-štyri-osem“: Nemaj viac ako dve deti, nie viac ako štyroch vnukov pre svojich rodičov a nie viac ako osem pravnukov pre svojich starých rodičov. Ak však chceme znížiť populačné čísla hneď, platí pravidlo „jedna-dve-štyri“: Nemaj viac ako jedno dieťa atď. Na toto ľudia nikdy nemysleli, a preto sa premnožili.