Kvantová mechanika vzišla z najzávažnejších vedeckých problémov svojej doby. Napokon ich vyriešila s neuveriteľnou presnosťou. A zároveň otvorila bránu množstvu objavov a vynálezov.

Prvopočiatok tejto cesty, ako aj pri mnohých iných vedeckých konceptoch, siaha do antického Grécka. Z úvah o podstate hmoty vzišla myšlienka o nedeliteľných čiastočkách zvaných atómy. Zakladateľmi tohto pohľadu boli filozofi Leukippos a Demokritos. Ich predstavy ale na dve tisícročia viac-menej zapadli prachom. Pomocou hypotézy o miniatúrnych čiastočkách priekopníci vedy vysvetľovali podstatu viacerých procesov v chémii a fyzike, napríklad vznik chemických väzieb. Samotné atómy sa dočkali uznania až začiatkom 20. storočia. No pôvodná predstava nedeliteľnej guľôčky dlho neprežila.

Anglický fyzik Joseph John Thomson už v roku 1897 objavil záporne nabitý elektrón. Vychádzajúc z vlastných výskumov vytvoril tzv. pudingový model atómu, v ktorom tieto záporne nabité elementy plávajú v spojito rozloženom kladnom náboji. Koncepcia ale padla, keď novozélandský fyzik Ernest Rutherford našiel v strede atómu veľmi malé jadro, v ktorom sa koncentruje kladný náboj. O sedem rokov neskôr, v roku 1918, dokázal, že pozostáva z ešte menších protónov a predpovedal existenciu neutrónov. Tie experimentálne dokázal anglický fyzik James Chadwick. Rutherford zároveň stojí za asi najznámejším obrazom atómu — elektrónov, ktoré krúžia okolo jadra podobne ako planéty v slnečnej sústave okolo slnka.

Čítať celý článok: In Vivo magazín