O tom aká je podstata zákona o financovaní cirkví a náboženských spoločností č. 370/2019 Z. z., aká je jeho transparentnosť, solidárnosť a spravodlivosť sme podrobne vysvetlili v prvej časti tohto článku. Vysvetlili sme aj prečo niektoré cirkvi vítali prijatie nového zákona o ich financovaní štátom s veľkou spokojnosťou. Napriek tomu, už v treťom roku jeho platnosti cirkvi opätovne žiadajú navýšenie štátneho príspevku nad rámec tohto zákona. V čom je podstata ich žiadosti?

Návrh bez návrhu

13 zo 14 cirkví (okrem Novoapoštolskej cirkvi, čo je pochopiteľné vzhľadom na „závratnú“ výšku nárastu jej ročného prírastku – viď. záver prvej časti článku) na hlavičkovom liste Konferencie biskupov Slovenska podpísalo list ministerke kultúry Natálii Milanovej s požiadavkou o úpravu spôsobu výpočtu výšky príspevku štátu zohľadňujúci rast minimálnej mzdy. Väčšina kňazov sa totiž už teraz nachádza priamo na úrovni minimálnej mzdy alebo v blízkosti nej.

Obávajú sa, že by nižšia indexácia transferu cirkvám v porovnaní s minimálnou mzdou tak môže mať za následok postupné posúvanie duchovných na alebo aj za hranicu sociálnej chudoby. Návrh úpravy výpočtu príspevku mali byť bližšie vysvetlený v priloženom materiáli, avšak list prišiel bez príloh. Potvrdzuje to rukou písaná poznámka v červenom rámiku v pravom hornom rohu – LIST PRIŠIEL BEZ PRÍLOH. Asi preto nám Ministerstvo kultúry na základe našej žiadosti (podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám) o poskytnutie listu cirkví ministerke priložený návrh (materiál) neposlalo. Sprístupnilo nám len sprievodný list s podpismi predstaviteľov cirkví.

Odpoveď ministerky

Konkrétny návrh úpravy zákona sa na ministerstvo asi nakoniec predsa len dostal, pretože pani ministerka sa vo svojej odpovedi cirkvám k nemu vyjadrila. Aj keď svoju odpoveď adresovala len Jeho Exelencii, rímskokatolíckemu metropolitovi a predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Stanislavovi Zvolenskému. Vo svojej odpovedi vyjadrila porozumenie pre cieľ navrhovaných zmien zákona, ktorý NIE JE VO ZVÝŠENÍ TRANSFERU cirkvám, ale v zabránení prepadu sociálnej úrovne duchovných.

Ako ďalší pozitívny fakt pre pána arcibiskupa uviedla, že zistený pokles veriacich o 8,5 % zo sčítania z roku 2021 nebude mať priamy dosah na výšku príspevku cirkvám. Pán arcibiskup to zrejme vie veľmi dobre, lebo si uvedomuje, že pri výsledkoch sčítania v roku 2021 K ZMENE úpravy VÝŠKY PRÍSPEVKU pre cirkvi NEDOŠLO v skutočnosti LEN VEĽMI TESNE. Zákon totiž hovorí o poklese počtu veriacich len tých cirkví, ktoré poberajú príspevok od štátu. A ten naozaj nebol vyšší o 10 % oproti roku 2011 ako sa píše v zákone, ale bol „len“ vo výške 9,37 %! Nie 8,5 % ako uviedla vo svojom liste pani ministerka, ktorá zrejme omylom uviedla celkový pokles počtu veriacich všetkých cirkví. Ten bol presne 8,21 %-tný (Viď. prvá časť článku).

Súčasne uviedla, že navrhovaná úprava by podľa prepočtov ministerstva predstavovala nárast valorizácie platov o 7 %. Na porovnanie pre verejnú správu bol schválený rast platov na rok 2022 vo výške 3%). Podľa týchto vyjadrení cirkvi žiadajú v podstate zdvojnásobenie rastu príspevku oproti roku 2021 celkove o 1 652 863 €.

Záverom listu však pána arcibiskupa Zelenského upozornila, že v súčasnej politickej a ekonomickej kondícii štátu NEVIDÍ PRIECHODNOSŤ navrhovaných ÚPRAV ZÁKONA… vo forme zdĺhavej prípravy vládneho návrhu zákona. Ubezpečila ho však, že MINISTERTSTVO PODPORÍ KAŽDÝ DOBRÝ NÁVRH, ktorý ešte viac posilní základné princípy spravodlivosti a solidarity, predvídateľnosti a zodpovednosti cirkví obsiahnuté v súčasnej právnej úprave.

Ako to bude pokračovať?

Ak si dobre prečítate záver listu s odpoveďou pani ministerky Milanovej pochopíte, že im v liste DÁVA priamo NÁVOD, ako túto zmenu presadiť. Navrhuje cirkvám, aby nešli cestou novelizácie zákona formou vládneho návrhu (zdĺhavá príprava vládneho návrhu zákona), ale ministerstvo podporí každý dobrý návrh. Napríklad POSLANECKÝ NÁVRH počas zasadania národnej rady, najlepšie už na jeseň tohto roka. Bude to nielen rýchlejšie, ale možno aj priechodnejšie. A najmä sa takto OPÄTOVNE VYLÚČI z prípravy a diskusie okolo zákona VEREJNOSŤ! Tak ako to bolo aj pri príprave zákona o financovaní cirkví v roku 2019. Napriek tomu sa tento zákon neustále vydáva za výsledok širokej dohody štátu a cirkví. Dohodli sa však len vybraní zástupcovia štátu s vybranými zástupcami cirkví, kabinetne, bez širokej verejnej diskusie.

Bez ohľadu na názor verejnosti, ktorá je väčšinovo proti plateniu cirkví zo strany štátu. Väčšinový  názor verejnosti je, že by cirkev mala žiť predovšetkým zo svojich vlastných príjmov, príspevkov veriacich a príjmov zo svojho majetku, ktorý sa im vrátil v mimoriadne veľkorysých viacnásobných reštitúciách.

Čo všetko platí štát?

Štát podporuje cirkvi nielen cez ministerstvo kultúry, ale poskytuje cirkvám peniaze aj cez iné rezorty. Cez kapitolu ministerstva vnútra platí cirkevné základné a stredné školy vo výške viac ako 120 miliónov eur a kaplánov v polícii, u hasičov, colnej správy a horskej služby. Ministerstvo obrany platí kaplánov v armáde, vo výške ročne okolo milióna eur. Ministerstvo školstva platí dve katolícke univerzity, sedem bohosloveckých fakúlt a bohoslovecké semináre v ročnej výške viac ako 40 miliónov. Minimálne rovnakú výšku podpory poskytuje cirkvám platením osobitných redakcií, výroby relácii a mediálneho priestoru v RTVS. Ďalšie milióny idú cirkvám na charitatívnu a zdravotnícku činnosť cez ministerstvá sociálnych vecí a zdravotníctva. Státisíce eur idú na opravu kultúrnych pamiatok opäť cez kapitolu ministerstva kultúry. Ešte väčšia podpora plynie cirkvám z miestnych a regionálnych samospráv. Nielen priamymi dotáciami, ale aj odpustením miestnych daní z nehnuteľností zo zákona. CELKOVO táto PODPORA ŠTÁTU pre činnosť CIRKVÍ ROČNE predstavuje viac ako 250 MILIÓNOV Eur.

Napriek tomu zo strany cirkví stále zaznievajú hlasy, že ak štát nebude platiť ústredia cirkví a platy duchovných, tak cirkvi nebudú podporovať školy, charitu, sociálne ustanovizne… Zdôrazňujú, že cirkvi financujú predovšetkým veriaci. Potom je veľmi pozoruhodné, že samotné cirkvi vo svojich výročných správach uvádzajú, že v charitatívnej oblasti príjmy z verejných zbierok veriacich a príspevky z 2 % daní tvoria len 2,94 % (Katolícka charita), resp. 2,65 % (Evanjelická diakonia) či 3,06 % (Reformovaná diakonia) z ich celkových príjmov (za rok 2018)!

Prečo len niekomu ? Veriacim áno, humanistom nie!

Otázka neznie, prečo štát podporuje aktivity cirkví. Je dobré a správne, že štát podporuje všetky verejnoprospešné aktivity, aj aktivity cirkví. Otázka znie prečo platí ústredia cirkví, ich prevádzku a platy kňazov. A nielenže ich platí, ale postavil kňazov a ústredia vybraných cirkví na úroveň zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Takže otázka správne znie: Prečo takto zvýhodňuje a platí len cirkvi?

Pritom v minulosti bola u nás TRADÍCIA súčasne FINANCOVAŤ tak CIRKVI, ako AJ ORGANIZÁCIE OBČANOV BEZ NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA. Táto tradícia trvala od roku 1946 do roku 1952, kedy bolo rozhodnuté o zániku zväzu a jeho „dobrovoľnom sebarozpustení“! Podobnú cestu rovnakého prístupu k občanom s rozdielnym svetonázorom si následne zvolilo aj viacero západných štátov. Táto prax u nich pretrváva až do súčasnosti. Takto je to napríklad v Belgicku, Holandsku, Nórsku, Nemecku a ďalších štátoch.

Na rozdiel od situácie u nás. Po zmene spoločenskej situácie u nás v novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, síce boli prijaté nové zákonné normy na ochranu slobody presvedčenia a náboženského vyznania, ale finančná PODPORA ŠTÁTU bola a JE POSKYTOVANÁ LEN vybraným CIRKVÁM. Podpora organizáciám občanov bez náboženského vyznania je len deklaratívna, v realite je na nulovej hodnote a čo je najhoršie, nie je riešená ani v legislatívnej rovine.

Preto záverom musíme položiť otázky: BUDE ŠTÁT na Slovensku konečne ROVNAKO PRISTUPOVAŤ KU VŠETKÝM svojim OBČANOM? Bude finančne a organizačne podporovať aj sekulárnych humanistov, občanov bez náboženského vyznania a ich organizácie?

 

Titulná fotografia – Zdroj Pixabay